Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „stu��ka” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

štúbrik i štubrik, -a muž. r. kraj. druh voňavej rastliny, saturejka: Držal si pod nosom kytku. z muškátu a štúbrika. (Lask.) Mäso obaríme odvarkom štubrika. (Vans.)

štuc, -a/-u muž. r. hovor. zastar. druh pušky (Taj., Jes-á)

štuchanec, -nca muž. r. expr. úder, udretie, drgnutie, obyč. do boku, štulec: Mne sa dostalo niekoľko štuchancov do rebier. (Ondr.) Niekoľko štuchancov do boku mi objasnilo pojem slova solidarita. (Zúb.)

štuchať (nár. i šťuchať), -á, -ajú nedok. hovorexpr.

1. (koho, do koho; class="sc" /> komu, koho do čoho) lakťami, lakťom, päsťou al. nejakým zahroteným predmetom vrážať do niekoho, udierať niekoho (obyč. do boku), drgať, strkať: Potajomky štuchajú, šteklia Daňa. (Laz.) Jano štuchal do Jerguša lakťom. (Ondr.) Krasotinky štuchajú jedna do druhej. (Záb.) Haviar hľadel na Grünfelda, štuchajúc mu prstom do brucha. (Jégé);
pren. Starší štuchali deti nazad do pitvora (Taj.) štuchaním tlačili, tisli.

2. (do čoho) pichať, bodať: Jeden štuchal ohreblom do pahreby. (Vans.);

dok. štuchnúť

|| štuchať sa (nár. i šťuchať sa) strkať sa, drgať sa navzájom: Deti začali na seba pokukávať, šťuchať sa. (Zgur.);

dok. štuchnúť sa

stucheľ, -chle žen. r. zried. stuchlina: V predsieni páchla stucheľ a skazená zelenina. (Urb.)

stuchlina, -y, -lín žen. r. zápach po niečom potuchnutom, stuchnutom, skazenom vlhkosťou a plesňou, potuchlina, plesnina: zapáchať s-ou;
Pivnica naplnená je stuchlinou.
(Heč.) Tridsať slamníkov čpelo stuchlinou. (Len.) V šatstve ostane zápach stuchliny. (Kuk.) Koláče smrdeli stuchlinou. (Kuk.)

stuchlý príd. m. zastar. stuchnutý: s. zápach (Vaj.);
s-á pivnica (Hruš.);
s-é povetrie (Hlb.);
s-é šaty (Letz);
s-é obilie;
s-é semeno, s-á múka
(Jil.);
s-á slama (Bez.);

stuchle prísl. zried. : Dusno tu, aj stuchle tak. (Hviezd.)

stuchnúť, -ne, -nú, -chol dok. zried. skaziť sa vlhkosťou a nedostatkom čerstvého vzduchu, potuchnúť: semeno, obilie stuchlo, múka stuchla

štuchnúť (nár. i šťuchnúť), -ne, -nú, -chol dok. hovor. expr.

1. (koho, do koho; class="sc" /> komu, koho do čoho) lakťami, lakťom, päsťou al. nejakým zahroteným predmetom vraziť do niekoho, udrieť niekoho (obyč. do boku), drgnúť;
strčiť: Načo si štuchol tým lakťom do nich. (Kuk.);
š. niekoho do brucha, do boku, do pŕs;
š. (niekomu) niekoho pod rebrá;
š. niekoho medzi lopatky;
Vstanúc, šťuchol sediaceho Daniela.
(Vans.)

2. (do čoho) pichnúť, bodnúť: Štuchol do mraveniska. (Hviezd.) Paličkou šťuchol mi do košíka. (Urbk.);

nedok. štuchať

|| štuchnúť sa (nár. i šťuchnúť sa) strčiť sa, drgnúť sa navzájom: [Dievčatá] sa na každú otázku štuchli. (Taj.);

nedok. štuchať sa

stuchnutý príd. m. skazený od vlhkosti a nedostatku čerstvého vzduchu, potuchnutý, zatuchnutý, plesnivý, splesnivený, zapáchajúci stuchlinou, potuchlinou: s-á múka, s-é obilie, s-á slama, s. chlieb, s-é periny, s-á voda, s-é krmivo;
Často odbavil večerui stuchnutou švábkou.
(Jégé);
s. vzduch, s-é. povetrie, s-á pivnica, s. zápach;
Z otvorených dverí zaveje stuchnuté teplo chodby.
(Pláv.);
pren. kniž. s. život (Horov) zaostalý

stučnený, zried. stučený príd. m. taký, ktorý stučnel, tlstý, tučný;
opuchnutý, zhrubnutý: s-é telo (Tim.);
s-á šľacha;
V plytkých vodách vyhrievajú sa stučené kapry.
(Vaj.)

