Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „ten” v Slovníku slovenského jazyka

ten, tá, to1, 2. p. m., stred. toho, žen. r. tej;

3. p. m., stred. tomu, žen. r. tej;

4. p. muž. r. toho, stred. to, žen. r. tú;

6. p. m., stred. (o) tom, žen. r. (o) tej;

7. p. m., stred. tým, žen. r. tou;

mn. č. živ. tí, muž. r. neživ., ž., stred. tie;

2. p. tých;

3. p. tým;

4. p. muž. r. živ. tých, muž. r. neživ., ž., stred. tie;

6. p. (o) tých;

7. p. tými zám. ukaz.

1. ukazuje na blízky, prítomný predmet (osobu, zviera, vec) pomocou posunku (v priamej reči) al. pomocou rozlišovacieho určenia, ktorým je obyč. zhodný al. nezhodný prívlastok: Po čom tie mládky, tetuška? (Žáry) Idem pozrieť ten náš budúci kostol. (Urb.) Ohýbate chrbát pred tými hore. (Zgur.) „Da, da“ — povie zrazu ten s tou ruskou čiapkou. (Pláv.)

2. pri výrazoch vyjadrujúcich časové pojmy ukazuje na najbližší al. práve prebiehajúci čas;
tento: toho roku je veľká zima;
Tej noci na vás čakať budem.
(Kub.) Ale tej zimy je nejaký nanič. (Taj.);
v tú chvíľu, v tej minúte, v tom okamihu hneď, ihneď: Chce byť v tej minúte umytý. (Gab.)

3. odkazuje na známy predmet, o ktorom sa už hovorilo al. ktorý sa pomenúva až neskôr;
vytýčený vetný člen a základný výraz v prístavku zároveň zdôrazňuje: pri tej príležitosti o ktorú ide;
v tom zmysle aký z niečoho vyplýva;
Vtom zbadal predavača novín Sergia. Ale ten mu zďaleka kričal ... (Žáry) Ach, jak je hnusný ten ich spôsob života, bez hanby, bez citu, bezo cti. (Fr. Kráľ) Ale naši chlapi, tí by od strachu onemeli. (Zgur.) Otec, ten len žmurká. (Pláv.) Zurčí si Hron, tá rieka hravá, vlnky si zháňa z hlbín hôr. (Pláv.)

z toho dôvodu, z tej príčiny preto;
tým spôsobom, hovor. tým činom tak, takto;

4. odkazuje na niekoho al. niečo, čo sa bližšie určuje al. rozlišuje vedľajšou vetou: byť tej mienky, toho názoru, že ...;
s tým rozdielom, že ...;
Podporujú toho, kto musí preč odísť.
(Kuk.) Bol z tých, čo nehovorili. (Hor.) Pôjdem ja v tú stranu, v ktorú havrany leteli. (Bedn.) Kto svoje srdce do dna neprebádal, ten nevie, čo je radosť a čo žiaľ. (Štítn.)

s tým cieľom, aby... preto;

5. pri názvoch časových pojmov odkazuje na časový úsek, o ktorom sa hovorilo v kontexte al. o ktorom hovorí nasledujúca vedľajšia veta: Toho večera dlho nemohli zaspať. (Ondr.) Po rozsadzi v tú nedeľu už budú [nohavice] na tebe. (Kuk.);
od tých čias, od tej doby, ako (čo) ... odvtedy;
do tých čias, do tej doby, kým (čo, ako) ... dovtedy;
v tom čase, v ten čas, v tú dobu, keď (čo, ako) ... vtedy;
za ten čas, za tú dobu, ako (čo, kým) zatiaľ;

6. spodstatnené (bez prívlastku) korešponduje s osob. zám. on, ona, ono, pričom vyjadruje aj citový dôraz: Prečo mi [stará mati] nenadštrkli, prečo sa jej sami neopýtali ...? Ti sú mi vina. (Taj.) Oprel oči na neho. Ale ten sa spokojne díval oknom. (Hor.) Od rána mu vŕtalo v hlave, načovlastne prišla. (Laz.)

