Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „svet” v Slovníku slovenského jazyka

svet, -a muž. r.

1. vesmír, kozmos: vznik s-a, koniec, zánik s-a;
materiálny s.;
poznateľnosť s-a, zákonitosti s-a, podstata s-a;
objektívny s.
existujúci nezávisle od nášho vedomia;

2. mn. č. v svety nebeské, vesmírne telesá, hviezdy: vesmír sa skladá z rôznych svetov;
ďaleké s-y;
hviezdne s-y
galaxie;
Hľadela smutne na nočnú oblohu, na ktorej trblietali sa svety-hviezdy. (Jégé)

aj keby sa svety rúcali (Urb.) za každých okolností;
expr. delia nás svety sme od seba veľmi ďaleko;
ležia medzi nami svetymedzi nami veľké prekážky;
mať všetky svety (Tim.) všetko;

3. zemeguľa, zem so všetkým, čo je na nej: národy s-a, jazyky s-a;
(ísť na) kraj s-a;
rozdeliť (si) s.;
šestina s-a
expr. o Sovietskom sväze;
hovor. pochodiť s., kus s-a, celý široký s.;
(všetky) končiny s-a;
štyri strany s-a;
ôsmy div s-a
(niekedy iron.) niečo mimoriadne vzácne;
Nový s. starší názov Ameriky (niekedy i Austrálie.);
Starý s. starší názov pre Európu, Áziu a Afriku;
bibl. mocní tohoto sveta tí, ktorí panujú;
mapa čiastok s-a;
Tešili sa, že sme na svete
(Fig.) že žijeme. Hej, hor’ sa, sveta proletári. - šport. majster s-a;
majstrovstvo s-a
(vo futbale, v hokeji, v krasokorčuľovaní ap.);
geogr. Strecha sveta Pamír

prísť na s., uzrieť svetlo s-a narodiť sa;
odísť, odobrať sa zo s-a, rozlúčiť sa so s-om zomrieť;
zniesť, sprevodiť niekoho (niečo) zo s-a zabiť, zavraždiť al. spôsobiť smrť niekoho (zničiť al. stratiť niečo);
dokiaľ (čo) s. s-om bude (stojí) vždy (odjakživa);
hovor. expr. od stvorenia sveta odpradávna, od vekov;
hovor. začať (napr. rozprávať) od potopy s-a od samého začiatku;
expr. (ani) za (živý) s., za nijaký s., za nič na s-e v žiadnom prípade, za žiadnu cenu, nijako nie;
bude nám s-a (žiť), bude nám tri s-y bude nám dobre, budeme sa mať výborne;
expr. urobiť (spraviť) dieru do s-a vykonať niečo neobyčajné, dosiahnuť veľký úspech, častejšie iron. nič nevykonať;
mlieť, tárať, trepať, vravieť, hovoriť, písať do s-a nerozumne, bez súvisu, bez rozmyslu;
expr. (starý, veľký) ako s. veľmi;
svet sa prevrátil (Tim.) stalo sa niečo neobyčajné;
(nevie), ako sa s. točí, ako s. beží, ako to na s-e chodí a) čo sa deje, b) aké sú v živote problémy;
tak tento s. beží tak to na svete býva;
roztrubovať, trúbiť do s-a rozchyrovať;
hýbať s-om mať veľkú moc, mať veľký vplyv;
čo som na s-e odkedy žijem;
daj sa mi s-e, novšie pís. dajsamisvete;

4. život ľudí na zemi: pozemský svet (Ondr., Zúb.);
Všetko premárni alebo podpáli a potom si i sám o svet príde. (Tim.) Zažil viacej za deň sveta jak za dlhé teraz letá. (Horal) Maľovala jej svet v pestrých farbách. (Vaj.);
byť ďaleko od sveta (Ai.);
Mňa čaká iný svet. (Fig.);
úklady s-a;
bibl. synovia s-a svetsky zmýšľajúci ľudia

užívať s., užiť s-a oddávať sa, oddať sa svetským rozkošiam, zábavám a radostiam;
mať sa (čulo) k s-u počínať si veľmi šikovne, snaživo, byť živý, bystrý, šikovný;
zaviazať si s. obmedziť si istým spôsobom voľnosť v konaní, v počínaní (napr. o nešťastnom vydaji, o nešťastnej ženbe);
môj ty svete! zvolanie, povzdychnutie;
hovor.: si mojím celým s-om tým, čo mi je najdrahšie, všetkým;
druhý s., záhrobný s. posmrtný život, záhrobie;
hovor. ísť, odisť na druhý s. zomrieť, umrieť;
na onom s-e po smrti;

