Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „such��r” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

šúch, -u muž. r. zastar. stopa (merná jednotka)! Anna odtiahla sa na šúch od nej. (Tim.) Batoh bielizne presahoval Adamovi o šúch hlavu. (Jégé)

šuch1, -u muž. r. šuchot, šuchnutie: Bez ruchu a šuchu nič sa nehne. (Kal.) Plaché vtáča pri prvom šuchu uletí. (Kuk.);
pren. Po Mal. ke ani šuchu (Švant.) ani stopy.

šuch2 cit. vyjadruje rýchly pohyb po povrchu niečoho a zvuk vznikajúci pri takomto pohybe: Šuch-šuch, tíško k otcovi sa prikradla. (Hviezd.) Pritlačila kľučku a šuch! už bola dnu. (Dobš.)

šucha1, -y, šúch žen. r. nízka kríkovitá rastlina rastúca najmä v horských oblastiach;
bot. š. čierna (Empetrum nigrum)

šucha2, -y, šúch žen. r. (rus.) šuba: Ihrá sa vietor s rukávmi bohatej šuchy. (Jes.)

šúchačka, -y, -čiek žen. r. expr. zried. kĺzačka: Chlapci sa kĺžu po dlhých šúchačkách. (Karv.)

sucháň, -a muž. r. expr. chudý, vyziabnutý, suchý človek: Pozri toho vysokého sucháňa. (Ráz.);

suchaňa, -ne, -ní žen. r. chudá žena

suchár1, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r.

1. (obyč. v mnč.) druh sušeného pečiva v podobe krajíčkov: tvrdé s-e;
karlovarské, lomnické s-e
;

2. suchý, uschnutý strom al. suchý konár, suchá vetva: Ostrvy suchárov z rúbanísk trčia ako kýpte. (Pláv.) Obzeral ju (horu), či sú v nej nejaké sucháre. (Kuk.) Ide zvláčať z hory sucháre. (Švant.);

suchárový príd. m. k 1 : s-á kaša;

suchárik, -a muž. r. zdrob. k 1

suchár2, -a muž. r. hovor. konzervatívny, suchopárny, neživotný človek: Odľud, samotár, starý mládenec, suchár a rabiát. (Karv.) Je cítiť mocný, svieži vietor, odhaľujúci všetkých tých suchárov i duchárov, kolísavcov. (Lajč.);

suchársky príd. m.: s. človek;
s-a veda
;

suchárstvo, -a sír. strohý, konzervatívny postoj, strohosť

šúch, -a, -ajú i šuchať, -á, -ajú nedok. expr. (čo, čo o čo)

1. trieť, drhnúť, brhliť: š. si čelo, oči, ruky, bradu;
š. si dlaň o dlaň;
Dala sa šúch boky koňa.
(Švant.) Bolo počuť kravu, ako si šúchala lalok o válov. (Pláv.)

2. (čím i bezpredm.) robiť šuchot (ťahaním, trením, posúvaním niečoho po niečom): š. nohami, kapcami;
Počula šúch a škrabotať v komíne.
(Šolt.)

3. silným trením (kefou, handrou, pieskom) čistiť. drhnúť: š. riad, dlážku;

opak. šúchavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 ošúchať

|| šúchať sa i šuchať sa

1. (po čom, o čo, čím) trieť sa, otierať sa, ošuchovať sa: Bosé nohy šúchali sa po dlážke. (Jil.) Za ňou išiel, šúchajúc sa jej o sukne, čierny kocúr. (Jégé)

2. ťahať sa, pomaly sa posúvať: Haviari šúchali sa úzkymi dierami. (Hor.);
pren. Z oloveného neba začal sa šúch sneh (Žáry) pomaly padať.

3. expr. ísť pomalým, šúchavým krokom, vliecť sa: Starý Junásek šúchal sa k stolu. (Zgur.)

šúchavý príd. m. pomalý, ťahavý, ťažkopádny: š-é kroky, š-á chôdza;
š-é tance
(Hviezd.) pri ktorých sa šúcha nohami

šuchnúť, -ne, -nú, -chol dok.

1. (o čo. po čom, zried. i čo) ľahkým, rýchlym dotykom prejsť po niečom, obtrieť sa o niečo, dotknúť sa niečoho: Šuchla som o jej líčko. (Vans.) Alina si šuchla rukou po čele. (Jégé) Rana mu [Jankovi] len bok hlavy šuchla (Lask.) otrela sa o hlavu.

2. spôsobiť šuchot: papierik šuchne, myška šuchla;
pren. expr. Len čo šuchnú, že sú Slováci (Vaj.) len čo povedia,

3. expr. (čo, koho kam) razom, rýchlo niekam zastrčiť, vstrčiť: š. fajku do vrecka, š. nohu do čižmy;
[Orendáčka] šuchla starého do zadnej izby.
(Tat.)

