Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „strati��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

stratifikácia, -ie žen. r. rozvrstvenie: spoločenská s.;

poľnohosp. a) vrstvovité uloženie semien drevnatých aj iných rastlín v piesku, aby sa urýchlilo ich klíčenie;
b) zimná príprava viničových štepov na sadenie;

geol. navrstvovanie, vrstvovitá tvorba hornín;

meteor. a) vrstvovitá stavba atmosféry;
b) vrstvovitá stavba stojatej vody podľa pribúdania;

stratifikačný príd.: poľnohosp. s-á debna do ktorej sa ukladajú stepy viniča;
záhr. s. skleník

stratifikovať, -uje, -ujú nedok. i dok. (čo) robiť, urobiť stratifikáciu, zavrstvovať, navrstvovať, navrstviť;

poľnohosp. ukladať, uložiť semená do vlhkého prostredia (do piesku, pilín ap.), aby sa urýchlilo ich klíčenie al. aby sa dlho udržala ich klíčivosť

stratigrafia, -ie žen. r. geol. náuka o vrstvách zemskej kôry podľa historickej postupnosti navrstvenia;

stratigrafický príd. m.: s-é pozorovanie, s. výskum;
s. zákon
podľa ktorého vrstvy obsahujúce tie isté skameneliny sú toho istého veku

stratiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. koho) prísť o niečo nebadane, nepozorovane, v chôdzi, idúcky ap., vytratiť, prestať byť majiteľom niečoho, niekoho: s. peniaze, kabelku, s. kľúče;
s. perie
(o vtákoch);
Kôň stratil podkovu. (Jes.) Stratila som kyticu. (Stod.) Krava ti chvost stratila. (Hor.) Hovorievali, že ma z voza stratili cigáni. (Fig.)

hovor. s. s niekým pár slov, kus reči porozprávať sa, pozhovárať sa;
s. slovo o niekom, o niečom zmieniť sa;
Nestratili k sebe ani slova (Kuk.) neprehovorili jeden k druhému. S nikým slovenského slova nestratil (Taj.) neprehovoril po slovensky;
s. niť (v reči) zabudnúť na logický súvis;

2. (čo i na čom) prísť o niečo (obyč. o nejakú telesnú al. duševnú schopnosť, vlastnosť, spoločenské postavenie ap.): s. ruku, nohu;
s. zrak, sluch, hlas;
s. reč
onemieť, pren. nemôcť sa spamätať od prekvapenia, hrôzy, strachu ap.;
s. život zomrieť, zahynúť;
Stratil veľa krvi. (Švant.) Chýbali mu dva zuby, ktoré stratil v bitke. (Min.);
s. zdravie, s. nevinnosť, česť, dobré meno, s. slobodu;
Nestratila ti už vienok, že neplače?
(Tat.);
s. duchaprítomnosť, rozvahu, s. zmysel pre niečo, s. trpezlivosť, istotu, odvahu, smelosť, nádej;
s. pokoj
znepokojiť sa;
s. záujem prestať sa zaujímať;
s. vedomie omdlieť;
s. chuť (do práce);
s. dôveru v niekoho, v niečo prestať dôverovať niekomu, niečomu;
s. hanbu (Tat.) nehanbiť sa;
s. na cene, na vážnosti, s. na aktuálnosti;
s. nárok na niečo;
s. prvenstvo;
s. službu, zamestnanie, prácu, úrad, miesto;
s. členstvo
(v spolku ap.);
s. majetok, bohatstvo;
šport. s. body prehrať zápas (zápasy);
kravy stratili mlieko začali slabo dojiť al. celkom prestali;
s. strechu nad hlavou prísť o byt, bývanie;
s. ilúzie sklamať sa, rozčarovať sa

s. hlavu stať sa bezradným;
s. nervy neovládať sa, prestať mať rozvahu;
s. pôdu, zem pod nohami prestať maž istotu;
s. oko u niekoho prestať mať priazeň, náklonnosť niekoho;

3. (čo i bezpredm.) utrpieť škodu, ujmu, stratu v niečom, škodovať, utratiť: Nechcel stratiť ani haliera. (Fig.) Slováci, dobráci, stratia pri ňom, ale čakajú. (Taj.) Matka musela všetku bielizeň ešte raz prevárať, prepierať, čím stratila jeden deň. (Tomašč.)

4. (koho, čo) ostať bez niekoho, niečoho dočasne al. natrvalo (následkom vzdialenia sa, odchodu, smrti ap.): s. niekoho al. niečo z dohľadu, z očí;
s. otca, matku, rodičov, dieťa;
Stratila dvoch bratov.
(Tomašč.) Ide ju po druhý raz stratiť na večnosť? (Vaj.);
v zosnulom stratili sme dobrého priateľa a pracovnika zvrat používaný v pietnej spomienke na zosnulého;

nedok. strácať

|| stratiť sa

1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestný (obyč. následkom ukradnutia, vytratenia ap.): stratili sa mu peniaze;
Svet počúval, komu sa prasa, teľa stratilo.
(Taj.) Oznámili, že sa prosba kdesi na ceste stratila. (Urb.)

hovor. ten sa vo svete nestratí ten je šikovný, vždy sa vynájde;

2. (o veciach, javoch) zaniknúť, zmiznúť, pominúť, prestať existovať;
rozplynúť sa: s. sa ako dym, ako para, ako hmla;
s. sa bez stopy;
Zaveje vietor, oblak sa stratí.
(Vaj.) Výkrik sa stratí v hluchom ovzduší. (Vám.) Kúzlo sa stratí ako polnočné marivo. (Zúb.) Ospalý valčík stratil sa na chvíľu v zápale rozgurážených divochov. (Urb.) Potom sa ti chodník odrazu stratí a pod nohami máš iba mäkkú prsť. (Ondr.)

3. expr. stať sa neviditeľným, zmiznúť: s. sa z dohľadu, z očí;
Strať sa mi z očí! — Čatár zvrtol sa a stratil sa v hmle.
(Min.) Dívali sa za nimi, kým sa nestratili v prachu hradskej. (Skal.) O chvíľočku sa stratila (pani) v zástupe. (Karv.) Brehy sa stratili pod vodou. (Tat.) Nakoniec sa potôčik stratí v lese. (Min.)

4. expr. nepozorovane, nenápadne odísť: Vpadol medzi nich, ale stratiť sa už nemohol. (Urb.) Radšej sa stratí, nedá do seba zapárať. (Ondr.) [Človiečik] stratil sa v trme-vrme ako gáfor. (Vaj.)

5. (v čom, zried. i bezpredm.) intenzívne sa niečomu oddať, pohrúžiť sa do niečoho: I sám otec stratil sa v obdive jej panenskej krásy. (Kuk.) Znova sa zvalí do seba ani do perín a stratí sa celý. (Jaš.);

nedok. strácať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. strati�� v Slovníku slov. jazyka