Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „str��nka” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

strábiť sa, -i, -ia nedok. expr. (z čoho) liečiť sa, hojiť sa, uzdravovať sa z poranenia, z choroby: s. sa z rán (Fel., Mih.);
Pani Búrska prišla na dedinu strábiť sa z krvavých rán, akými láska tresce svojich ctiteľov. (Mráz);

dok. vystrábiť sa

stráchať sa p. strachovať sa

štrachať sa, -á, -ajú nedok. hovor. expr.

1. (kam) nemotorne, nešikovne ísť, kráčať ap.: Kamže sa štracháte? (Jégé)

2. (kde, v čom) prehrabávať sa, kutrať: Ten vysoký sa štrachá v ošúchanej náprsenke (Mňač.) hľadá v nej.

3. (s čím) s námahou niečo niekam dopravovať, niesť, vliecť ap.: Žena, kamže sa štracháte s tým košom? (Jégé)

strachovať sa, -uje, -ujú i stráchať sa, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čoho, pred kým, pred čím i bezpredm.) mať strach z niekoho, z niečoho, báť sa, obávať sa: Strachovala sa sama seba a bolo jej úzko samotnej. (Zgur.) Bezpochyby strachuje sa hnevu pánov. (Kal.) Nevieš, otec, ako sa strachujem pred tebou. (Al.) Ľudia sa stráchajú tejto pokuty. (Dobš.) Stráchajú sa pred tvrdou rukou. (Hor.) Spočiatku sa strachovala, či sa tam nestrieľa. (Karv.)

2. (o koho, o čo) prejavovať úzkostlivú starosť, báť sa, mať obavu: Zena sa o mňa iste strachuje. (Zúb.) Ja stŕpam a strachujem sa vždy o ňu. (Šolt.) Strachujú sa o zajtrajšok. (Al.);
s. sa o deti, o rodinu

strabizmus, -mu muž. r. lek. škúlenie, škuľavosť

strabometer, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre muž. r. lek. prístroj na meranie oka pri škuľavosti

strabotomizmus, -mu muž. r. lek. operatívny zákrok, ktorým sa odstraňuje škuľavosť oka

strácať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) tratiť, vytrácať (obyč. nebadane, vytrúsením v chôdzi, idúcky, v pohybe): s. kvety;
voz stráca steblá slamy, sena
;

2. (čo i na čom) prichádzať postupne o niečo, tratiť (obyč. o určitú kvalitatívnu al. kvantitatívnu vlastnosť, určitú schopnosť, istý ráz ap.): s. farbu, lesk, pôvab;
Predmety okolo neho začínajú strácať svoje pevné a tvrdé tvary.
(Zúb.);
s. zdravie, s. chuť do niečoho;
s. zrak;
s. istotu, s. orientáciu, s. zmysel pre niečo;
s. rovnováhu
a) dostávať sa do vratkej polohy, začínať sa klátiť;
b) tratiť duševnú vyrovnanosť;
s. na cene, na hodnote, s. na účinku, na účinnosti;
s. dych
a) dusiť sa;
b) pren. nevládať ďalej, stávať sa bezradným;
s. rozvahu;
šport. hovor. s. loptu (napr. vo futbalovej hre) prestávať maž loptu vo svojej moci;
s. nádej prestávať dúfať;
s. vieru, dôveru prestávať veriť, dôverovať;
s. platnosť, účinnosť prestávať piatiť, prestávať mať platnosť, účinnosť;
s. trpezlivosť prestávať byť trpezlivý;
s. záujem o niečo, o niekoho prestávať sa zaujímať;
s. vládu nad sebou prestávať sa ovládať

s. nervy prestávať sa ovládať;
s. hlavu stávať sa bezradným, nevedieť, čo si počať, zúfať;
s. rozum hlúpo si počínať;
s. zem, pôdu pod nohami prestávať mať istotu;

3. (čo) márniť, premárňovať, utrácať: s. (drahocenný) čas, s. drahocenné minúty

hovor. škoda strácať reč je zbytočné niečo hovoriť;

4. (čo na čom; class="sc" /> na čom) mať stratu (obyč. peňažnú), škodu, prerábať: Kto mal zásoby tovaru, strácal denne značné peniaze na poklese cien. (Gráf);
obch. s. na tovare predávať tovar so stratou, pod cenu;

