Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „svoj” v Slovníku slovenského jazyka

svoj, svoja, svoje, svojho, svojmu, 7. p. muž. r. a stred. svojím, mn. č. svoji, svoje, svojich, svojim, svojimi zvratné zám. privl.

1. vyjadruje privlastňovanie ktorejkoľvek gramatickej osobe, ak je podmetom vety: So svojím svedomím nekupčím. (Fig.) Svoje si drž a cudzie nežiadaj. prísl. Dobrý vinár si v každom víne nájde svoju chuť. (Bedn.) Tajila v duši svoj náhľad. (Taj.) Také vytrvalé čakanie má svoju silu. (Laz.) My nemáme svoje kožtičky na to, aby sme ich nosili na jarmok. (Jégé) Oni horu poznajú ako svoju dlaň. (Hor.)

hovor. myslieť si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku;
stáť, trvať na svojom neupúšťať od svojho presvedčenia, nemeniť rozhodnutie;
hľadieť si svojho nemiešať sa do cudzích záležitostí;
vždy len svoje (svoju pesničku) hudie opakuje, hovorí stále to isté;
vykonať, spraviť si svoje splniť povinnosť;
vytrpieť si svoje prekonať veľké ťažkosti, útrapy;
viesť si svoje (Taj.) nedať sa prehovoriť, hovoriť o tom istom;
prísť si na svoje dostať, čo komu patrí, dobre pochodiť;
povedať (si) svoje vysloviť svoj názor, svoju mienku, všetko, čo sme chceli povedať;
expr. povedať niekomu svoje čo si myslíme o ňom;
ísť (si) po svojom kto kani chce;
ísť (si) svojou cestou konať podľa svojho presvedčenia, samostatne;
jediný svojho druhu osobitný, zvláštny, originálny, zriedkavý;
nebyť vo svojej koži necítiť sa dobre;
mať svoje roky a) byť dospelý;
b) nebyť už mladý;
byť vo svojom živle robiť niečo s veľkým potešením, rád;
(sám) pre svoju osobu pre seba;
byť na svojom mieste dobre zastávať zverenú úlohu;
žiť, konať podľa svojej hlavy (raj.) podľa vlastného uváženia, individuálne;
mať niečo zo svojej hlavy sám od seba, nie od iného;
samostatne, bez pomoci iného na niečo prísť;
byť (už) vo svojej koľaji (Tim.) znova nadobudnúť duševnú rovnováhu, spokojnosť, byť (už) pokojný;

2. vlastný, nie cudzí: Prvý raz mali svojich dvadsať-tridsať zlatých v ruke. (Taj.) Odbavil som Štedrý večer prvý raz na svojom chlebe (Taj.) ako zamestnaný. Paľo nechcel veriť svojim očiam (Sev.) čudoval sa tomu, čo videl. Doma seď, svoj chlieb jedz. prísl. vytlačiť [dielo] svojím nákladom. (Záb.) Svoj veľký majetok zle spravoval. (Jégé);
hovor. bývať vo svojom vo vlastnom dome;
Kúpil im ich zo svojho (Tomašč.) z vlastných prostriedkov;
byť vo svojom doma;
cítiť sa ako vo svojom ako doma;
domáhať sa svojho toho, čo niekomu skutočne patrí;
Nič nepatrí mi, nič nenazval som svojím. (Rúf.) Rozprával, motal to, čo od Miška počul, ako svoje. (Taj.);
hovor. budú svoji budú manželia

hovor. nech si pred svojimi dvermi zametá nech sa stará o svoje veci;
podnikať niečo na svoju päsť, na svoju ruku samostatne, bez cudzej pomoci;
mať svoj rozum byť dostatočne samostatný, vedieť si poradiť;
mať svoju hlavu byť tvrdohlavý, svojhlavý;
vziať niečo za svoje osobitne sa na niečo podujať, vziať na osobitnú starosť;
púšťať sa na svoje krídla začať sa osamostatňovať;

3. nezávislý, samostatný: hovor. je svojím pánom, svojou paňou nik mu (jej) nerozkazuje;
Chlap má byť celý svoj a neuznávať autority. (Vaj.) V službe je človek nie svoj, ale iného. (Tim.) Koľkú to má cenu, keď kto chce a môže mať svoju vôľu, sám keď rozhoduje nad sebou. (Taj.)

4. charakteristický pre istú osobu, svojrázny, svojský, osobitný, osobitý: Je však svoj, sám a nový. (A. Mat.) Vie, čo, kam, je povedomá, svoja. (Taj.) Ona hovorí svojím jazykom, mysli svojou logikou. (Vaj.) Maguš, svojím spôsobom múdry, uhádol, že Igorovi voľačo priľahlo dušu. (Jaš.) Paulinka je tiež zaujatá svojím spôsobom. (Švant.) Mladého pána vybije na svoje kopyto (Záb.) vychová podľa seba;
hovor. (robiť, hovoriť, vysvetľovať si niečo ap.) po svojom svojsky, osobitne, ako sami chceme;

5. patričný, príslušný, náležitý: Položila kľúč na svoje miesto. (Taj.) Spravím si svoju prácu, zodpovednosť maž nebudem. (Laz.) Všetko má svoj čas. (Jes.);
každému svoje;
svojho času
kedysi.