stučnieť, -ie, -ejú dok. pribrať na váhe, stať sa tučným, stlstnúť (o človeku, o zvierati): Treba sa ti hýbať, lebo stučnieš prílišne. (Tim.) V krátkom čase stučnel, takže sa stal nemotorným. (Kuk.) Obidve stučneli hneď prvého týždňa po jednom kile. (Stod.);
pren. Nevedieť, či z nich stučnie národná pokladnica (Kuk.) či v nej pribudne peňazí. Jarček stučnel od dažďových kvapiek (Gab.) zväčšil sa, pribudlo v ňom vody.

stud, -u muž. r.

1. pocit hanby, zahanbenia pri uvedomení si nesprávneho, zlého konania al. nejakého iného osobného nedostatku, hanba: falošný s.;
červenať sa od s-u;
Museli udusiť v sebe chlapský stud a poprosiť pre seba alebo pre svoju rodinu trochu jedla.
(Tomašč.) Odvrátila sa, zakryjúc si tvár od žiaľu i od studu. (Kuk.)

2. cudnosť, stydlivosť: panenský s., ženský s.;
V rozkroku mal z nutnej potreby a či studu vtiahnutý kus handry.
(Taj.) Na tvári jej horí rumenec studu a panenskej hrdosti. (Kuk.)

studeň1, -ne žen. r. zried. chlad, zima, sychravosť: Sychravá studeň odtiaľ tiahla na človeka, bŕ. (Tat.)

studeň2 p. studňa

studene p. studený

studeniť, -i, -ia nedok. (koho i bezpredm.) spôsobovať niekomu chlad, zimu, byť chladný, chladiť: Vlhká suknička ju studenila. (Vaj.)

studenkavý príd. m. expr. zried. trochu studený, chladistý, chladnastý, čerstvý: s. vietor (Kal.)

studeno1, -a, 6. p. -e stred. chladno, zima, chlad (op. teplo): dať, poloziť niečo do s-a na studené, chladné miesto

studeno2, -a, 6. p. -e (nár. i studenô, -ého) stred. jedlo z varených bravčových koží a paprčiek, huspenina: expr. trasie sa ako s.

studeno3 p. studený

studenokrvný príd. m. majúci studenú, chladnú krv: zool. s. živočích s krvou, ktorej teplota sa prispôsobuje teplote prostredia (op. teplokrvný);

studenokrvnosť, -ti žen. r.

studenomilný príd. m. žijúci, rastúci v chladnom, studenom prostredí (op. teplomilný): s-á fauna;
s-á flóra

studenosť, -ti žen. r.

1. chlad, zima: Akási studenosť zimomravila steny, čo do polovice boli vystlané mramorom. (Fig.) Na tvári cítil snežnú studenosť. (Vaj.)

2. nevľúdnosť, neláska, cudzota, ľahostajnosť: Po stoletiach rozpadnutosti i studenosti v ňom sa údovia jednej rodiny poznajú. (Štúr) Mňa strávi vrelý cit môj: a keby to nie, strávila by ma studenosť žitia. (Zúb.) Proti studenosti mesta kladie svoju vrelosť. (A. Mat.)

studenovitý príd. m. odb. podobný studenu, majúci vlastnosti studena, huspeninovitý: s-á hmota studený príd. m.

1. majúci nízku teplotu, bez tepla, vzbudzujúci dojem chladu, veľmi chladný (op. teplý): s. nápoj, s-á voda, s. vzduch, s. vietor, s-á zem, s. dážď;
s. obklad;
s-é ruky;
s-á sprcha
a) s chladnou vodou;
b) pren. nepríjemné prekvapenie;
pokarhanie, vyhrešenie;
s-á rosa;
kuch. s-é jedlá, s-á kuchyňa jedlá požívané za studena;
s-á večera;
poľov. s-á stopa stará, zvetraná;
pedol. s-á pôda vlhká, ílovitá, ťažko sa zahrievajúca;
tech. vyrábať niečo s-ou cestou bez zahriatia na určitú teplotu;
s-é svetlo nemajúce nijaké tepelné účinky;
mal. s-á farba modrá, zelená, šedá;
bás. studený svit hviezd (Hor.);

pren. expr. mŕtvy: už je studený (studená);

2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou, chladný: s. kraj, s-á poloha, s-é mesiace, s-á noc, s-é počasie, s-é dni, s-é obdobie;
geogr. s-é pásmo územie medzi točňou a polárnym kruhom;
Studený máj, v stodole raj (porek.) keď je v máji chladné počasie, bude dobrá úroda.

