Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „stru��n��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

strúchnatený (zastar. i strúchnatelý) príd. m. trúchnivý, práchnivý: Taký základ, strúchnatelý, neudrží nijakej stavby. (Škult)

strúchnatieť, -ie, -ejú dok. trochu zastar. stať sa trúchnivým, práchnivým, spráchnivieť, zotlieť: drevo strúchnatelo, semeno strúchnatelo;
Obzeral som tie jej (hrušky) vnútra rany, čo jej k srdcu vhrýzli sa, že až strúchnatelo.
(Hviezd.)

strúchnivený (zastar. i strúchnivelý) zried. trúchnivý, práchnivý, prehnitý: strúchnivené drevo (Ondr.);
strúchnivelý peň (Mor.)

strúčik p. struk

strúčik, -a i strúčok, -čka muž. r. zdrob.

stručný príd. m. obsahujúci málo slov, obmedzujúci sa na málo slov, krátky;
jadrný: s. prehľad, s. náčrt;
s. obsah, s-á charakteristika, s. výklad, rozbor, s-á zpráva, s-á odpoveď;
s. list, s. opis, s. príkaz, rozkaz, s-é heslo;
s-á reč;
s. štýl;
Prednosť Čechova záleží v poetickej, kvetnatej a jednako zas tak stručnej dikcii.
(Vlč.);

stručne prísl.: hovoriť, odpovedať s., odpísať niečo s., zhrnúť niečo s., s. definovať niečo;

stručnosť, -ti žen. r. krátkosť, výstižnosť

strúčok p. struk

strudený príd. m. kniž. zried. strápený, utrápený, smutný: Strudený obličaj sa mu vyzoril. (Fig.)

štrúdľa, -le, -dieľ/-dlí žen. r. hovor. závin: Moja žena vytiahla jablčnú štrúdľu. (Stod.);

pren. expr. dlhý rad, zástup, front: Kým nečaká v štrúdli dvadsať ľudí, [referent] ani nezačne úradovať. (Karv.);

štrúdľový príd. m.: š-é cesto na štrúdľu

strudovatieť1, -ie, -ejú dok. zried. naplniť sa trúdmi (o včeľom úli): Ja mám tuto bratovi poprezerať včely. Jeden klát mu ide strudovatieť. (Kuk.)

strudovatieť2, -ie, -ejú dok. zried. stať sa veľmi suchým, tvrdým, drsným (ako trúd): Hrdlo vyschne, jazyk div nestrudovatie, treba ho ovlažiť. (Podj.)

struh, -u muž. r. ručný tokársky nôž

struha, -y, strúh žen. r. umelý zavodňovací kanál, umelé vodné koryto, vodná priekopa, jarok: vodná, zavodňovacia s.;
vykopať s-y
;

stružka, -y, -žiek žen. r.

1. zdrob. malá struha: dažďová, kanalizačná s.;

2. pramienok: s. vody, krvi

strúhač1, -a muž. r. zried. človek, ktorý strúha

strúhač2, -a muž. r.

1. hovor. mierne zahnutý nôž s rukoväťou na oboch koncoch, používaný na strúhanie, oberučný strúhací nôž;

2. stroj na rozrezávanie okopanín na tenké plátky al. rezky: kotúčový, bubnový, valcový s.

strúhací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na strúhanie: s. nôž, s. stôl, s-ia stolica

strúhačka, -y, -čiek žen. r. stroj na rezanie okopanín, strúhač, rezačka: s. na zemiaky

strúhadlo, -a, -diel stred.

1. plechový nástroj, náčinie s drsnými plochami na strúhanie (obyč. zemiakov, cesta ap.): s. na zemiaky;
Na stene [visia] strúhadlá na kapustu
, chren, syr, zemiaky. (Jes.);
hovor. expr. mať ruky ako s. drapľavé;

2. nôž na strúhanie, strúhač: Majster čistí ho (brava) nožom a najmä strúhadlom oberučným. (Kuk.);
archeol. kamenné s. primitívny nôž

struhák, -a muž. r.

1. stol. ručný nástroj na rezanie, obrezávanie, strúhanie, opracovávanie niečoho, strúhač;

2. hovor. strúhadlo, strúžik: červenú repu postrúhame na struháku;
drapľavý ako s.

strúhanec, -nca, mn. č. obyč. v strúhance, -ov muž. r. zried. stružlina, stružliny: Tyč sa vrtí na neuverenie, strúhance odfrkujú. (Gab.)

strúhanie, -ia stred. hosp. chybná chôdza koňa, pri ktorej si kôň zraňuje nohu podkovou párovej nohy

strúhanka, -y žen. r.

