Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „systém” v Slovníku slovenského jazyka

systém, -u muž. r.

1. množina predmetov, javov, dejov a poznatkov, ktoré presne vymedzeným spôsobom medzi sebou súvisia, sústava: zatriediť niečo do s-u;
filozofický s.
;

biol. roztriedenie zvierat a rastlín do prirodzených celkov na základe príbuzných a vonkajších podrobností;
geom. súradnicový s., s. kružníc;
lingv. s. jazyka, jazykový s. štruktúra;
hláskový s.;
gramatický s.;
pravopisný s.
;
log. vedecký s. systém poznatkov, ktorými sa odráža a vyjadruje zákonitosť skutočnosti;
metr. veršový, prozodický s. prozódia;
anat. nervový, svalový s., zažívací, tráviaci s.;
bot. koreňový s. spôsob rastu koreňov;

2. forma štátneho zriadenia, forma spoločenskej sústavy: vládny s., otrokársky, feudálny, kapitalistický s.;
s. vykorisťovania, koloniálny s.
;

3. účelná. forma, spôsob organizácie niečoho, presneurčený postup vo vykonávaní niečoho: klasifikačný, bodovací s., mzdový, prémiový, daňový s., distribučný, prídelový, lístkový s., volebný s., vyučovací s.;
s. hry
(napr. vo futbale) taktika;

4. technické zariadenie, komplex jednotlivých súčiastok v určitom zariadení, konštrukcia, aparatúra: ohrievací, radiátorový s.;
rozhlasový s., chladiaci, mazací s.;
Po kútoch sú rozostavené pušky najrozdielnejších systémov.
(Kuk.) druhov.

5. poriadok, pravidelnosť: Treba do veci zaviesť systém. (Karv.) Krútil dvoma palcami odprava naľavo — a aby i v tomto bol nejaký systém, zas odľava napravo. (Vans.)

systematický príd. m.

1. vzťahujúci sa na systém, usporiadaný podľa istého systému, tvoriaci systém: s-é dielo, s-é bádanie, s. popis niečoho;
s. pojem;
Podobnosť rukopisu, spôsob úpravy ukazujú, že ide o literárnu prácu súvislú, triedenú, akoby systematickú.
(Piš.);
s-á botanika odvetvie botaniky, ktoré sa zaoberá systémom rastlín;
knih. s. katalóg vecný;

2. pravidelný, pravidelne sa opakujúci, konaný podľa určitého plánu, plánovitý, sústavný: s-á práca, s-á príprava, s. tréning, s-á kontrola, s-é štúdium;
s-é znižovanie výrobných nákladov;
s-á výchova;
Začal sa systematický pohon proti novému duchu.
(Mráz)

3. expr. (o človeku) majúci rád poriadok, systém, pravidelnosť, poriadkumilovný: Som človek systematický, a preto napísal som mená všetkých známych dievčat. (Jégé);

systematicky prísl.

1. podľa istého systému: tvoriť, spracovať niečo s., plánovať s.;
Knižôčky, ktorá by systematicky prebrala túto tému, sme nemali.
(Stod.)

2. pravidelne, sústavne, stále: s. študovať, s. opakovať niečo, s. niečo kontrolovať, používať niečo s., s. sa pripravovať na niečo, zaoberať sa niečím s.;
Systematicky sa odborne vzdelával.
(Mráz) Paľo ich systematicky platil. (Min.);

systematickosť i systematičnosť, -ti žen. r.

systematik, -a, mn. č. -ci muž. r. vedec, mysliteľ utvárajúci systém (napr. istých vedeckých poznatkov);
človek, ktorý koná niečo podľa systému

systematika, -y žen. r. systematické, účelné usporiadanie a systematická klasifikácia javov a vecí;
vedný odbor roztrieďujúci veci al. pojmy do sústavy, do systému: právna s.;
Systematika rodinného práva je dosť ustálená.
(Luby);
min. s. hornín;
biol. s. rastlín, s. zvierat náuka o prirodzenej sústave rastlín a zvierat, taxonómia;

log. časť logiky zaoberajúca sa podmienkami a požiadavkami vednej sústavy

systematizácia i systemizácia, -ie žen. r.

1. uvedenie, zaradenie, usporiadanie do systému, do sústavy, klasifikácia: s. materiálu, s. vedomostí, vedeckých poznatkov, pojmov;

2. admin. stanovenie počtu a poradia stálych miest zamestnancov: s. služobných miest;
metóda s-ie
(Luby);

systemizačný príd. m. s-é práce;
práv. s-á komisia

systemizovaný príd.: admin. s-é miesto zaradené do súhrnu stálych miest podľa systemizácie

systemizovať i systematizovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo)

1. uvádzať, uviesť zaraďovať, zaradiť, usporadúvať, usporiadať do istého systému, do istej sústavy: s. právo;
Tento predpoklad mi umožňuje a uľahčuje interpretovať a systemizovať svoje vedomé zážitky.
(I. Hruš.)

2. admin. zaraďovať, zaradiť do súhrnu stálych miest, robiť, urobiť systemizáciu: s. služobné miesto, s. miesto vedeckého pracovníka

systémový príd. m. tvoriaci, utvárajúci systém;
patriaci do systému: s. princíp;
odb. s-é protiklady;
lingv. s. tvar patriaci do štruktúry jazyka;

systémove/-o prísl.;

systémovosť, -ti žen. r. vlastnosť vyplývajúca zo systému, poriadok

Naposledy hľadané výrazy

1. systém v Slovníku slov. jazyka