Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „studena” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

studeň1, -ne žen. r. zried. chlad, zima, sychravosť: Sychravá studeň odtiaľ tiahla na človeka, bŕ. (Tat.)

studeň2 p. studňa

studene p. studený

studen, -i, -ia nedok. (koho i bezpredm.) spôsobovať niekomu chlad, zimu, byť chladný, chladiť: Vlhká suknička ju studenila. (Vaj.)

studenkavý príd. m. expr. zried. trochu studený, chladistý, chladnastý, čerstvý: s. vietor (Kal.)

studeno1, -a, 6. p. -e stred. chladno, zima, chlad (op. teplo): dať, poloziť niečo do s-a na studené, chladné miesto

studeno2, -a, 6. p. -e (nár. i studenô, -ého) stred. jedlo z varených bravčových koží a paprčiek, huspenina: expr. trasie sa ako s.

studeno3 p. studený

studenokrvný príd. m. majúci studenú, chladnú krv: zool. s. živočích s krvou, ktorej teplota sa prispôsobuje teplote prostredia (op. teplokrvný);

studenokrvnosť, -ti žen. r.

studenomilný príd. m. žijúci, rastúci v chladnom, studenom prostredí (op. teplomilný): s-á fauna;
s-á flóra

studenosť, -ti žen. r.

1. chlad, zima: Akási studenosť zimomravila steny, čo do polovice boli vystlané mramorom. (Fig.) Na tvári cítil snežnú studenosť. (Vaj.)

2. nevľúdnosť, neláska, cudzota, ľahostajnosť: Po stoletiach rozpadnutosti i studenosti v ňom sa údovia jednej rodiny poznajú. (Štúr) Mňa strávi vrelý cit môj: a keby to nie, strávila by ma studenosť žitia. (Zúb.) Proti studenosti mesta kladie svoju vrelosť. (A. Mat.)

studenovitý príd. m. odb. podobný studenu, majúci vlastnosti studena, huspeninovitý: s-á hmota studený príd. m.

1. majúci nízku teplotu, bez tepla, vzbudzujúci dojem chladu, veľmi chladný (op. teplý): s. nápoj, s-á voda, s. vzduch, s. vietor, s-á zem, s. dážď;
s. obklad;
s-é ruky;
s-á sprcha
a) s chladnou vodou;
b) pren. nepríjemné prekvapenie;
pokarhanie, vyhrešenie;
s-á rosa;
kuch. s-é jedlá, s-á kuchyňa jedlá požívané za studena;
s-á večera;
poľov. s-á stopa stará, zvetraná;
pedol. s-á pôda vlhká, ílovitá, ťažko sa zahrievajúca;
tech. vyrábať niečo s-ou cestou bez zahriatia na určitú teplotu;
s-é svetlo nemajúce nijaké tepelné účinky;
mal. s-á farba modrá, zelená, šedá;
bás. studený svit hviezd (Hor.);

pren. expr. mŕtvy: už je studený (studená);

2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou, chladný: s. kraj, s-á poloha, s-é mesiace, s-á noc, s-é počasie, s-é dni, s-é obdobie;
geogr. s-é pásmo územie medzi točňou a polárnym kruhom;
Studený máj, v stodole raj (porek.) keď je v máji chladné počasie, bude dobrá úroda.

3. (o človeku a jeho prejavoch) nevľúdny, neprívetivý, odmeraný, bezcitný, chladný: s-á tvár;
s-á odmeranosť, s-á dôstojnosť, s-á zdvorilosť
(Vaj.);
s. pohľad, s. hlas;
s. úsmev;
s-á faloš
(Rúf.);
polit. s-á vojna nepriateľské akcie medzi štátmi vedené hospodársky, psychologicky, diplomaticky ap.;

4. ľahostajný, nevšímavý, chladný: Človek takýani teplý, ani studený. (Taj.) Ostala som tvrdá a studená ako skala k pomocníkovi. (Tim.) No i voči mojej poteche zostávala neuveriteľne studená. (Fig.)

5. bezduchý;
prázdny, nezmyselný: oči modré a akosi studené. (Ondr.) Tlačia im do nevinných úst studené, cudzie slová. (Vaj.) V škole učiteľka vtisla mi do ruky studený šlabikár v cudzej reči (Gab.) nevzbudzujúci záujem;
za studena: tech., stav. strihať, rezať, ohýbať železo za studena studené, bez zahriatia;

studeno3, zried. i studene prísl.

1. vzbudzujúc dojem chladu, chladne, zimomravo;
pren. expr. Biele záveje studeno hľadia z lesa. (Bedn.) Hviezdy sa akosi studeno a na diaľku milovali. (Jil.)

2. nevľúdne, neprívetivo, odmerane, chladne: „Teraz nám treba ovos kosiť,“ povedala Betka studeno a rozkazovačne. (Fig.) Aj to mi vyčítajú? — opýtal sa riaditeľ studeno. (Karv.)

3. ľahostajne, bez vzrušenia: „Mám štrnásť duelov, chcel by som mať do pozajtra pätnásťstudeno vysvetľuje rytier s klinčekom v kabáte. (Vaj.) Hovorí — a nie studene, ale s osobným nasadením. (A. Mat.)

študent, -a muž. r. žiak vyššej strednej školy al. vysokoškolský poslucháč: dobrý, zlý š.;
večný š.
v buržoáznej spoločnosti poslucháč, ktorý je dlho zapísaný na vysokej škole, ale neskladá skúšky, neštuduje;
žobraví š-i chudobní študenti, ktorí za feudalizmu chodili počas prázdnin po žobraní, aby si vyžobrali peniaze na ďalšie štúdiá;
je zaľúbený ako š. vášnivo a pritom nerozumne;

študentka, -y, -tiek žen. r.;

študentský príd. m.: š. život, š-é spolky, časopisy, š-á zábava;
expr. š. národ študenti;

študentík, -a, mn. č. -ci muž. r. zdrob. expr.

študentstvo, -a stred.

1. hromad. študenti: Kalinčiak sa zúčastnil i v ostatných podnikoch slovenského študentstva. (Mráz)

2. študentský vek, študentské roky, študentský život: Starí pripomínali si časy študentstva. (Tim.) Ja som za svojho študentstva primálo študoval. (Stod.)

Naposledy hľadané výrazy

1. studena v Slovníku slov. jazyka