6. majúci priateľský, dôverný pomer k niekomu, blízky (v zmýšľaní), známy, nie cudzí;
náš: Majú na čele mesta vzdelaného starostu a svojho človeka. (Tat.) Nie dosť na tom, že cudzí ľudia vás naťahovali na škripec, ale už aj svoji, tunajší ľudia začínali agitovať. (Tat.) Oni majú všetko svojich: od farára, rechtora až po toho sviniara (Taj.) z vlastnej obce;
spodst. Ide medzi svojich, ktorí ho obstanú a nepustia. (Ráz.)

7. spodst. svoj, svoja, svoji príslušník (príslušníci) rodiny: Nikoho nemá tu zo svojich, tak vyzerá ani najdúch bez otca-matere. (Laz.) Neraz mysli aj na svojich doma. (Švant.) A ty lepšie prizeraj svoju (Urb.) manželku, ženu. Milá pod oblôčkom svojho oplakáva (J. Kráľ) milého. Možno chcel tej svojej zaimponovať (Bedn.) milej.

svojiť si, -i, -a nedok. kniž. zastar. prisvojovať si, privlastňovať si: Ba končiny si svojí (sebectvo) všehomíra. (Hviezd.) Potom si ich svojili podľa zásady. (Bodic.)

svojbytný príd. m. kniž.

1. jedinečný, osobitný, svojrázny, originálny, svojský: s-á osobnosť, s-é umelecké dielo;
s. životný štýl;
s. umelecký útvar, druh
(Mráz);
Gráfov svet nie je nijako svojbytný. (A. Mat.)

2. samostatný, autonómny, samosprávny: s. národ, s. národný život;

svojbytne prísl.: žiť s.;

svojbytnosť, -ti žen. r. svojráz, osobitnosť;
samostatnosť: s. umenia;
s. národa, národná s.

svoj, -ti žen. r. expr.

1. vlasť, rodná zem: láska k s-i, odcudziť sa s-i;
Tak krásne je žiť, keď človek môže svojeti pomáhať k slobode.
(Stod.)

2. trochu zastar. hromad. svoji, príbuzní, najmilší: Vraždil v jeho prospech i najmilšiu svojeť. (Jégé) Sami nezraďte svoj, svoju vlastnú krv. (Vans.) Adam zájde k svojeti. (Ráz.)

svojhlavec, -vca muž. r. expr. svojhlavý, zanovitý, tvrdohlavý človek, tvrdohlavec: Jedinou odpoveďou dolnodubovského svojhlavca bolo za hrsť samopašných anekdot. (Vlč.)

svojhlavý príd. m. ktorý tvrdošijne zotrváva na svojom názore, neústupný, tvrdošijný, tvrdohlavý: s. človek;
s. duch
(Jes-á);
s-é dievča;
Bol svojhlavý mládenec a pyšný.
(Tim.) Svojhlavé chlapča hračky pýta a v okamžení zas ich odhadzuje. (Sládk.);

svojhlavo prísl.;

svojhlavosť, -ti žen. r.

svojmocný príd. m. práv. urobený, vykonaný z vlastnej moci;
svojvoľný: s-é konanie, s-é odlúčenie;

svojmocne prísl.: s. prekročiť príkaz, s. odísť

svojpomoc, -i žen. r. získanie, vykonanie niečoho pomocou vlastných síl, samostatne, vlastnými prostriedkami, bez cudzej pomoci;
vzájomná pomoc jednotlivcov, pomoc jedného druhému: Čo ste vykonali, nie je krádež, ale sociálna svojpomoc. (Stod.) Odcestuje do Banskej Štiavnice, súc odkázaný zväčša na tvrdú svojpomoc. (Al.);
organizovať s., susedská s.;
družstevná s.
(Skal.);

práv. uplatnenie právneho nároku bez cudzej, verejnej (úradnej) pomoci;

svojpomocný príd. m.: s. spolok, s-é družstvo;
s-á inštitúcia
(Urb.);
s-á akcia, s-á organizácia, s-é združenie;
práv. s-á ochrana;

svojpomocne prísl.

svojprávny príd. m. schopný, oprávnený samostatne existovať, rozhodovať, samostatný: s. občan;
Aj naša slovenská poézia rozpomenula sa na svoje pôvodné, neodcudziteľné poslanie: byť spevom a byť tvarom svojprávnym.
(A. Mat.);
práv. s-a osoba majúca spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať právo a zaväzovať sa;

svojprávne prísl.: vystupovať s.;

svojprávnosť, -ti žen. r.

svojráz, -u muž. r. súhrn osobitných, svojských, zvláštnych znakov, súhrn zvláštností, osobitných vlastností, osobitosť, svojskosť, svojráznosť: národný s., individuálny s. (napr. umeleckého diela);
mať osobitný s.

svojrázny príd. m. majúci svoj osobitný ráz, rozdielny, odlišný od iných, nemajúci obdobu, osobitný, osobitý, zvláštny, originálny, svojský: s. charakter, s. talent, s. spôsob (napr. života, práce), s. život, s-a kultúra, s. vývin;
s. kolorit
(Krno);
s. kraj (Jil.);
Do smrti nezabudol na svoju Pílu a svojrázny ľud. (Vans.);

svojrázne prísl.: počínať si s.;
Život žiakov sa medzitým vyvíjal celkom svojrázne. (Vám.);

svojráznosť, -ti žen. r. osobitosť, osobitnosť, svojskosť, svojráz

svojský príd. m.

