Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „túžiť” v Slovníku slovenského jazyka

túžiť1, -i, -ia nedok.

1. [po čom, po kom, za kým, za čím i s neurč.] dychtivo si želať niečo al. niekoho mať, veľmi chcieť niečo dosiahnuť, obsiahnuť, prejavovať túžbu, byť žiadostivý niečoho, niekoho, bažiť: t. po zmene, t. po moci, po sláve, po majetku, po vzdelaní, po slobode;
(márne, horúco) t. po láske, po šťastí;
t. po dobrodružstve;
A ja tak túžim po tebe!
(Vans.);
t. za domovom;
Túžim čím skôr tam byť.
(Tim.) Túžili stretnúť sa s ním znova. (Ondr.);
márne túženie (Gab.);
horúce túženie (Vaj.);
pren. role tužia po pluhu (Tim.) treba ich zorať;

2. kniž. zried. (bezpredm., zried. i za kým čo) oddávať sa snivým, melancholickým tiesnivým túžbam: Za svojím milým šuhajom túži túžby sladkodumné. (Vaj.);
pren. [Príval] strhne kvietko utešené zo skaly, na ktorej opustené túžilo. (Kal.);

opak. túžievať, -a, -ajú;

dok. zatúžiť

túžiť2 p. tužiť2

túžiť sa1 p. tužiť2

túžiť sa2, -i, -ia nedok. nár. (bezpredm. i komu) rečou si uľavovať, žalovať sa, ťažkať si: „Zabrali všetko Amerikáni!“ túži sa ktorýsi. (Kuk.) Priatelia sa túžili druh druhovi, vracali sa do študentských liet. (Pláv.)

tužiť1, -í, -ia nedok. (čo) robiť tuhým, pevným, spevňovať;

text. spevňovať priadzu, tkaniny tužidlami;

tech. robiť tesným, utesňovať škáry: t. plech;

dok. stužiť

tužiť2, -í, -ia, zried. i túžiť2, -i, -ia (čo, koho i bezpredm.) nedok. robiť odolným, silným, otužovať: t. telo, svaly;
túžilo ho vnútorné uspokojenie
(Švant.);
Slivovica pálila, ohrievala, tužila. (Laz.)

|| tužiť sa i túžiť sa1 získavať odolnosť, otužovať sa;
posilňovať sa: Preto sa tužia v čiernych hĺbkach baní. (Pláv.) Gazdovia pri žatvách túžili sa s pomocníkmi z jeho zásob. (Jil.) Ale sa túžia! (Taj.) popíjajú. „Nesmieme, nebudeme tam chodiť!“ — tužili sa v strašnom uvzatí (Urb.) dodávali si odvahy, zaumieňovali si.

Naposledy hľadané výrazy

1. túžiť v Slovníku slov. jazyka