Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „to��ko” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

to1 zám. ukaz. (bez rozlišovania rodov)

1. ukazuje priamo na predmet al. inú skutočnosť: Tamto pozrite! Ľudia, to je krása! (Bedn.) Ty si to, syn môj jediný? (Žáry) Podišla k Daňovi. A to ti je muž? (Laz.)

2. namiesto zámen ten, tá, tí, tie al. on, ona, oni, ony odkazuje na osobu, zviera, vec al. na obsah celej vety: A či zasa pôjdeš k sluhovi Tŕnkovie, či ti je to roveň? (Tim.) Aj Pažických ujec si zvonkajú. A to sú už veľký. (Ráz.-Mart.) Pomrelo ich, že strach na to pomyslieť. (J. Kráľ) Poviem to otvorene: boja sa ma. (Zúb.);
hovor. len s tým von! povzbudenie k rozprávaniu;
Čo ťa do toho? Nestojí to za to. Čo ty na to? čo povieš na spomínanú, videnú al. počutú vec, reč ap.;
mám už toho dosť;
pri tom všetkom

hovor. to sa musí nechať výraz uznania, obdivu k niečomu;
byť na lom zle (dobre) mať zlú (dobrú) situáciu v niečom;
hovor. dosť na tom skrátka, jednoducho, jedným slovom;
napriek tomu (star. i vzdor tomu) jednako, aj tak, predsa;
hovor.: počul to svet výraz vyjadrujúci začudovanie, rozhorčenie;
už to mám viem, čo mám robiť;
dajme tomu napríklad;
ako sa to vezme podľa toho, čo sa vezme do úvahy;
do toho, do toho! povzbudzovanie (obyč. v športe);
hovor. Neboli od toho podať Andrejovi príležitosť (Vaj.) chceli;
o tom (nemôže byť) ani reči dôrazný zápor;
hovor. vedieť, ako na to vedieť si správne počínať;
expr. to je toho, je tam toho, čo na tom výrazy vyjadrujúce ľahostajnosť k niečomu, nezáujem o niečo;
zľahčovanie niečoho;
ide to o niečom, čo sa darí;
hovor. ide to s nim dolu kopcom jeho situácia sa zhoršuje;
expr. bodaj to čert vzal, čert po tom, čert to ber výrazy zlosti nad niečím, nezáujmu al. ľahostajnosti k niečomu;
šľak nech to trafí, hrom do toho kliatby;
to i (či) ono, to i to všeličo;

3. odkazuje na vytýčený vetný člen bez ohľadu na rodovú príslušnosť a vo vete je formálnym podmetom: Hľa, môj Andrej, to vám je genij! (Vaj.) Križan — to bol bezpečný prístav, kam sa možno uchýliť pred búrkou. (Zúb.)

4. kniž. odkazuje na niečo (postpozitívne) a súčasne pripája prístavok: V pozadí stoja pohotove honci, chlapci to ako kvet. (Lask.)

5. odkazuje na predmet (vlastnosť, dej), ktorý vysvetľuje vedľajšia veta v súvetí al. infinitívna polovetná konštrukcia: Ja som za to, keď sa fantázia uplatňuje v živote. (Tat.) Ako príde vlastne Čajka k tomu, aby rozkazoval? (Laz.) Ako to, že na vás neprestajne pôsobí? (Bedn.) Čo. veta, to žart. (Zúb.) Nie je to pekne, tak zabúdať na svoju dedinu. (Taj.)

6. expr. v jednočlenných vetách stáva sa formálnym podmetom a ukazuje na niečo neurčité al. na celkovú situáciu, z ktorej daná výpoveď vyrastá: vonku to fúka, hučí;
Je nevľúdny, uzavretý, len v ňom to búri.-
(Taj.)

7. namiesto prísl. vtedy odkazuje na časové okolnosti, pričom ich citovo zdôrazňuje: Keď sa na vozíku viezol pán prísažný, to každý vyhýbal z cesty. (Kal.) A keď boli voľby, to ani nespával. (Taj.) Popoludňajšie čakanie bude márne. To sa cisárvenuje svojej rodine alebo svojím zbierkam. (Zúb.)

8. tým vo funkcii odkazovacieho zám. býva pri 2. st. prísl. i príd. na zdôraznenie, zosilnenie významu;
o to viac, ešte: Je to tým cennejšie, že ste na to prišli sami. (Zúb.) Strýko zas tým tichšie hovorí. (Al.) Tým lepšie, lebo stále odporuje. (Taj.) Nič si z toho nerobil a tým menej Cila. (Taj.)