1. rodný, domáci, našský, svoj, vlastný;
blízky, milý (op. cudzí): Z rodičovského domu, z rodácky svojského ovzdušia bola som vytrhnutá. (Šolt.) Bude mu hovoriť rečou blízkou, zrozumiteľnou, svojskou. (Šteinh.) Ľudia idú domov nadýchať sa svojského povetria. (Kuk.);
svojský človek (Rys.);
Nik ma už nemal za svojského, ale za cudzieho. (Kuk.)

2. svojrázny, osobitý, originálny: s. prístup (k veci), s. výraz (napr. umelecký), s. ráz, (u)robiť niečo s-ým spôsobom;
Chcem byť cele svojským a samobytným tvorom.
(Roy) Svojský i osobitný charakter nášho slovenského realizmu dáva práve táto výsadnosť tém zo spoločenského ovzdušia sedliackeho. (Mráz);

(po) svojsky prísl.: žiť svojsky;
Rázus od začiatku svojej tvorby vyhraňoval sa svojsky.
(Mráz) Vie výstižne a svojsky zveriť svoje myšlienky papieru. (Gráf) Oslovím vás hneď po svojsky (Hruš.) po našom, kolegiálne, po priateľsky;

svojskosť, -ti žen. r.

svojstojný príd.: ekon. s-á cena cena vlastného nákladu, výrobná cena;
skutočná cena, koľko stojí tovar v skutočnosti

svojstvo, -a stred. trochu zastar.

1. svojráz, osobitosť, zvláštny charakter: [Hviezdoslav] ľudu núka chlieb poézie zvláštneho svojstva. (Votr.) Rozličné tieto mená všelijaké svojstvá ľudí nemeckých, spôsob života, odev atď. vyznamenávajú. (Štúr)

2. expr. hromad. vlastní ľudia, vlastný národ, svoji, vlastný domáci svet a jeho zvyklosti: Svojstva pridŕžal sa závorami i dobrých mravov. (Kuk.) Ponúkali mu i v Nemecku miesto. Veru, čudák. On chcel slúžiť „svojstvu“, ako hovorí. (Vaj.)

svojvôľa, -le žen. r. bezohľadné a náladové uplatňovanie vlastnej vôle, rozmarnosť, vrtošivosť: bezhraničná s., panská s.;
detinská s.
(Dobš.);
Bezmedznosť svojvôle narážala na hrádze vzdoru. (Fr. Kráľ) Nemci strieľali zo svojvôle striedavo ľudí aj mačky. (Laz.)

svojvoľne p. svojvoľný

svojvoľníčiť, -i, -ia nedok. expr. zried. svojvoľne konať, robiť podľa svojho: Svojvoľníčiš, Matej! Zažiadalo sa ti byť tulákom, trhanom? No tak budeš tulákom. (Jes-á)

svojvoľník, -a, mn. č. -ci muž. r. svojvoľne konajúci človek, svojvoľný človek: To je reč — z mosta do prosta. Trúfanlivý národ! — uznal Bľachin. Svojvoľnici. (Jes-á);

svojvoľnica, -e, -níc žen. r.

svojvoľný príd. m.

1. konajúci, postupujúci podľa momentálneho náladového rozhodnutia, bez prihliadania na iných, nedisciplinovaný, samopašný: s. človek, s. postup, s-é pokračovanie;
Výčinmi svojvoľných svetských pánov z Gemera bol ľud pobúrený a urazený.
(Vans.) Anča svojvoľná, dovolí si všetko. (Tim.);
pren. expr. s-é hodiny (Jil.) ktoré idú nepresne;

2. zried. ľubovoľný: s-é kombinácie;
nemýliť si čistotu (jazyka) s purizmom a bohatstvo so svojvoľným používaním slov
(Jes-á);

svojvoľne prísl.: konať s., opustiť niekoho s.;
zachádzať s niekým s.;
Kone sa vzopäli, pyšne zarechtali a zafŕkali svojvoľne.
(Tim.);
pren. Ja som hneď zbadal, že tento kvet je živý, že sa pohybuje svojvoľne (Švant.) sám od seba;

svojvoľnosť, -ti žen. r.

svojzákonný príd. m. kniž. majúci svoje vlastné vnútorné zákony, autonómny: Vývinový pohyb vedy je pomerne veľmi autonómny a svojzákonný. (I. Hruš.)

Naposledy hľadané výrazy

1. svoj v Slovníku slov. jazyka