5. cudzina, cudzie, ďaleké kraje: ísť, vybrať sa, pustiť sa do s-a, potĺkať sa, túlať sa s-om, po s-e;
roztratiť sa po s-e;
Vrátili sa zo šíreho sveta a skúsili všeličo.
(Ráz.) Skúsil si sveta, videl si veľa. (Zgur.) Zo sveta nič neposielajú. (Fr. Kráľ) Ty sa najlepšie vyznáš, bol si vo svete. (Al.)

6. hromad. ľudia, verejnosť;
ľudstvo: dobrý, zlý s., pospolitý s.;
robotný svet
(Krno) pracujúci;
nájomný svet (Fig.) nádenníci;
cudzí svet (Kuk.) neznámi ľudia;
mladý svet (Vaj-) mládež;
ísť medzi s.;
súci medzi s.;
ukázať sa na s., chvastať sa pred s-om;
V dedine sa svet pozná ako v rodine.
(Ráz.-Mart.) Bývame trochu od sveta (Urb.) vzdialení od ľudí. Na pohreb sa zišlo mnoho sveta. (Vaj.) Čo svet na to? (Taj.) Radšej nech sa svet smeje. (Kuk.);
na hanbu s-a na posmech verejnosti;
(robiť niečo) na vospust s-a bez rozmyslu, bez uváženia

od výmyslu s-a všelijako, na všelijaký spôsob;
na div s-a na počudovanie;
obrátiť niečo na smiech, posmech s-a urobiť si posmech z niečoho;
(to) s. nevidel (nepočul), videl (počul) to s.? výraz vyjadrujúci začudovanie, rozhorčenie nad niečím;
vyzerať na s., byť, vyzerať k s-u byť súci, schopný;
div sa, svete! výraz počudovania nad niečím;
od nepamäti (pamäti) s-a, čo s. pamätá pokiaľ sa ľudia pamätajú;

7. okruh, spoločnosť ľudí toho istého zamestnania, tých istých záujmov, rovnakého pohlavia ap.: literárny, hudobný, umelecký, divadelný, vedecký, učený, vzdelaný s.;
ženský s., chlapský, mužský s., detský s.;
kapitalistický, imperialistický, koloniálny s.;
socialistický s.;
slovanský s.
Slovania;
slovenský s. slováci;
arabský s. Arabi;
dáma vysokého sveta (Ráz.) z okruhu ľudí vysokého postavenia;
mravy veľkého sveta (Vaj.) vysoko postavených ľudí;

8. osobitná oblasť, sféra života, javov, veci ap.;
okruh, pole: rastlinný živočíšny s., neorganický, organický s. kultúrny, politický s.;
s. poézie, s. kníh, s. snov;
rozprávkový s.;
duchovný s.;
s. dobra, zla;
Pohrúžil sa v abstraktné svety nemeckých mysliteľov.
(Vaj.) Tento vývin smeruje od veľmi výlučného záujmu o psychické stavy k svetu predmetov. (A. Mat.) Nemecká romantika otvorila mu nové svety. (Vlč.)

9. okruh, rozsah znalostí, vedomostí, názorov, psychiky u človeka, (duševný) obzor: myšlienkový s.;
citový s., duševný s., vnútorný s. (človeka);
s. dieťaťa, s. dospelých;
Ľudia majú svoje tajomstvá, svoje neprezradené kútiky a svety.
(Fig.) Tvoj svet je denné jasnomôj nočná tma. (Vaj.) O čo inakší je jeho svet a vôbec svet mladšej generácie. (Krno)

10. prostredie, v ktorom niekto žije, pracuje, pohybuje sa: uzavretý svet študentov a profesorov (Lety);
So. svetom svojho otca pretrhol všetky zväzky. (Zúb.);
žiť v nepriateľskom s-e;
Našla zákonitosti v tomto svete malého okresného mestečka.
(Min.) Písací stôl, pred stolom oblok, okolo mňa drevené steny provizórneho baraka, olepené pestrými plagátmi — to je ten môj svet. (Bedn.)