9. tým vo funkcii príslovkového výrazu „tak, takým spôsobom: Tým vecpokladá za vybavenú. (Kuk.) Robil si zásluhy tým, že pri stole nepadlo slovo z jeho úst. (Taj.)

10. citové to vyjadruje opovrhovanie, podceňovanie, zľahčovanie, hnev na niečo a nahrádza rodové zámená v oboch číslach: Stará škola stojí na zaplakanie. Ani kúpiť to nikto nechce. (Taj.) Ukrýva sa to [husi] pred pastierom. (Kuk.)

11. substantivizuje iné slovné druhy, napr. príd., čísl. a i.: Tys’ [Andrej] volil to dobré. (Vaj.);
závidia nám aj to málo;

12. čo-to p. čo-to.

to2 má funkciu spojovacieho výrazu

1. pri radení striedavých dejov, predmetov al. okolností za sebou;
raz ... raz, tu ... tu, hneď ... hneď, vše ... vše: Kňaz v strašnom pomykove to sadal, to vstával. (Jaš.) Vlaky idú pod chvíľou: to rýchlik, to osobný. (Taj.) To sem, to tam ma posiela. (Jes-á)

2. odkazuje na predchádzajúci dej a dáva ho do príčinného súvisu s nasledujúcim dejom;
preto, teda, nuž: Len čo som vstúpil do škadrony, spravil ma oficierom. To, že sme boli v rodine. (Kuk.) Veď mi tyká, ako sa na poriadneho kmotra patri. To mu i ja budem tykať, aby sa neurazil. (Jégé)

3. v spojovacom výraze to jest (skratka t. j.) má vysvetľovací význam, to znamená;
vlastne, totiž: Dostal som službu „dnevaľného“, to jest strážil som dvere na kasárni. (Taj.) Rodičovský dom miernil úzkosť jej srdca spoločnosťou rodičov, to jest ľudí nám na svete najbližších. (Jégé)

4. v spojovacom výraze a tovysvetľovací a zdôrazňujúci význam: Predali chudákovi všetko, a to na verejnej dražbe. (Kuk.) Je už vdova, a to pobožná vdova. (Kuk.) Tu máš hodinky, Jožko, a to hneď zlaté. (Taj.)

5. v spojovacích výrazoch i to, aj to obmedzuje platnosť predchádzajúcej vety: Z toho veľkého majetku nemá dnes iba chyžku, i to hocijakú. (Taj.) Šaty boli cele také, ako čo chlapcom v desiatom roku šijú — lenže zafarbené. I to na kolene bola veľká trhlina. (Kuk.)

6. čo ... to hovor. expr. v spojení s opakovaným slovom má povahu citovej častice a vyjadruje neustály, naliehavý priebeh nejakého deja: Našli sme si palice a čo šťucháme, to šťucháme medzi skaly, do trávy a do bodľačia. (Mor.)

to3 čast.

1. vyjadruje citový postoj podávateľa a) k obsahu v opytovacích vetách: To ja tak kričím? (Zúb.) A to odkedy takto hurtom vstupujeme? (Žáry);
b) k predchádzajúcej reči: „Vy ste túto cestu premerali neraz!“ — „To už pravdu vravíte! To hej.“ (Kuk.) Aba, to sa, starký, mýliš. (Pláv.) Gina, bojím sa, že s vami nedokončím, správa ma vyhodí. — To by sme sa podívali. (Žáry);
c) vo vetách vyjadrujúcich začudovanie, prekvapenie nad niečím neočakávaným: A to ty v tých nových šatách? (Al.);
d) rozhorčenie podávateľa: Či to svet videl takú svadbu vystrájať v týchto ťažkých rokoch po vojne. (Zgur.);
e) nesúhlas: Čo to hovoríte, signor Drago. Tilda je dobrá pracovníčka. (Žáry);
f) výsmech: Hohohó, to ste natrafili na toho pravého — zasmial sa Brahe. (Zúb.);
g) radosť, rozcítenie: Vitajte, vitajte! To ste ma prekvapili. (Hor.)

2. to, to-to, expr. i to to-to, tototo vyjadruje dôrazné prisviedčanie, súhlas (obyč. v d aiogickej reči): Ááá, — brieždilo sa zámočníkovi ... Ten pán s bradou ako pálená tehla? — Tototo. (Jes.) „Čo groš jest, držia ho židia v rukách.“ „Ej, to-to!“ zvolal gazda. (Kuk.) Držíš s nimi, Vraniakovci, to! (Tat.)

toaleta, -y, -liet žen. r.