7. expr. dodáva výrazu a aj celej vete rozličné citové zafarbenie, pričom a) zdôrazňuje všeobecne al. len subjektívne známe veci: Hrdo si tá Tatra vyzerá dohora. (Hviezd.) Ani si len toho dohánu nedožičí za ne [peniaze]. (Kuk.) Furták ten Alex. Dobre to narafičil. (Urb.) S tými krčmami ďaleko nezájdeš. (Min.) Bola by sa radšej pod tou čiernou zemou videla (Taj.) bola by radsej mŕtva.

nikto, nič na tom svete vôbec nikto, vôbec nič;
za ten (šíry) svet vôbec, ani za nič;
z tej duše veľmi, zo všetkých síl;
si ako na tej dlani nemáš nič;
b) v zvolacích vetách vyjadruje obdiv, rozhorčenie, začudovanie a pod.;
opakovaním sa stupňuje citové zafarbenie: Ach tá Dora, tá Dora! Tá vážnosť, s akou ide za oltár! (Kuk.) A tí jazdci! Pol telom sú prirastení ku koňom. (Urb.) Tá dnešná mládež! (Laz.) Ach, sobáš, tá prísaha, tí diváci — to všetko rozčuľuje fantáziu nevestinu. (Kuk.);
c) stupňuje pejoratívnosť výrazov, nadávok a pod.: Neboli by prišli na vysielačku, keby nie tá, tá udavačka. (Stod.) Hej, tá cundra to vlastne všetko navarila. (Žáry);
d) pri superlatíve zdôrazňuje a rozlišuje: Všetky vysekal nemilosrdne. Najviac dostala vždy tá najkrajšia. (Ondr.) To najhoršie si o dievčati šepkali. (Taj.);
e) hovor. (v spojení s neurč. zám.) vyjadruje zľahčujúci al. ľahostajný vzťah hovoriaceho ku skutočnosti: Potiahli bohatého mecenáša o dáku tú stovku. (Zgur.) I pre mňa nájdite nejaký ten osoh. (Pláv.) Pribudlo mi niekoľko šedivých vlasov a dáka tá vráska pod očami. (Zúb.)

8. hovor. expr. nahrádza zám. taký, toľký a ukazuje al. odkazuje na kvalitu i kvantitu. Jej svalstvo zmäklo a nemalo tej pružnosti. (Jégé) Načo tie hnevy! Čo sa stalo, to sa neodstane. (Vaj.) Poznám ho za tie roky. (Smrč.)

9. zried. rovnaký, taký istý: Čo by ste sa jej koľko ráz boli opýtali, či dobre spala, zakaždým vám tú odpoveď dala. (Taj.)

10. hovor. v spojení s príd. al. privl. zám. zastupuje podst., ktoré možno doplniť podľa kontextu: Možno chcel tej svojej zaimponovať. (Bedn.) Budeme kývať a spievať tú našu. (Žáry) Keď nájde na nebi medzi toľkými tisícami hviezd tú pravú, prečo by nenašiel medzi stovkami ľudí mňa? (Zúb.)

11. ten istý, tá istá, to isté, zastar. ten samý, tá samá, to samé zám. stotožňovacie má zosilnený význam;
o ktorom sa už hovorilo, spomínaný;
totožný, rovnaký: toho istého roku, za ten istý čas, v tej istej chvíli, ten islý človek;
tým istý m spôsobom;
robiť stále tie isté chyby;
to isté platí o ...;
do tej istej miery;
Otvoril bol v ten samý deň ráno starú skriňu.
(Vaj.);
hovor. expr. jeden a ten istý ten istý;

12. čím ... tým (vo funkcii spojovacieho výrazu) p. čím;

13. ten a ten, tá a tá, to a to má význam blízky neurč. zám. a znamená niekoho známeho, niečo známe, koho al. čo nemusíme al. nechceme bližšie určiť, pomenovať: Kapitán ten a ten tej a tej lodi bol v nebezpečenstve. (Kuk.) My sme ti a ti a to a to chceme. (Tat.)