1. strúhané cesto do polievky: polievka so s-ou;
zavariť s-u
;

2. nadrobno rozdrobené suché pečivo: obaliť mäso s-ou;

3. akákoľvek látka postrúhaná nadrobno: kokosová s.;

strúhankový príd. m.: s-á kaša

strúhaný príd. m. kuch. postrúhaný na malé, drobné kúsky, strúhaním rozdrobený: s-é zemiaky, s-é ovocie, s-á mrkva, s. petržlen;
s. syr, s-á cibuľa;
s-á čokoláda, s-é korenie

struhár, -a muž. r. zastar. remeselník, robotník, ktorý strúha, vyrezáva, zhotovuje z dreva niektoré predmety (napr. varešky, figúrky, hračky ap.) .

strúhať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) vyrezávaním, pomocou noža zhotovovať, vyrábať, vyrezávať z dreva: s. šindle, lyžice;
s. hračky;
Píšťalky strúhal pri Toryse.
(Lajč.) Krásne nádoby strúhať vie bujný Kubo. (Sládk.) Pílil, strúhal a zbíjal si všelijaké prístroje. (Šolt.)

2. (čo) orezávaním upravovať, formovať povrch niečoho, zastruhovať, zostruhovať: s. ceruzku;
zastar. s. brko na písanie;
Strúhal im na to lyká.
(Podj.) Strúhal papečky do jaterníc. (Taj.) Liesky sparili v peci, potom ich kálali na tenké lupce a strúhali. (Vans.);
pren. expr. s. brázdy (Gab.) orať

expr. s. mrkvu, mrkvičku, prst, prsty niekomu posmievať sa niekomu trením prsta o prst;

3. (čo) rezaním al. trením o drsný povrch drobiť, rozdrobovať (obyč. na strúhadle): s. zemiaky, s. ovocie, s. mrkvu, s. chren;
s. cibuľu, s. cesto, s. korenie;
s. syr, s. čokoládu;
Strúhal krúžalky zo zemiakov.
(Bod.) Potajomky strúhala zázračný koreň. (Jil.)

žart. s. petržlen o dievčatách, s ktorými nikto netancuje;

4. hovor. expr. (čo) robiť, vytvárať, produkovať: kotrmelce strúha (Vám.);
Krúžime, krúžime, strúhame osmičky. (Hruš.) Aktá, ktoré notár strúhal iba pre jedno: aby nepýtal peniaze zadarmo. (Gráf) Títo zas literárne večierky strúhajú. (Al.) Je šťastný, keď jazyk vyplaziť, či somárske ušiská strúhať môže. (Vám.);
s. poklonu, poklony, komplimenty niekomu a) úctivo sa ukláňať (na pozdrav), b) chváliť niekoho, lichotivo sa vyslovovať o niekom;
s. verše, pesničky, články skladať, písať;
s. (si) vtipy, žarty z niekoho;
s. grimasy

s. vážnu, múdru, hlúpu, kyslú, nevinnú, sladkú, prísnu, milú, zahanbenú, nevšímavú tvár tváriť sa vážne, múdro, hlúpo, kyslo, nevinne, sladko, prísne, milo, zahanbene, nevšímavo;
s. parádu parádne sa obliekať;
s. dôležitosť robiť sa dôležitým;
s. frajerinu frajersky sa správať, obliekať;
s. zo seba pána hrať sa na pána, robiť sa pánom;

5. hosp. o chybnej chôdzi koňa, pri ktorej si kôň zraňuje nohu podkovou párovej nohy, stíhať;

opak. strúhavať, -a, -ajú;

dok. k 4 struhnúť

|| strúhať sa hosp. (o koňovi) chybne chodiť, mať strúhanie

struhnúť, -ne, -nú -hol dok. expr.

1. (čo) urobiť, vykonať, vystruhnúť: s. (niekomu) poklonu a) úctivo sa pokloniť (pri pozdrave);
b) pochváliť (niekoho), zalichotiť niekomu;
s. grimasu;
s. fígeľ, žart, vtip
zažartovať, povedať vtip;

2. hovor. (komu čo) udrieť: Keď ti jednu struhne, ten veru nepýta ruku bozkať. (Urb.)

3. hovor. (čím) hodiť: Ktosi chytil pohár a struhol ním do okna. (Urb.);

nedok. k 1 strúhať

struj i struja, -e žen. r. bás. arch. prúd, príval: Udrela mu temná struja krvi do líc. (Vaj.) O závod s ňou strujou mocnou sála sila. (Hviezd.)

struk, -u muž. r.

1. plod niektorých rastlín (fazule, hrachu ap.);

bot. jednopuzdrový viacsemenný suchý pukavý plod: s. fazule, hrachu, fazuľový, hrachový, sójový, zelený, nedozretý s.;
dvojpuzdrový s.
ktorý je pozdĺžnou nepravou priehradkou rozdelený na dve puzdrá;

2. niečo podobné struku: s. cesnaku;
expr. struk, struky vlasov (Tim., Švant.) kadere;
struk čílskeho achi (Kuk.);

3. vývod mliečnej žľazy u zvierat, mliečna bradavica, cecok na vemene: kravský s.;
Zo struku vystrekol prúd mlieka.
(Hor.)

štruk i štruks, -u muž. r. text. bavlnená al. vlnená tkanina s vypuklými pásikmi;

štrukový i štruksový príd. m.: š-á väzba;
š-é nohavice
zo struku, zo štruksu

Naposledy hľadané výrazy

1. stru��n�� v Slovníku slov. jazyka