Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „strom” v Slovníku slovenského jazyka

strom, -u muž. r.

1. mnohoročná drevnatá rastlina, rastúca niekedy do veľkej výšky, majúca kmeň, ktorý sa v určitej výške rozčleňuje do vetiev, konárov pokrytých lístím al. ihličím: listnatý, ihličnatý s., ovocný s., lesný, záhradný s., úžitkový s., zelený, suchý s., bútľavý, dutý s.;
košatý s.;
haluze, vetvy s-u;
koruna s-u;
vyťať s., sadiť, štepiť s-y;
lístie padá zo s-ov;
nízkokmenný, vysokokmenný s.;
suchomilný, teplomilný s.;
mamutí s.
sekvoja;
les. semenný, materský s. pestovaný na semená;
mladý s. schopný rastu;
dospelý s. ktorý už nerastie do výšky;
záhr. tvarovaný s., okrasný s.;
ovoc. zákrpkový s. s kmeňom vysokým 40 až 60 cm;
pren. kniž. Či naše zemianstvo nie je ratolesťou nášho stromu? (Vaj.) národa.

Jablko nepadá ďaleko od stromu prísl. akí sú rodičia, také sú aj deti. Žiadny strom nerastie do neba prísl. nič netrvá naveky, všetko má svoje hranice. Pre stromy nevidí les (úsl.) pre jednotlivosti, drobnosti nevidí celok. Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne prísl. každá vec má svoju príčinu.

2. niečo podobné stromu: chem. Saturnov s. vykryštalizované olovo;
Jupiterov s. vykryštalizovaný cín;
anat. s. života obrazec na reze stredom malého mozgu;

stromový príd. m. k 1 : s-é lístie, s-á koruna;
s-á miazga, s-á kôra
;
záhr. s-á pílka na obrezávanie konárov;
s. decht na natieranie poškodenej kôry;

stromok, -mku muž. r. zdrob. ;

stromkový príd. m.

1. týkajúci sa stromku, stromkov: s-á škôlka;
s-á slávnosť
slávnostné sadenie stromkov;

2. podobajúci sa stromku, stromkovite rozvetvený, stromkovitý: stav. s-é komíny vetvovite odbočujúce z hlavného komína;

stromček, -a muž. r. zdrob. : vianočný s.;

stromčekový príd. m.: s-á slávnosť;

stromisko, -a stred. i muž. r. zvel.

stróma, -y žen. r.

1. biol. základné tkanivo, väzivo v žľazách,

2. lek. stvrdnuté tkanivo určitého telesného orgánu al. nádoru (opuchliny);

3. bot. základná bezfarbá bielkovinová hmota hubovitej al. sieťovitej povahy v protoplazme buniek zelených rastlín;
plošný povlak podhubia niektorých húb;
plošný útvar, lôžko, vnútri ktorého vznikajú plodnice

štróman, -a muž. r. (nem.) hovor. expr. nastrčená osoba, figúrka

stromčekovitý príd. m. majúci podobu, tvar stromčeka, podobajúci sa stromčeku: s. ker, s-é ríbezle, s-é egreše;

stromčekovite/-o prísl.: s. rozvetvený

stromčekový p. strom

stromec, -mca muž. r. menší strom: v divom stromec grúni (Hviezd.);
ovešať s. (Ondr.)

stromfovať, -uje, -ujú dok. (koho) predstihnúť, premôcť, pretromfovať: Zahryzla si rýchlo do pery ako stromfovaná. (Tim.) I otca a mamu vie podobne stromfovať. (Šolt.)

stromisko p. strom

stromkár, -a muž. r. odborník v pestovaní stromkov, záhradník;

stromkársky príd. m.: s. spolok, krúžok;

stromkárstvo, -a stred. pestovanie stromkov;
závod na pestovanie stromkov

stromkovitý príd. m. majúci tvar stromku, podobajúci sa stromku: s. tvar, s. ker;

stromkovite prísl.: s. rozvetvený

stromkový p. strom

stromok p. strom

stromoradie, -ia (zastar. i stromorad, -u m.) stred. rad stromov (obyč. pozdĺž cesty, rieky ap.): agátové s.;
Cestu z obidvoch strán tienilo morušové stromoradie.
(Zúb.) Dostanem sa k tmavému stromoradiu pri rieke. (Hruš.) Na brehoch potoka vinie sa hustý stromorad z jelší. (Kuk.);
pren. Okraj zákopov premenil sa na ozajstné stromoradie ľudských postáv. (Letz)

stromoradý príd. m. zried. majúci stromoradie, alejový: s-á cesta (Žáry)

stromovie, -ia stred. hromad.

1. väčšie množstvo stromov na jednom mieste (najmä ich koruny): zeleň s-ia (Fab.);
zelené s. (Horal);
listnaté s. (Jégé);
zakvitnuté s. (Taj.);
V úzadi černelo sa stromovie starého parku. (Vaj.) Slovenských líp mi pozdrav stromovie. (Sládk.) Slnce, chýliac sa k západu, prebleskovalo kde-tu stromovím. (Zgur.);
dedinka skrytá v stromoví (Kuk.);
húšťava nižšieho stromovia (Vans.);
záhr. tvarované s., ovocné s.;

2. zried. stromoradie: Pred nami sa šíri cesta so stromovím. (Kuk.)

stromovitý príd. m. majúci podobu stromu, podobajúci sa stromu: s-á forma, s. vzrast;
s-á rastlina;
s-é papradie
;

stromovite/-o prísl.: s. rozvetvený

stromový p. strom

stromstvo, -a stred. hromad. zried. stromy, stromovie;
les: V zeleni stromstva ihličnatého. (Rys.)

Naposledy hľadané výrazy

1. strom v Slovníku slov. jazyka