14. stojí proti zám. onen a poukazuje na bližšiu z dvoch osôb al. vecí: Číslice možno prideliť do tej alebo onej rubriky. (Vaj.) Na každom prste mali inú bábku, poťahovali raz tú, raz onú. (Urb.)

ten alebo onen niekto;
ktokoľvek;

15. kniž. ten-ktorý p. ten-ktorý;

16. kto-ten, ktorý-ten p. kto, ktorý

ten istý p. ten

tenčiť sa, -í, -ia nedok.

1. stávať sa tenším: ľadová vrstva sa tenčí;

2. expr. strácať na objeme, zmenšovať sa: zásoby niečoho sa tenčia ubúda ich;
Požíval moje poklady, ktoré sa očividne tenčili. (Hruš.);

dok. stenčiť sa

tenisovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. zried. hrať tenis: Vedel, že sa tenisuje. (Jégé) Tenisovanie ich zbližovalo. (Jes.)

ten-ktorý, tá-ktorá, to-ktoré zám. ukaz. kniž. o ktorého, o ktorý ide, príslušný, ten alebo onen: Napísali naň (na kolík), čo sa bude na ten-ktorý záhon siať. (Tomašč.) [Sprievodcovia] vedia vycítiť aj osobitné záujmy tej-ktorej exkurzie. (Heč.) Zaoberal sa okolnosťami a následkami, ktoré vliekla táktorá vec za sebou. (Hor.) Jediná záchrana bola v tom, povedať, čím ten-ktorý básnik nie je. (A. Mat.)

tenatá, -nát stred. pomn. kniž. zastar. siete na chytanie zveri, vtákov al. rýb: Pradie nite na tenatá. (Vaj.);

pren. osídla, nástrahy: Padol do tenát nemilosrdnej kokety. (Vaj.);
človečenstvo vykúpené z tenát pohanskej romantiky (Hurb.)

tenčina, -y, -čín žen. r. les. kmene stromov, ktoré nepresahujú hrúbku 7 cm: palivová t.

tendencia, -ie -ií, -iám, -iách žen. r.

1. snaha uplatniť určité myšlienky s nejakým cieľom, zameranie, zámer, úsilie: pokroková, politická, umelecká, literárna t.;
osvietenské t-ie: spiatočnícke, militaristické t-ie;
Do Petrohradu sa zberá, ale so šľachetnou tendenciou.
(Jes-á) Ja v tom vidím zrejmú tendenciu pohuckať proti vám verejnú mienku. (Urb.)

2. smer, smerovanie, ktorým sa určitý jav rozvíja, sklon: t. vývinu;
t. k zlepšeniu, t. k zániku;
t. vzrastu;
klesajúca, stúpajúca t.;
Kríza javila každým dňom vzostupnú tendenciu.
(Jil.) (Literatúra) nadväzovala skôr na tendencie, ktoré sme zaznačili pri Kukučínovi. (Mráz);
meteor- t. k búrkam

tendenciózny príd. m. kniž. majúci sklon k tendenčnosti, tendenčný: V historickom románe nemajú ďalej tendenciózne slová žiadneho významu. (Mráz);

tendenciózne prísl.: Je to strana národná, tendenciózne ju zovú „národniačka“. (Kuk.)

tendenčný príd. m. majúci určitú tendenciu, ideu, zásadu, snahu, cieľ, uskutočňujúci určitý zámer: t-é umenie;
t. román, t-á poézia;
t. básnik
(Vlč.);
t. spis;

tendenčne prísl.: t. písať;

tendenčnosť, -ti žen. r. tendenčná zaujatosť, zameranosť: t. umeleckého diela

tender, -dra, 6. p. -dri, mn. č. -dre muž. r. železničný vozeň na zásobu pre parný rušeň

tenezmus, -mu muž. r. lek. bolestivé nutkanie na stolicu al. na močenie

tenhľa, táhľa, tohľa zám. ukaz. (čes.) kniž. zried. tento, tento hľa: tenhľa skvúci srieň (Hviezd.)