4. expr. (koho, komu) udrieť, pľasnúť niekoho;

5. (kam) rýchlo, razom vkĺznuť, vhupnúť, vstrčiť sa, všuchnúť sa, šuchnúť sa: Zajac pod skalu šuchol. (Vaj.) Šuchol tichúčko do kuchyne. (Kuk.)

|| šuchnúť sa

1. (o čo, o koho) obtrieť sa, ošuchnúť sa, obšuchnúť sa: Prejdúc popri Genuškovi, šuchla sa o jeho plece. (Jégé)

2. expr. udrieť sa: poriadne sa šuchol;

3. (kam) rýchlo, razom, obyč. nebadane niekam vkĺznuť, vhupnúť, vstrčiť sa, všuchnúť sa: Odomkne dvere a šuchne sa do izby. (Dobš.) Ak máte kožuch, šuchnite sa doň. (Šteinh.)

4. expr. stať sa, odohrať sa: On všetko vie, čo sa len šuchne v tejto obci. (Tat.)

|| šuchnúť si hovor. expr. (čo i bezpredm.) napiť sa, vypiť si: š. si pohárik borovičky

sucho1, -a, 6. p. -u stred.

1. nedostatok vlhkosti, suchosť: V ústach sucho, v očiach páľa. (Ráz.-Mart.) Možno sa stiahla [pumpa] od sucha. (Heč.)

2. suché miesto, suchá pôda, miesto bez vlhka: uskladňovať niečo v s-u;
Prasiatko si milo krochká, trtúľa po suchu, po blate.
(Stod.) Nikde nemá tepla, sucha. (Bedn.) Začali daždivé časy, hoci zemiaky a repa neboli ešte v suchu (Zgur.) vykopané a uložené na suchom mieste.

expr. mať niečo v s-u hotové, dokončené;
zaistené, v bezpečí: Základy máme o chvíľu v suchu. (Karv.) Máš svoju výhru pekne v suchu. (Kost.);
je všetko v suchu, je to v suchu na poriadku, vybavené, hotové;
sedieť v suchu existovať, žiť v pohodlí, mimo nebezpečenstva: A kto chce vojnu? — Tí, čo sedia pekne v suchu. (Zúb.)

3. suchá zem, pevnina (op. more): Z tej lode vyšla výprava i po suchu. (Kuk.) Je na vode práve taký skúsený ako na suchu. (Ondr.) Chceli by už byť na suchu, ale všade iba voda. (Šteinh.);
trepe sa, hádže sa ako ryba na suchu

byť, žiť, cítiť sa ako ryba na s-u zle, živoriť;
nechať niekoho na s-u bez peňazí, bez podpory;

4. (často v mn. č.) suché počasie, doba, obdobie bez dažďa, suchota: Z jari panovali suchá. (Taj.) Bojí sa, že padnú suchá. (Kuk.) Prišli stále dažde a zasa také suchá, že alebo vyhnilo alebo vyschlo všetko. (Jégé) Rozprávali o kosbe za sparna, oračke za sucha. (Taj.)

sucho2 prísl.

1. (so sponou v prísudku) bez vodných zrážok, bez dažďa, bez vlhka, bez blata (op. mokro): Koncom leta bolo zvlášť sucho a horúco. (Ondr.) Dnes je sucho, lebo dávno nepršalo. (Kuk.) Nepršalo od týždňa a bolo sucho. (Vaj.);
pren. Sucho a horúco je mi v duši (Al.) som zatrpknutý, bez životného elánu, vyprahnutý.

2. odmerane, stroho, prísne: odvetiť, odpovedať s., oznámiť niečo s.;
Maťo sa sucho usmial.
(Jil.) Milkov hlas znel sucho, prísne. (Vaj.) Kde vec sucho rozoberaná by nechutila, tam pre ňu čitateľa získava sviežim slovom. (Vlč.)

3. (o kašlaní) sipľavo, bez vykašlania, nasucho: V hrdle ma driapalo a kašlal som sucho, piskľavo a brechavo. (Jes-á) Tretieho dym zadúšal. Sucho kašlal. (Hor.)

suchobytný príd. m. kniž. zried. suchomilný: s-é trávy (Jil.)

suchomilný príd.: bot. s-é rastliny ktoré sú uspôsobené rásť na suchých miestach, ktoré majú malú spotrebu vody

suchopár, -u, 6. p. -e muž. r.

1. suchá pôda, suché miesto, kde pre prílišné sucho a slnečnú páľavu nerastú skoro žiadne rastliny: Za višňovými sadmi tiahli sa suchopáry, po ktorých sa potuľovali kŕdle husí. (Jil.)

2. horúčava, páľava, teplo od slnka, spara: letný s. (Kuk.);
Obilie žltlo od koreňa pod páľavou a lúky po úbočiach barnaveli suchopárom. (Pláv.)

