dok. struhnúť -e -ú -hol hovor. expr.
1. k strúhať (význ. 4): s. niekomu poklonu
2. udrieť (význ. 1), seknúť, fľasnúť: otec s-l (jednu) synovi
strukovinový príd.
strukový príd. k 1;
struna -y -rún ž.
1. pružné pevné vlákno, kt. napnuté na hud. nástroji pri rozochvení vydáva tón: silonová s., husľové s-y, s-y klavíra;
napínať, ladiť s-y
2. pružina, pero, spruha: oceľová s.;
s-y (tenisovej) rakety výplet
● byť (pružný, rovný) ako s.;
udierať, brnkať niekomu na (citlivú) s-u pôsobiť na citlivé miesto;
udrieť, trafiť niekomu na pravú s-u ulahodiť mu;
strunisto prísl.: s. kráčať
strunka -y -niek ž. zdrob.;
strunôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
stručne prísl.: s. odpovedať;
stručnosť -i ž.
stružka -y -žiek ž. zdrob.: kanalizačná s.
stružlikať nedok. expr. (z dreva) vyrezávať (význ. 3), strúhať, vystruhávať (obyč. pomaly, zo zábavy): s. varešku
stružlikovať nedok. expr. stružlikať
strúchnivieť -ie -ejú dok. spráchnivieť: s-ené drevo
strúhací príd. určený na strúhanie: s. nôž
strúhadielko -a -lok s. zdrob.
strúhadlový príd.;
strúhankový príd.
strúhaný príd. postrúhaný na kúsky, na kašu: s-é zemiaky, s. syr