Význam slova „ticho” v Slovníku slovenského jazyka

ticho¹, -a stred. stav bez zvuku, tichosť, mĺkvosť, nehlučnosť: hrobové t. (Tim.);
hlboké t. (Štítn.);
nemé, mŕtve t. (Skal.);
večerné t. (Karv.);
zavládlo, nastalo t.;
prerušiť t.;
V tichu bolo počuť škrtnutie pera. (Taj.) Ozval sa do ticha Greguš. (Zúb.)

ticho² prísl.

1. mĺkvo, bezhlasne, nehlučne, potichu: V izbe bolo ticho. — Je pekne, ticho. (Ráz.) Pri jedení musí byť ticho. (Tat.);
t. hovoriť, t. zaspať, t. kráčať;

2. bez slova, nič nehovoriac: Chvíľu som bola ticho. (Bedn.) Trpela ticho sama. (Taj.)

3. pokojne, bez pohybu, bez ruchu: Ticho stáli brezy. (Vaj.) Vtedy som ťa ľúbil náruživo, teraz len tak ticho. (Kuk.) Ticho tiekli naše večery. (Jes.)

4. výzva k pokoju, utíšeniu niekoho. al. niečoho: Ticho! teraz ja vravím! (Jaš.) Budeš ticho tam? (Ráz.)

tichomorský príd. m. týkajúci sa Tichého oceána: krajiny t-ej oblasti pri Tichom oceáne;
t-é pobrežie;
t. cyklón;
t-é manévre (Karv.)

tichosť, -ti žen. r. ticho, mĺkvota: t. večera, t. rána;
Tichosť zaľahla medzi nich. (Gab.) A čože ty? — pretrhla tichosť Zuza. (Hor.);
vypočuť si niečo v t-i, sedieť v t-i pokojne;
(Kozinčania) by ju boli už dávno v tichosti rozkradli (Jégé) nenápadne.

tichota, -y žen. r. expr. zried. ticho, tichosť: tichota v horách (Laz.);
Nuž načúvame. Tichota! Nič nepočuť! (Švant.)