3. kniž. jednotvárnosť, všednosť, nudnosť, fádnosť, suchopárnosť: V suchopáre organizačnej práce však nezakrnel. (Urb.) Chcel obohatiť poéziu, ochudobnenú suchopárom buržoáznej poetiky, novými sviežimi formami. (Chorv.)

suchopárny príd. m.

1. zried. suchý, vyprahnutý, vysušený: s-e pole (Kuk.);

2. zried. rastúci na suchopáre: s-a tráva;

3. nudný, jednotvárny, nezáživný, nezaujímavý, fádny: s. opis, s. človek;
s-a cesta;
s-a teória, s. život;
suchopárne a tvrdé ovzdušie
(Vans.);
Okolo Dažíc je kraj veľmi suchopárny. (Šolt.) Kamže sa ty hrabeš so svojou suchopárnou nemeckou dušou! (Hruš.);

suchopárne prísl. k 3 : rozprávať s.;
Mdlá rovina jednotvárne a suchopárne rozplýva sa na ďalekom obzore.
(Al.) Spracúva tieto témy heslovite, tézovite a suchopárne. (Bedn.);

suchopárnosť, -ti žen. r. nezáživnosť, nudnosť, bezvýraznosť, fádnosť

šuchor, -u muž. r. kniž. šuchorenie, šuchot: š. slamy, trstiny, šiat (Hviezd.);
š. stromov (Hviezd.)

šuchorenie, -ia stred. šuchot, šušťanie: š. peniažkov, lístia

šuchorina, -y, -rín žen. r. hromad. kraj. šachorina (Kuk., Vaj.)

šuchoriť, -í, -ia nedok. expr.

1. (bezpredm. i čím) pohybovaním, šúchaním al. trením vydávať šušťavý zvuk (najmä o suchých, tenkých predmetoch a o drobných zrnkách): papier šuchorí, lístie, tŕstie šuchorí, hodváb šuchorí š. zrelým ovsom, senom;

2. (čo) čechrať kypriť: š. hlinu;
Šuchoril vlasy na sluchoch.
(Kuk.);

dok. k 1 zašuchoriť, k 2 našuchoriť

šuchorivý príd. m. vydávajúci šuchot, šuchorenie, šuchoriaci: š-é vence (Žáry)

suchorľavý príd. m. expr. zried. vychudnutý, slabý, neduživý: s-á ruka (Kuk.)

suchosť p. suchý

šuchot, -u muž. r. tichý, nehlasný zvuk vznikajúci šúchaním al. trením, šuchotanie: š. novín, š. suchého lístia, sena, slamy, š. šiat, š. bosých nôh;
slabý š.;
Bolo počuť šuchotbuchot predo dvermi
(Letz) hluk.

suchota, -y, -chôt žen. r.

1. nedostatok vlahy, vlhkosti, suchosť, vyprahnutosť: Zem je skalnatá a tvrdá od suchoty. (Ondr.) Iba listy kapusty vzdorujú letnej suchote. (Kuk.);
dvor belejúci sa od suchoty (Tim.);

2. obdobie bez dažďa, suché počasie, sucho: To spáli mráz, udrie suchota, padnú dažde — z poľa nezvezieš. (Taj.) Dedinčania Draka považujú za príčinu suchoty a neúrody. (Chrob.) Prišla veľká suchota a ľudia nemali čo jesť. (Ondr.) Kôru mal [chlieb] dopukanú ani v suchotách zem. (Fig.);
pren. kniž. zastar. suchota a nemota reakcie bachovskej (Vlč.) doba národnej poroby, národnostného útlaku;

3. kniž. nudnosť, všednosť, nezáživnosť, suchopárnosť: s. tlače;
Moja poviestka núti ma do suchoty skutočného života ľudského.
(Vaj.)

suchotár, -a muž. r. zried. slabý, chorľavý človek, suchotinár: Chrbát ho jednak bolí, údy lámu, na žalúdku tlačí, hlava, závrat... Takéhoto suchotára volajže do niečoho. (Taj.) Ondro je chorý, suchotár. (Taj.)

šuchotať, -oce, -ocú, -tajúci nedok. (bezpredm. i čím) pohybovaním, šúchaním al. trením vydávať, spôsobovať tichý, nehlasný zvuk, šušťať: lístie šuchoce, dážď šuchoce, hodváb šuchoce, myš šuchoce;
š. papiermi, š. zodratými krpcami
;

dok. zašuchotať

šuchotavý príd. m. vydávajúci šuchot, šuchotajúci, šuštiaci: š-á slama, š-é bankovky, š-é šaty, š-é kroky;

šuchotavosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho šuchotavého: š. hodvábu

Naposledy hľadané výrazy

1. such��r v Slovníku slov. jazyka