1. dámsky spoločenský úbor: večerná, popoludňajšia t., plesová t.;
jarná, ľahká t.;
prepychová t.
;

2. úprava zovňajšku, obliekanie: ranná t.;
robiť si t-u
(Jégé);
skončiť si t-u;
Sluha pomáhal pánovi pri toalete.
(Vaj.);
lek. t. rany ošetrenie;

3. toaletný stolík, toaletka;

4. miestnosť slúžiaca na úpravu zovňajšku, obliekáreň;

5. záchod, obyč. s predsieňou pre úpravu zovňajšku

toaletka, -y, -tiek žen. r. toaletný stolík, toaleta

toaletný príd. m. slúžiaci na úpravu, čistenie zovňajšku: t-é potreby, drobnosti;
t-é zariadenie, t-á súprava;
t. stolík
so zrkadlom a ostatným príslušenstvom slúžiacim na úpravu zovňajšku, toaleta, toaletka;
t. krém;
t-é mydlo
parfumované, používané na umývanie tela;
t. papier

toast, -u muž. r. (angl.) kniž. prípitok, zdravica: Vstal hneď a povedal veľmi duchaplný toast za vlasť a kráľa. (Tim.)

toastovať, -uje, -ujú nedok. kniž. zastar. pripíjať na zdravie: I jeho panej toastovali. (Vaj.) Dáma toastuje a oslavuje geniálnosť staručkého deda. (Tim.);

opak. toastúvať, -a, -ajú (Vaj.)

toba3, -y, túb žen. r. lek. trubica;

tubárny príd. m.

tobogan, -u muž. r.

1. skĺzavka v zábavných parkoch;
pren. [Mobilizácia] hodila ho na divý tobogan svetovej vojny. (Gráf)

2. šport. druh saní s plochým dnom: jazda na t-e;

toboganový príd. m.: t-é schodište

tobolka, -y, -liek žen. r.

1. vrecková taška na peniaze, listiny ap., náprsná taška;
peňaženka: Skryl zmenku do veľkej tobolky. (Vaj.);
peniazmi napchatá tobolka (Urb.);
Vyťahuje z kabáta tobolku s listinami. (Heč.) V tobolke nechal som len drobné peniaze. (Bodic.)

2. vreckové puzdro na cigarety al. cigary, tabatierka: Vytiahla tobolku a krútila si novú cigaretu. (Jégé) Vytiahne tobolku, ponúkne Martina cigarou. (Vans.)

3. bot. viacsemenný plod s jednou al. viacerými priehradkami, ktorý po dozretí zaschýna a otvára sa rôznym spôsobom;

4. zool. tobolka vajcovitá (Gromia oviformis) jednobunkový živocích z kmeňa koreňonožcov a triedy dierkavcov

tobôž čast. tým skôr, tým viac (po kladnej vete);
tým menej (po zápore): Dacík ožil, Poliak tobôž. (Taj.) Ženské srdcia sú vždy smädné a Elvírino tobôž. (Švant.) Nikdy nepočul slov uznania, tobôž pochvaly. (Zgur.) Honvédov sa nebál a pánov tobôž nie. (Taj.)

toč, -a muž. r. tel. druh cviku na hrazde al. na kruhoch: t. nazad, t. doprava, doľava

toccata [vysl. tokáta], -y, -at žen. r. (tal.) hud. druh skladby pre klávesové nástroje (organ, klavír), vyznačujúci sa živosťou tempa, virtuóznymi pasážami ap.

točenec, -nca muž. r. nár. brús: Tak brúsi na točenci všetky nože. (Hviezd.)

točenica, -e, -níc žen. r. zried. niečo točené, točité, stočené: Nad členkami [mladiciam] zvonili točenice s hrkálkami (Fig.) ozdobné obruče.

točený príd. m.

1. hadovite, špirálovite zahnutý, zakrivený: kredenc s točenými stĺpikmi (Jégé);

2. vyrobený na hrnčiarskom kruhu: t-á keramika;

3. šport. t-á lopta úderom uvedená do rotačného pohybu

točiareň, -rne, -rní žen. r. zried. dielňa, v ktorej sa vyrábajú hlinené hrnce, hrnčiareň (Kuk.)

točidlo, -a, -diel stred. tech. nástroj slúžiaci na točenie niečoho: hrnčiarske t.

točiť1, -í, -ia nedok.