11. spoločenský poriadok, istý spôsob života, (životné) pomery: dnešný, starý, nový s.;
povojnový s.
(Min.);
prevrátiť s.;
zmena s-a
(Štítn.);
vybudovať ľudskejší, spravodlivejší s.;
Drž sa takého sveta, takých poriadkov, aké sú.
(Smrč.) Teraz je už iný svet. (Ráz.)

12. okolie, okolitý kraj: Každý chce si synka usadiť k oknu, aby videl svet. (Gab.) Vyšla som do poľa a rozhliadla sa po šírom svete. (Janč.) Len sadnúť, lebo sa mi svet točí (Taj.) je mi mdlo, mám závrat. Čo tu žijú, ani sa svetom nerozhliadnu (Tat.) nikde nejdú. Aký je len ten svet utešený okolo nás. (Janč.);
svetík, -a muž. r. zdrob. expr. obyč. iron. k 3, 7, 8, 9, 10

svetáčiť sa, -i, -ia nedok. stávať sa svetským;
zosvetšťovať sa: Ľud je zámožnejší, hrdší;
však i bujnejší a svetáči sa: zanecháva staré mravy.
(Šolt.)

svetáctvo, -a stred.

1. svetácky spôsob života, neviazanosť, hýrivosť, rozpustenosť: Istotne utonul by som bol v lumpáctve a svetáctve. (Mráz) Moja prednáška bola proti svetáctvu. (Bodic.)

2. zried. svetobežníctvo, tuláctvo: On má rád cudzích ľudí, cíti v nich šarmanstvo svetáctva. (Al.)

svetadiel, -a/-u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. časť sveta, kontinent, pevnina: mapy s-ov;
Do novoobjaveného svetadielu Ameriky hrnuli sa dobrodruhovia.
(Mňač.) Chýr prenikol už aj do najvzdialenejších krajín nášho svetadielu. (Zúb.)

sveták, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. človek voľných mravov, pôžitkársky, samopašne žijúci človek, hýrivec, ľahtikár: Prefíkaný sveták, veľkomestský štréber vlúdil sa do ich rodinného kruhu. (Urb.) Hoci bol kňaz, budil dojem blazeovaného svetáka. (Urb.);
človek-sveták, bez predsudkov, s voľným umeleckým pohľadom na svet (Vaj.);

2. tulák, vandrovník, svetobežník, človek bez domova: sveták bez vlasti (Škult.);
Po miškároch prišiel na rad kominár, potom nejaký túlavý vojak, potom Bosniak, čo predáva hrebene a nože, samí svetáci, ktorí vírili prach po všetkých cestách. (Švant.);

svetáčka, -y, -čok žen. r.;

svetácky príd. m. i prísl. : s. človek, s-e spôsoby, s-e názory;
[Sestra] mi vedie do rodiny svetáckeho pobehaja.
(Vaj.) Uličník vysekne poklonu so svetáckou eleganciou. (Hruš.) Široké americké okuliare dodávajú jeho tvári svetáckeho výrazu. (Ai.);
s. znudený, unudený človek;
žiť s.
;

svetáckosť, -ti žen. r.

svetár, -a muž. r. trochu zastar.

1. túlavý, sťahovavý človek, tulák;
podomový obchodník: Držali sa [glejári] pohromade na svojom Huštáku, a čo boli i svetári, nepomýšľali na sťahovanie. (Vaj.) Rozhovorili sa o predmete každému svetárovi zaujímavom: ako treba previesť viedenských policajtov, keď dostihnú a chcú zobrať tovar. (Podj.)

2. sveták, ľahtikár: Ten tvoj priateľ sečku nemá pod kečkou, ale je hodný svetár. (Šolt.);

svetárka, -y, -rok žen. r.;

(po) svetársky príd. m. i prísl. svetácky: s-a žena (Škult);
s-a výchova (Vaj.);
po s. vychovaný človek;

svetárstvo, -a stred. svetáctvo: Pomaly nám svetárstvo zotrie všetok pel z tej našej doliny. (Ráz.)

svetaskúsený príd. m. ktorý pochodil svet, ktorý veľa videl a skúsil: s. človek;
svetaskúsení pltníci
(Piš.);
Rúči je, obratný, svetaskúsený. (Gráf)

svetaznalý príd. m. zried. ktorý pozná svet, ľudí, svetaskúsený: s. človek (Fig.)

svetbehlec, -a muž. r. zried. svetobežník, tulák, túlavý človek (Heč.)

svetelný príd. m.

