Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „stupe��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

štupeľ,štuplík p. štopeľ

stupeň, -pňa muž. r.

1. dve plochy spojené v pravom uhle a tvoriace schodovitý výbežok, časť schodov, schod: Zišla dvoma stupňami do hradskej kaplice. (Jégé) Usadol v chodbe na akýsi stupeň. (Jil.) Nevedel, či ostať, či vyskočiť na stupne vlaku. (Vaj.);
pren. Paľo, už si na ostatnom stupni (Kuk.) ďalej nemôžeš ísť, musíš sa rozhodnúť. Slnce vystúpilo na najvyšší stupeň (Kal.) do zenitu;

geol. časť geologického útvaru: s. pohoria;
predhorský s.
;

2. vodohosp. prirodzený al. umelý pokles úrovne dna al. i vodnej hladiny v potokoch, riekach, kanáloch, stokách, drénoch ap.;
priečna stavba na dne koryta, ktorou sa zmierňuje relatívny spád a stabilizuje dno: vážske s-e (kaskády);

3. obdobie, štádium v určitom rozpätí vývoja: s. vývoja, vývinu, vývojový, vývinový s.;
Nemožno preberať podrobne stupne tejto evolúcie.
(Luby) Kmeňovitosť, ktorá na vyššom stupni a rozvitejšia u nás sa nachádza. (Štúr) Bol to nový stupeň národnej obrany proti maďarizmu. (Škult)

4. miera (braná za základ pri porovnaní, hodnotení), výska, úroveň: nízky, vysoký, nižší, vyšší s. niečoho (napr. kultúry, života, vzdelanosti, uvedomelosti, výkonnosti, zrelosti, vyspelosti ap.);
Jeho prirodzená svárlivosť dosiahla neznesiteľného stupňa. (Vaj.) Uhorská krajina vystúpila toho času na vysoký stupeň slávy svojej. (Kal.);
chem. s. tvrdosti vody pomerné množstvo minerálnych látok vo vode;
min. s. tvrdosti (nerastov, minerálov);
disociačný s. pomer rozštiepených molekúl k pôvodným molekulám;
hud. s. tónového rozsahu (ambitu) miesto, ktoré prislúcha tónu v stupnici vzhľadom na základný tón;
gram. prvý, druhý, tretí s. gramatické formy akostných príd. mien a prísloviek, vyjadrujúce mieru vlastnosti, pozitív, komparatív, superlatív;

5. právne zaradenie, určité miesto podľa hodnoty, dôležitosti v istej spoločenskej sústave, organizácii, ustanovizni al. v stupnici hodností: Mal medailu Partizána Vlasteneckej vojny I. stupňa. (Tomašč.) Jeho predkovia zaslúžene boli povýšení na šľachtický stupeň. (Al.) Úzkostlivo dbal na dodržiavanie poradia spoločenských stupňov. (Gráf) Zaneprázdnené sú pracovnice všetkých stupňov. (Šolt.);
príbuzenský s.;
školy nižšieho, vyššieho s-a;
odborný pracovník prvého s-a
;
obch. (obchodný) podnik s veľkoobchodným i maloobchodným s-om;
práv. súd prvého, druhého s-a;
príbuznosť prvého s-a
(otec a syn), druhého s-a (dedo a vnuk), tretieho s-a (strýc a teta so synovcami a neterami), štvrtého s-a (bratanec so sesternicou);
geom. krivka tretieho s-a;

6. odb. jednotka niektorých mier;
jeden dielec na stupnici ako jednotka určitej miery (na teplomere, barometri al. na iných meracích zariadeniach): s. teploty;
zohriať vodu na určitý s. teploty
;
fyz. 15 stupňov Celzia (15 °C);
geom. uhlový s. základná jednotka na meranie uhlov, uhiová miera, tristosesťdesiata čiastka plného uhla;
geogr. s. zemepisnej dĺžky (vzdialenosť medzi dvoma poludníkmi), s. zemepisnej šírky (vzdialenosť medzi rovnobežkami);
geol. geotermický s. hĺbka, pri ktorej sa mení teplota zeme o 1 °C (asi 33 m);
množstvo alkoholu v nápoji, hovor. grád: víno bez stupňov (Kuk.)

kniž. zmeniť sa, zmeniť svoju mienku o 180 stupňov úplne, v pravý opak;

stupňový príd. m.: s-é rozdiely (A. Mat.) spoločenské;
tech. s-á remenica, s. kotúč používané na dosiahnutie rozličných rýchlostí;
chem. oceľ má 14stupňovú tvrdosť;
45stupňový alkohol
;
geom. 90stupňový uhol pravý;

stupienok, -nka muž. r.

1. zdrob. k 1, 3 ;

2. zried. v školských al. prednáškových miestnostiach vyvýšené miesto, pódium: Iba ten, ktorého vyvoláme na stupienok pred lavice. (Gab.) Stála na stupienku alkovne a mračila sa. (Karv.)

stúpenec, -nca, mn. č. -nci muž. r. ten, kto sa stavia za záujmy niekoho, za niečo, podporuje niekoho al. niečo, prívrženec, zástanca: s. mieru;
s. revolúcie
(Mráz);
s. politickej strany (Jil.);
s. socialistického realizmu (Lajč.);
Bol horlivým stúpencom Štúrovým. (Vans.) Získam v tebe ďalšieho žiaka či aspoň stúpenca. (Záb.);

stúpenka, -y, -niek žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. stupe�� v Slovníku slov. jazyka