3. (o človeku a jeho prejavoch) nevľúdny, neprívetivý, odmeraný, bezcitný, chladný: s-á tvár;
s-á odmeranosť, s-á dôstojnosť, s-á zdvorilosť
(Vaj.);
s. pohľad, s. hlas;
s. úsmev;
s-á faloš
(Rúf.);
polit. s-á vojna nepriateľské akcie medzi štátmi vedené hospodársky, psychologicky, diplomaticky ap.;

4. ľahostajný, nevšímavý, chladný: Človek takýani teplý, ani studený. (Taj.) Ostala som tvrdá a studená ako skala k pomocníkovi. (Tim.) No i voči mojej poteche zostávala neuveriteľne studená. (Fig.)

5. bezduchý;
prázdny, nezmyselný: oči modré a akosi studené. (Ondr.) Tlačia im do nevinných úst studené, cudzie slová. (Vaj.) V škole učiteľka vtisla mi do ruky studený šlabikár v cudzej reči (Gab.) nevzbudzujúci záujem;
za studena: tech., stav. strihať, rezať, ohýbať železo za studena studené, bez zahriatia;

studeno3, zried. i studene prísl.

1. vzbudzujúc dojem chladu, chladne, zimomravo;
pren. expr. Biele záveje studeno hľadia z lesa. (Bedn.) Hviezdy sa akosi studeno a na diaľku milovali. (Jil.)

2. nevľúdne, neprívetivo, odmerane, chladne: „Teraz nám treba ovos kosiť,“ povedala Betka studeno a rozkazovačne. (Fig.) Aj to mi vyčítajú? — opýtal sa riaditeľ studeno. (Karv.)

3. ľahostajne, bez vzrušenia: „Mám štrnásť duelov, chcel by som mať do pozajtra pätnásťstudeno vysvetľuje rytier s klinčekom v kabáte. (Vaj.) Hovorí — a nie studene, ale s osobným nasadením. (A. Mat.)

študent, -a muž. r. žiak vyššej strednej školy al. vysokoškolský poslucháč: dobrý, zlý š.;
večný š.
v buržoáznej spoločnosti poslucháč, ktorý je dlho zapísaný na vysokej škole, ale neskladá skúšky, neštuduje;
žobraví š-i chudobní študenti, ktorí za feudalizmu chodili počas prázdnin po žobraní, aby si vyžobrali peniaze na ďalšie štúdiá;
je zaľúbený ako š. vášnivo a pritom nerozumne;

študentka, -y, -tiek žen. r.;

študentský príd. m.: š. život, š-é spolky, časopisy, š-á zábava;
expr. š. národ študenti;

študentík, -a, mn. č. -ci muž. r. zdrob. expr.

študentstvo, -a stred.

1. hromad. študenti: Kalinčiak sa zúčastnil i v ostatných podnikoch slovenského študentstva. (Mráz)

2. študentský vek, študentské roky, študentský život: Starí pripomínali si časy študentstva. (Tim.) Ja som za svojho študentstva primálo študoval. (Stod.)

štúdia, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r.

1. vedecký článok väčšieho rozsahu: literárna, jazykovedná š., š. o Slovenskom národnom povstaní;

2. výtvarná práca slúžiaca ako príprava k väčšiemu dielu: farebné, temperové, portrétne š-ie;
[Benka] si donesie korisť štúdií z Dalmácie.
(Smrek);

štúdijka, -y, -jok žen. r. zdrob. expr.

studienka, -y, -nok žen. r. malý povrchový prameň vody (obyč. v lese al. v poli), studnička: voda zo s-y;
Neďaleko bola studienka a z nej vytekal jarček.
(Hor.);

studienočka, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

Naposledy hľadané výrazy

1. stu��ka v Slovníku slov. jazyka