1. (čo, čím, zried. i kým) uvádzať do kruhového pohybu, otáčať dokola, v oblúku, krútiť: t. koleso, t. v ruke paličkou, t. povrazom;
t. kolotoč
(Taj.);
Flórik točil hlavou sem-tam. (Jaš.);
pren. Od pol deci slivovice ho točí (Taj.) je opitý;
včel. t. med vytáčať

hovor. t. s niekým vnucovať niekomu svoju vôľu, ovládať niekoho;

2. (čo) krútiť, skrúcať, stáčať: t. si fúzy, vlasy;
pren. hovor. točil (reč) všelijako sa vyhováral;

3. (čo i bezpredm.) kruhovitými, točivými pohybmi zhotovovať, sústruhovať: t. súčiastky;
t. na točovke, na sústruhu;
Boli to najmä tĺky, aké točilihačavskí majstri.
(Vans.)

4. (čo) na hrnčiarskom kruhu zhotovovať keramický al. hrnčiarsky tovar;

5. film. slang. (čo) nakrúcať, natáčať (obyč. film): t. film;

opak. točievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zatočiť, k 2 stočiť i natočiť, k 3, 4 vytočiť, k 5 natočiť

|| točiť sa

1. robiť kruhový pohyb, pohybovať sa okolo svojej osi, otáčať sa, krútiť sa: koleso sa točí, zem sa točí;
Točili sme sa na mieste.
(Tat.) Celá izba točila sa so mnou. (Bodic.);
pren. Jej myšlienky nemali taký rozsah, točili sa v menšom kruhu. (Švant.) Od pol deci slivovice sa točí (Taj.) je opitý;
pren. hovor. svet sa točí ďalej život ide ďalej;

pren. hovor. expr. tancovať: Mládež točila sa ešte rezko. (Lask.)

hlava sa mu točí, točí sa mu v hlave, svet sa s ním točí má závrat;
hovor. Ach, barónka, nevieš, ako sa svet točí (Jaš.) čo sa vo svete deje.

2. meniť smer v oblúku, zahýnať, stáčať sa;
krútiť sa: chodník, cesta, rieka sa točí;

3. zried. (okolo čoho, po čom) ovíňať sa, obtáčať sa;
pren. Kol’ hlavenky žltý vlas sa točí. (Vaj.) Brázdy sčerené sa ako veniec točia po čele planéty. (Rúf.)

4. hovor. (okolo koho, čoho) čulo sa pohybovať, usilovne pracovať okolo niečoho;
venovať niekomu, niečomu pozornosť: t. sa okolo domu, okolo sporáka, okolo kuchyne;
Jera sa točí svižne okolo stola.
(Kuk.);
točil sa okolo žien;

5. hovor. (okolo koho, čoho) byť zameraný na niekoho a). niečo, stále sa vracať k niečomu: reč sa točí okolo určitej otázky;
Jeho túžby a sny sa točili len okolo jeho otčiny.
(Jégé);
rozhovor sa točí okolo nej;

opak. točievať sa;

dok. k 1 zatočiť sa, k 2 stočiť sa i zatočiť sa

točiť2, -í, -ia nedok. (čo) nalievať, čapovať: t. víno, pivo;
Točila zo samovaru krištáľovojasnú, dymiacu sa vodu.
(Taj.)

točitý príd. m. majúci kruhovitý, kľukatý tvar: t-é schody;

točitosť, -ti žen. r.

točivý príd. m. točiaci sa;

fyz. otáčavý, rotačný: t. pohyb, t-á sila;
t-é magnetické pole
ktorého vektor intenzity sa otáča;

tech. zariadený na otáčanie, otáčavý: t. most otáčavý;
t-á stolička otáčavá;
les. t. rast dreva kaz dreva spôsobený špirálovou štruktúrou vlákien;

točivosť, -ti žen. r.

točka, -y, -čiek žen. r. zariadenie na vypúšťanie tekutiny zo suda, čap: sudová t.;
Pivo tieklo mosadznou točkou.
(Vaj.) Zvrtol točku nad vaňou (Urb.) kohútik.

točňa, -ne, -ní žen. r.

1. geogr. povrchové ukončenie zemskej osi, pól: severná, južná t.;

geom. krajný bod osi gule;

2. žel. zariadenie na otáčanie lokomotívy al. vozňov;

točňový príd.: žel. t-á koľaj

točnica, -e, -níc žen. r. tech. otáčacie zariadenie slúžiace pre rôzne účely;
točňa;

točnicový príd. m.: t-á náprava, t. žeriav

točný príd. m. tech. schopný točenia, otáčajúci sa, otočný: t-é uloženie druh hybného uloženia, ktoré zabezpečuje pravidelný relatívny pohyb súčiastok po sebe

točovka, -y, -viek žen. r. tech. sústruh: automatická, ručná t.;
hrotová t.
;

točovkový príd. m.: t. nôž

Naposledy hľadané výrazy

1. to��ko v Slovníku slov. jazyka