1. týkajúci sa svetla, utvárajúci sa zo svetla, pozostávajúci zo svetla: s. pás, s. lúč, s. kúpeľ;
s. efekt, s. kontrast;
s-á energia;
s. obraz;
s-é vlny
;
expr. s-á hra bleskov;
s-á hmla
(Hruš.);
Zahľadeli sa na tancujúce svetelné škvrny, čo vystrekovali z piecky. (Fr. Kráľ);
astron. s. rok jednotka na meranie medzihviezdnych vzdialeností;

2. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, svietivý: s. zdroj, s. signál, s-é zariadenie;
s-á raketa, s. náboj;
s-á reklama
;

svetelne prísl. čo sa týka svetla: javisko dobre s. vybavené;
pren. Sovietsky občan číta nielen jasného, svetelne radostného Puškina. (A. Mat.);

svetelnosť, -ti žen. r.

1. schopnosť vydávať svetlo, svietivosť: s. hviezd, s. rozpálenej hmoty;
mal. s. farieb;

2. množstvo svetla, ktorým je niečo osvetlené: s. izby, s. miestnosti

sveter, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre muž. r. pletená (obyč. z vlny) súčasť odevu s rukávmi: vlnený s.;
lyžiarsky s.
;

svetrík, -a muž. r. zdrob. ;

svetríček, -čka muž. r. zdrob. expr.

svetielce p. svetlo

svetielko p. svetlo

svetielkovať, -uje, -ujú nedok. vyžarovať, vysielať, vydávať svetlo, svetelné lúče (obyč. v tme), svietiť, fluoreskovať, fosforeskovať: Len svätojánske mušky svetielkovali okolo nich. (Ondr.) Prach zo starého suchého sena svetielkoval ako svätojánske mušky. (Pláv.) Zelená knižka svetielkuje z tmy. (Reis.);
pren. Jeho zrak svetielkoval ako hroty diamantových ihál (Gráf) leskol sa. V očiach paliera Benčiča svetielkovala horúčka (Zúb.) oči sa mu svietili od horúčky. Na tvári mu svetielkovala radosť (Mor.) žiarila;
odb. biely fosfor v tme svetielkuje;
svetielkovanie vzduchu, plynu

svetielkujúci, -a, -e príd. m. vydávajúci, vyžarujúci svetlo, svetelné lúče (obyč. v tme), svietiaci v tme: svetielkujúci ciferník hodín (Taj.);
Oči leskli sa mu svetielkujúcim jasom. (Vaj.)

svetík p. svet

svetiolilavý príd. m. hovor. bledofialový, svetlofialový: s-é šaty;
Na svetlolilavých stenách jagalo sa množstvo sviec.
(Jégé)

svetlastý príd. m. slabo, trochu svetlý, slabo sa lesknúci: Svaly akoby z ocele, samé tvrdé, svetlasté hrče. (Hruš.) Jej mladistvé hrdlo, krásne, okrúhle, na ktorom prebíja nežná svetlastá pleteň žíl. (Kuk.);
hukot vôd svetlastých (Ráz.)

svetlica1, -e, -líc žen. r. zastar. izba (obyč. lepšie zariadená), komnata: Vzácnemu hosťovi napochytre pripravili najlepšiu z hosťovských svetlíc. (Zúb.) Má zakúrenú svetlicu. (J. Kráľ) Jurko sa cudzo obzeral v ozdobenej svetlici. (Kuk.);
panská s. (Jégé);
Nocúval v svetlici so sestrou Júliou. (Ondr.);
Národná s. (Taj.) národný klub;

svetlička1, -y, -čiek žen. r. zdrob.

svetlica2, -e, -líc žen. r. voj. raketa na osvetľovanie terénu: padáčiková s.

