Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „tich��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

tichučko,tichunko,tichulinko prísl. expr. veľmi ticho: tichučko vojsť (Ondr.);
tichunko zaklopať (Vaj.);
tichulinko hovoriť

tichučký,tichunký,tichulinký príd. m. expr. veľmi tichý: tichučké mestečko (Bedn.);
tichučká hudba (Sev.);
tichunká dedinka (Vaj.);
tichulinké dievča (Fig.)

tichamilovný príd. m. bás. milujúci ticho: tieň jaskyne tichamilovný (Sládk.)

tíchnuť, -ne, -nu, tíchol nedok.

1. prestávať vydávať zvuky, stávať sa postupne tichým, tíšiť sa, zmĺkať: Dupot krokov postupne tíchol. (Vaj.) Po jarmoku mesto začínalo tíchnuť. (Kuk.) Spev tíchne, až zamĺkne celkom. (Šteinh.)

2. (o niečom rušnom, intenzívne prebiehajúcom) prestávať, ustávať: Boj pomaly tíchne. (Chal.) Sú obdobia, keď [energia národa] opadá, tíchne. (Tat.);

dok. stíchnuť

ticho1, -a stred. stav bez zvuku, tichosť, mĺkvosť, nehlučnosť: hrobové t. (Tim.);
hlboké t. (Štítn.);
nemé, mŕtve t. (Skal.);
večerné t. (Karv.);
zavládlo, nastalo t.;
prerušiť t.;
V tichu bolo počuť škrtnutie pera.
(Taj.) Ozval sa do ticha Greguš. (Zúb.)

ticho2 prísl.

1. mĺkvo, bezhlasne, nehlučne, potichu: V izbe bolo ticho. — Je pekne, ticho. (Ráz.) Pri jedení musí byť ticho. (Tat.);
t. hovoriť, t. zaspať, t. kráčať;

2. bez slova, nič nehovoriac: Chvíľu som bola ticho. (Bedn.) Trpela ticho sama. (Taj.)

3. pokojne, bez pohybu, bez ruchu: Ticho stáli brezy. (Vaj.) Vtedy som ťa ľúbil náruživo, teraz len tak ticho. (Kuk.) Ticho tiekli naše večery. (Jes.)

4. výzva k pokoju, utíšeniu niekoho. al. niečoho: Ticho! teraz ja vravím! (Jaš.) Budeš ticho tam? (Ráz.)

tichomorský príd. m. týkajúci sa Tichého oceána: krajiny t-ej oblasti pri Tichom oceáne;
t-é pobrežie;
t. cyklón;
t-é manévre
(Karv.)

tichosť, -ti žen. r. ticho, mĺkvota: t. večera, t. rána;
Tichosť zaľahla medzi nich.
(Gab.) A čože ty? — pretrhla tichosť Zuza. (Hor.);
vypočuť si niečo v t-i, sedieť v t-i pokojne;
(Kozinčania) by ju boli už dávno v tichosti rozkradli (Jégé) nenápadne.

tichota, -y žen. r. expr. zried. ticho, tichosť: tichota v horách (Laz.);
Nuž načúvame. Tichota! Nič nepočuť! (Švant.)

tichý príd. m.

1. slabo znejúci, majúci malú zvučnosť, nehlasný, nehlučný: t. rozhovor, t. hlas, t. smiech, t. spev, t-é slová, t. šepot, t. plač;
[Milka] tichým krokom odišla.
(Vaj.) Bolo počuť šušťanie tichého dažďa. (Jes.)

2. nevydávajúci nijaký zvuk, nehovoriaci, mĺkvy: Slavomír a Borivoj po rozprávke zostali tichí. (Jégé) Dieťa sa rozplakalo a ani maminka neostala tichá. (Vans.);
el. tech., fyz. tichý výboj druh elektrického výboja, ktorý sa zvukovo neprejavuje;

3. bezruchu, nerušený zvukmi, ponorený do ticha: t. večer, t-é ráno, t. les, t-á izba, t-á ulica;
nedeľné tiché poludnie
(Žáry);
Dom je ešte tichý. (Kuk.);
t-á domácnosť i pren. žart. v ktorej sú manželia pohnevaní a nerozprávajú sa;

4. pokojný, mierny, bez pohybu: tichá hladina rieky (Skal.);
Jazero je tiché. (Štítn.) Ľaľa, aké sú (kravy) tiché. (Taj.) Mamka s chladnou, tichou tvárou odpovedala. (Kuk.) Zunoval tiché žitie (Vaj.) ustálené, bez vzruchov;
geogr. Tichý oceán najväčší oceán, rozprestierajúci sa medzi Áziou, Amerikou a Austráliou;

5. majúci. miernu povahu, málovravný: t-á povaha;
Šimon je takto tichý človek.
(Ráz.) Je to veľmi skromný, tichý chlapec. (Bedn.) Takýto výbuch citu u tichej Márie ma prekvapil. (Zúb.) Veď je to tichý blázon! Spisuje bachanty, ktorých nikto nečíta a zmužile hladuje pritom (Vaj.) človek, ktorý robí niečo nezmyselné, zbytočné, no nie nebezpečné.

Tichá voda brehy myje. prísl. Ó, ty tichá voda! (Jégé) o človeku miernej povahy so skrytými zlými al. inými nepredpokladanými vlastnosťami;

6. zastieraný, skrytý, tajný: t. protest;
t. súhlas
výslovne nevyjadrený;
t-á dohoda;
t. úžas;
t. obdiv;
t-á irónia;
Cítil som s ním tichú radosť.
(Taj.) Veliteľstvo nariadilo tichú pohotovosť. (Urb.)

7. jednoduchý, bez nápadného vonkajšieho prejavu, nenápadný, prostý: tichý dedinský hrob (Vaj.);
t-é zasnúbenie;
t. sobáš
(Laz.);
Náš príchod na Pílu bol tichý. (Vans.)

8. pomalý, slabý, tlmený: V hrnci varí sa hrach tichým varom. (Vans.)

Naposledy hľadané výrazy

1. tich�� v Slovníku slov. jazyka