strážca -u mn. -ovia m. kto stráži, stráž: nočný s. strážnik;
s. zákona;
náb. anjel s. i pren. expr. ochranca;
strážca m. neživ. odb. mechanizmus, kt. zisťuje a signalizuje existenciu niečoho: s. plameňa, prietoku vzduchu
opak. strážievať -a
strážkyňa -e -kyň ž.;
strážmajster -tra m. 2. st. hodnosti práporčíkov v policajnom zbore;
strážmajsterka -y -riek ž.
strážnička -y -čiek ž.