Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „strih” v Slovníku slovenského jazyka

strih, -u muž. r.

1. (jedno) strihnutie, zastrihnutie nožnicami al. iným zariadením na strihanie: urobiť s., oddeliť (napr. niečo zlepené) s-om;

2. rýchly pohyb niečoho na spôsob strihania: šport. skok do diaľky, do výšky s-om pri ktorom skokan vo vrcholení letu strihá nohami;

film. náhla zmena obrazu;

3. strihanie: s. látky;
s. oviec
;
tech. namáhanie s-om;

4. množstvo niečoho nastrihaného, odstrihnutého z niečoho: hosp. priemerný. dobrý, zlý s. vlny;

5. kreslená predloha, šablóna, vzor, podľa ktorej (podľa ktorého) sa strihá látka na šaty al. na bielizeň;
nastrihané časti odevu;

krajč. nakreslený priemet tvarov rozvinutej plochy odevu al. jeho súčiastky v rovine: konštrukčný, krajový, okrajový, rôznostranný s.;

6. spôsob ušitia šiat al. bielizne, fazóna: francúzsky, taliansky, viedenský, anglický, čínsky s.;
vojenský s.;
jednoduchý, klasický s.;
Nosil voľné zamatové nohavice poľského strihu.
(Vans.);

krajč. podrobný opis určitého typu niektorého druhu odevu;
pren. Krúti si fúzy, ktoré už uspeli dostať tu v meste akýsi nový, onakvejší strih. (Kuk.)

7. film. konečná úprava nakrúteného filmu zostrihaním, zostrih;

8. geol. tektonická porucha, lom v hornine (-napr. v uhlí);

strihový príd. m. k 5 : s-á sieť základná osnova strihu;
s-á konštrukcia súhrn čiar zhotovených v strihovej sieti;
s-á sústava súhrn strihových konštrukcií všetkých dielov určitého odevu;
s-á služba druh služby obyvateľstvu;

strihove prísl.

strih1, -a muž. r. robotník, ktorý niečo strihá, odborník na strihanie: s. oviec, s. ruží, hrozna, s. látky (v obchode);

krajč. pracovník, ktorý strihá látku podľa strihu;

film. odborník, ktorý robí zostrih nakrúteného filmu;

strihačka1, -y, -čiek žen. r.;

strihačský príd. m.: s-á dielňa;
s-á doska
slúžiaca na strihanie

strih2, -a m., hovor. i strihačka2, -y, -čiek žen. r. stroj na strihanie, strihačský stroj

strihací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci, používaný na strihanie: s. stroj, s. stôl

strihačka3, -y, -čiek žen. r. hovor. strihanie: s. hrozna;
vo viniciach sa začne strihačka

striháreň, -rne, -rni žen. r. miestnosť, oddelenie, dielňa, kde sa niečo strihá, strihačská dielňa

strih, -á, -ajú nedok.

1. (čo i bezpredm.) nožnicami rezať, oddeľovať, rozdeľovať: s. papier, s. látku;
Mohol by si ho [med] strih, tak sa ťahá.
(Tim.) Každú vec premysli, dva razy meraj, jeden raz strihaj. (Kuk.);
pren. Zeme sa strihajú na rezance (Heč.) delia sa na malé roličky. Šiel rovno pred seba sťa by strihal. (Dobš) Zajace strihali ďatelinu zubami (Ondr.) hrýzli.

2. (čo, na čo) robiť strih, pomocou nožníc pripravovať látku na šitie odevu (al. časti odevu): Konce plátna musia nemilobohu strih na jeho nohavice. (Švant.);
s. kabát, košeľu, s. na blúzu, na sukňu;
Tieto nohavičky som dlho strihala a šila.
(Jes-á) Večer strihal svákovi Kožkárovi nohavice. (Tim.)

3. (koho. čo i bezpredm.) nožnicami skracovať niekomu, niečomu vlasy, srsť ap., podstrihovať;
odstrihovať: Kto ho tak pekne strihá? (Kuk.) Kristína ho dohola strihá mašinkou. (Tat.);
s. ovce;
s. si nechty;
Bradu si holil, fúzy strihal.
(Vaj.);
s. kríky, stromy;
Černejú sa konáre agátov, ktoré nik nereže a nestrihá.
(Jil.) Tri generácie Filipkovcov holili a strihali v tomto obchode. (Karv.);

pren. expr. okrádať, zdierať: Pisári, notári, defraudanti, škubanti, kradoši: strihajte nás, kopnite nás. (Vaj.)

4. expr. (čím i bez. predm.) rýchlo pohybovať niečím na spôsob nožníc, kývať: s. ušami (o zvieratách pri zbystrení sluchu);
s. nohami;
Belasé motýle pyšno strihajú krídelkami.
(Švant.) Darmo strihal ryšavým obočím, svoju nechuť musel potlačiť (Urb.) mračil sa;
s. očami pozerať sa, pokukovať;
pren. Oči mu strihali dolu ulicou, zas dohora (Kuk.) zvedavo pozeral. Pomedzi vlasy jej kamsi oči dve sivé strihajú (J. Kráľ) pozerajú;

opak. strihávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4 strihnúť

|| strihať sa dávať si upravovať, podstrihovať vlasy na hlave: Za mladi sa strihal, teraz zrednuté vlasy začesáva si od pravého ucha k ľavému. (Taj.);

opak. strihávať sa

strihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. urobiť jeden rez nožnicami, zastrihnúť: Bolo doň [do ucha] dva razy strihnuté. (Kuk.)

2. expr. (čim) urobiť rýchly protichodný pohyb nohami al. ušami (pri výskoku, preskoku;
o zvieratách pri zbystrení sluchu);

3. rýchlo prebehnúť, prefrngnúť, preletieť: Zápäť i strihol po strnisku. (Hviezd.)

strihnutý príd. m. hovor.

1. podnapitý: V takom, trocha strihnutom stave mohol by odísť. (Heč.)

2. pomätený: I keď je Ondro trochu strihnutý na rozume. (Heč.)

strihovačka, -y, -čiek žen. r. sekera na osekávanie dúh v debnárstve

strihový p. strih

Naposledy hľadané výrazy

1. strih v Slovníku slov. jazyka