tenis, -u muž. r. šport. hra, pri ktorej dvaja al. štyria hráči raketami odrážajú loptu cez. nízku sieť do súperovho poľa;
stolný t. hraný s celuloidovými loptičkami, pingpong;

tenisový príd. m.: t. dvorec, kurt;
t-é ihrisko, t-á lopta;
t-á raketa;
t. turnaj;
t. úbor

teniska, -y, mn. č. obyč. v tenisky, -siek žen. r. ľahká plátenná obuv (obyč. biela) s gumovou podošvou, používaná pri sporte

tenisový p. tenis

tenista, -u muž. r. hráč tenisu: krúžok t-ov (Jes.);

tenistka, -y, -tiek žen. r.

tenkeľ, -a muž. r. nár. (maď.) druh pšenice: U nás trú krúpy z jačmeňa, a kto chce niečo lepšieho, tak z tenkeľa. (Kuk.)

tenknúť, -ne, -nú, -kol nedok. zried. stávať sa tenším, strácať zo svojho objemu, hrúbky, tenčiť sa: Prsia tenkli a rebrá sa mu tisli pod kožu. (Hor.)

tenko p. tenký

tenkoblanný príd. m. majúci tenké blany: biol. t-é bunky;
t-é pletivo

tenkonohý príd. m. majúci štíhle, tenké nohy: t. klavír (Vaj.);
t-é zvieratko (Ondr.);
t-é kone (Švant.);
Plavá, tenkonohá [Líza] poskakovala naozaj ako koza. (Urb.)

tenkosten príd. m. majúci tenké steny: t-é nádoby, t-á váza;
t-é sklo
;
tech.: t-é rúrky;
t-á hadica
;
hut.: t-á pec;
t-á liatina
;
biol. t-é bunky

ten, 2. st. tenší príd. m.

1. (o veciach) majúci malú, nepatrnú hrúbku, vonkajšími rozmermi úzky (op. hrubý): t-á čiara, t. papier, t-é vlákno, t-á niť;
t. vlas;
t-á stena, doska;
t. ľad;
t-á vrstva niečoho, t-á látka;
t-á knižka;
t-é nohy, prsty
;
anat. t-é črevo

hovor. mať tenké uši všetko počuť;
chytiť robotu za tenší koniec menej robiť;

2. expr (o ľuďoch) chudý, štíhly, vytiahnutý: ten. ký, vysoký bledý chlap (Bedn.);
Narástol z neho ten, bledý chlapec. (Taj.) Chudá som ako trieska, tenká ako prút. (Tim.)

3. (o hlase, zvuku) vysoko, piskľavo al. slabo jemne znejúci: t. hlas;
t. cengot zvončeka
(Letz);
t-é hvizdnutie;
Tenko zabľačia ovce.
(Ráz.-Mart.)

4. expr. slabý, mizerný, biedny (vzhľadom na množstvo): Ich výživa bola veru tenká, skoro žobráctvu podobná. (Kuk.) Bolo počuť šušťanie tenkého dažďa. (Jes.) pren. ženy s tenkými nervami (Heč.) so slabými;

tenko">na tenko;
tenko
, 2. st. tenšie prísl. t. narysovaná čiara, t. spievať;
múku na t. melie
(Kuk.) jemne;

tenkosť, -ti žen. r.

tenor1, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. vysoký mužský hlas: hrdinský t.;
dramatický t.
so silným stredným hlasovým registrom a temnejším zafarbením;
lyrický t. s veľkým rozsahom horného registra a jasným zafarbením;
zvučný t.;

2. kniž. zmysel, hlavná myšlienka: t. reči;
t. článku;
t. časopisu
;

tenorček, -a i tenorík, -a muž. r. zdrob. expr. slabý tenor: Do mrzutých basov sa zrazu zaplietol udivený tenorček. (Urb.);

tenorový príd. m.: t. hlas, t. kľúč, t. nástroj

tenor2, -a, mn. č. -i muž. r. hovor. spevák spievajúci tenor, tenorista: Prichádzajú tenori na čele s Jankom Strakom. (Hruš.)

Naposledy hľadané výrazy

1. ten v Slovníku slov. jazyka