svetlička2, -y, -čiek žen. r. modré farbivo, ktoré sa pridáva do vody pri plákaní bielizne, modridlo: Je (more) belaso-zelené: akoby doň boli vliali nesmierne množstvo svetličky. (Gráf) Do vápna svetličky naleješ. (Taj.)

svetlík1, -a muž. r. otvor na prepúšťanie svetla (obyč. v múre, na streche), na vetranie ap.;
úzky priestor medzi dvoma budovami: Stavanie je centrálne, okolo svetlíka okrúhleho. (Vaj.) svetlík2, -a muž. r. bot., novšie očianka (Euphrasia)

svetliť, -í, -ia nedok. nár. (čo) modriť: nakoniec sa bielizeň škrobí a svetli

svetlo1, -a, -tiel stred.

1. energia vyžarovaná z prírodných al. umelých zdrojov a umožňujúca vnímanie okolitého sveta zrakom (op. tma): slnečné, mesačné s., denné, ranné s., silné, slabé s., žlté, červené s.;
pás, kužeľ, lúč s-a;
zdroj s-a;
s. slnka, s. lampy, s. kahanca, s. lustrov, s. reflektorov;
s. plameňov;
s. vatry;
fakľové, lampové, elektrické, plynové, žiarovkové, neónové s.;
Celá dolina zaskvela sa v jeho [mesiaca] magickom svetle.
(Vaj.) Slnečné lúče vytvárali utešenú hru svetla a farieb. (Zúb.);
hádzať vrhať, vrhnúť s. na niečo osvetľovať, osvetliť, ožarovať, ožiariť niečo: Zapadajúce slnko hádže na ňu svoje svetlo. (Kuk.) Jej svetielko otupne žiarilo za mútnym sklom lampáša a nehádzalo nijaké svetlo. (Jes-á) Ostré svetlo zalialo izbu (Jaš.) osvietilo. Nad stolom sa rozlialo svetlo (Laz.) rozsvietilo sa. Slnko stálo na poludní a lialo svoje jasavé vlny svetla na zem (Vaj.) svietilo. Mesiac zalieva steny svetlom (Letz) osvetľuje ich;
pren.: V Jančušovom srdci bolo svetlo (Min.) bol spokojný, šťastný. Na svetlo z neslobody sú cesty ďaleké (Horov) na slobodu. V básni Baník vyslovil vieru, že už idú tí, čo sa prekopú k svetlu (A. Mat.) na slobodu, k lepšiemu, slobodnému životu;
tŕnistá cesta za svetlom (Letz) za poznaním;
Myslel som na svetlo svojej mladosti (Fig.) na milovanú osobu.

vec má svoje svetlá a tiene kladnú i zápornú stránku;
za s-a za dňa, za vidna;
vydať niečo na s. uverejniť;
uzrieť s. (sveta) a) narodiť sa, b) vyjsť tlačou, byť uverejnený;
vychádzať, vyjsť na s. prezrádzať sa, prezradiť sa, vyjavovať sa, vyjaviť sa;
vyniesť, vytiahnuť, vynášať, vyťahovať niečo na s. a) ukázať, ukazovať, urobiť, robiť viditeľným, b) prezradiť, prezrádzať;
Každý mal niečo na jazyku, ale ani jeden sa s tým neodvážil na svetlo (Žáry) prezradiť to;
stavať niečo (niekoho) do pekného s-a okrašľovať, robiť pekným, vychvaľovať, hovoriť o niečom, o niekom iba dobré veci;
stavať sa do pekného (priaznivého) s-a okrašľovať sa, vychvaľovať sa, hovoriť o sebe iba v dobrom, robiť sa pekným, dobrým;
stavať niečo do nového s-a objasňovať, vysvetľovať z nového hľadiska, podľa nových kritérií;
stavať niečo do iného s-a dávať niečomu nový zmysel;
ukázať sa, zjaviť sa, objaviť sa, odhaliť sa v inom s-e ináč ako doteraz, v inej podobe;
ukázať sa, odhaliť sa v pravom s-e v skutočnej podobe, bez pretvárky, bez masky;
vidieť niekoho, niečo v ružovom (čiernom, odpornom) s-e mať o niekom, o niečom iba dobrú, priaznivú (nedobrú, nepriaznivú, zlú) predstavu;
ukázať sa v plnom s-e celkom jasne, veľmi názorne;
opisovať niečo v dobrom (zlom) s-e kladne, priaznivo (nepriaznivo, záporne);
vrhať, vrhnúť na niečo jasné, mocné s. objasňovať, objasniť niečo;
vrhať, vrhnúť na niekoho, na niečo zlé s. poukazovať, poukázať na zlú stránku niekoho, niečoho;
vnášať, vniesť, priniesť s. do niečoho objasňovať, objasniť, vysvetľovať, vysvetliť niečo;
ukázať sa na s. vyjsť von, prestať byť skrytým;
hovor. božie s. slnko, svetlo slnka: Treba s ním [s dieťaťom] ísť na božie svetlo, aby dostalo lesk a farbu. (Švant.) Čaká túžobne ako chorý božie svetlo po dlhej noci. (Kuk.);
vyjsť, dostať sa na s. božie a) von, na čerstvý vzduch: Na tretí deň nám dovolil vyjsť na svetlo božie. (Zát.);
b) dostať sa na verejnosť, do verejnosti, vyjsť najavo: Z dlhej chvíle si vyrozprávame i všetky cudzie tajnosti, ktoré nám kolú bok, chcejúc vyjsť na svetlo božie. (Jégé);
expr. ide národ ako motýľ do svetla (Taj.) koná voslep, bez rozmyslenia;

2. zdroj svetla, svetelný zdroj, svietidlo, zariadenie vyžarujúce svetlo, lampa: zažať, zapáliť s., zahasiť, stlmiť s.;
hovor. stiahnuť, s. stlmiť;
vytiahnuť s. zosilniť (povytiahnutím knôtika na lampe, lampáši);
stlmené, zatemnené s-á;
Vyprevadil ju so svetlom až pred dom.
(Taj.) Dvíha pohár a pomaličky si obzerá proti svetlu víno. (Laz.);
večné s. a) cirk. malá lampa horiaca v kostole pred hlavným oltárom;
b) náb. o posmrtnom živote v nebi, večná blaženosť: a svetlo večné nech im svieti časť modlitby veriacich za zomrelých;
V niektorých domoch žmurkalo svetlo (Vaj.) svietilo sa. Slnce zapadalo, zložilo svetlá do sedla v pohorí (Červ.) zašlo za pohorie. Široká ulica pláva v svetlách (Kuk.) je veľmi osvetlená;
pren. kniž. : s. poznania poznanie;
pravda;
s. vzdelania (Kost.) kultúra;
s. rozumu rozum;
s. oči (Vaj.) zrak;

3. osvetlenie, osvetľovanie: malé, slabé, tlmené s.;
silné s.;
Prostred plagátov v dobrom svetle viselo veľké plátno bez rámu.
(Tat.) Bez svetla, povetria a v tých vlhkých studených múroch, bez slobody vädne, schne. (Taj.);
umelé s-;
fot. bleskové s. umelé svetlo používané pri fotografovaní;

4. hovor. prostriedok na svietenie (elektrina, petrolej ap.): Robili za stravu, peňazí sotva dostali na soľ, ocot a svetlo. (Taj.) Chova bola dobrá, kuriva a svetla tiež ušanovala. (Zgur.)

5. poľov. slang. (v mn. č.) oči zvieraťa;

svetielko, -a, -lok i svetielce, -a, -lec stred. zdrob. expr. k 1, 2, 3

svetlo2, žen. r. st. -ejšie prísl. obyč. v prísudku so sponou (už) je svetlo vidno, je deň (op. tma): V lete je o ôsmej ešte svetlo. (Vám.), pren. Niečo ho bolí, že v jeho vnútornostiach nie je najsvetlejšie (Kal.) niečo ho ťaží.

svetlobelasý príd. m. belasý so slabým, bledým, jasným odtieňom, bledobelasý, bledomodrý: s-á farba, s-á látka;
s. hodváb;
s-é súkno
(Kuk.);
s-á žiara (Jégé);
auto so svetlobelasou karosériou (Jégé)

svetlobéžový príd. m. béžový s jasným, svetlým odtieňom, svetlohnedý: s-é šaty

Naposledy hľadané výrazy

1. svet v Slovníku slov. jazyka