5. (koho) ostávať bez niekoho dočasne al. natrvalo: Teraz som ho už mal a strácal som zasa ju. (Fig.);
strácame v ňom neohrozeného bojovníka ap. zvrat používaný v pietnej spomienke na zosnulého;
Strácala som ich z očí, lebo mi bolo, akoby ich zaplavovala voda (Bedn.) prestávala som ich vidieť;

dok. stratiť

|| strácať sa

1. zanikať, miznúť, tratiť sa, prestávať existovať: Chmáry sa len pomaly rozptyľovali a strácali. (Jil.) S miznúcim letom sa stráca i množstvo horských plodín. (Fr. Kráľ) Pieseň hneď mohutnela, hneď zase sa strácala v diaľke. (Krno) Jaškuliakove slová padali do tichého šumu, ponárali sa doň, strácali sa bez stopy. (Min.) Keď sa ti šťastie zo života stráca, zatni zuby a pridus v hrdle vzdych. (Mih.);
pren. A odrazu sa vám i zem stráca pod nohami (Fel.) dostávate závrat;
niečo sa niekomu stráca z pamäti postupne zabúda na to;

2. stávať sa málo viditeľným, zreteľným, miznúť: Cesta sa v ostrom uhle stráca v hore. (Laz.) Pozrel som sa za nimi ešte raz, keď sa nám strácali z očí na cestnej zákrute. (Ondr.) Tma zhustla natoľko, že vrchy sa v nej strácali. (Švant.) Kmeň sa zreteľne černel a koruna sa strácala v mraku (Hor.) splývala s mrakom.

3. nepozorovane odchádzať, vytrácať sa, tratiť sa, miznúť: Naši chlapci sa začali strácať do hôr. (Jil.)

4. expr. telesne chradnúť, chudnúť: Kováčovo dievčatko strácalo sa čo deň väčšmi;
ležalo celkom chudulinké, s tvárou stareny.
(Jes-á);

dok stratiť sa

Stračena, -y žen. r. meno strakatého domáceho zvieraťa (obyč. kravy), strakuľa

strach, -u muž. r.

1. tiesnivý pocit človeka (i zvieraťa) vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou, zodpovednosť vyžadujúcou situáciou, tieseň, obava, bázeň, hrôza: smrteľný, chorobný, úzkostlivý, panický, hysterický s.;
s. zo smrti, pred smrťou, s. z nešťastia, z neistoty, z vojny;
s. z nezamestnanosti, z biedy a hladu;
s. z tmy
(vám.);
s. pred výsmechom, s. pred budúcnosťou;
zjajknúť, skričať, skríknuť od s-u, potiť sa od s-u, zmeravieť, stuhnúť od s-u, s-om;
onemieť, omdlieť od s-u;
zblednúť, od s-u;
zutekať, utiecť od s-u
, zo s-u;
ošedivieť, zošedivieť od s-u;
srdce sa mu zviera od strachu
(Taj.);
triasť sa, trnúť, tŕpnuť, stŕpať s-om, od s-u;
I strach ma začal obchádzať.
(Kuk.) Nadchodil ho strach. (Dobš.) Prišiel na mňa ešte väčší strach. (Tomašč.);
mať s. obávať sa, báť sa;
dostať s. zľaknúť sa, naľakať sa;
mrieť, umierať s-om, od s-u pre niekoho, pre niečo veľmi sa báť, veľmi sa strachovať o niekoho;
ide z neho s. je strašný, treba sa ho báť;
hovor. posmeš. má strachu plné gate, plné nohavice veľmi sa bojí, je bojazlivý, je poľakaný;
Strach má veľké oči prísl. kto sa bojí, zveličuje nebezpečenstvo;
hovor. expr. žiadne, nijako s-y zvolanie pri uspokojovaní, posmeľovaní, povzbudzovaní niekoho;
nemaj, nemajte obavy, nebojte sa;
Cez deň raz zakašlete a už také strachy! (Tim.) a už sa tak obávate;

2. starosť o dakoho al. dačo spojená s určitým nepokojom, obavou, úzkosťou: s. o budúcnosť, s. o dieťa;
O Trenkera sme mali strach, ze ho niekde tma zachytí.
(Bedn.) Ciľu vychytil náramný strach o seba i o muža. (Taj.) A aké strachy boli pre ňu! (Tim.)

3. zastar. osoba al. vec, ktorej sa treba báť, postrach: Ten by bol hrúzou Európy a strachom sveta celého. (J. Kráľ)

4. hovor. expr. má funkciu príslovky;
a) vyjadruje veľkú mieru, veľmi, veľmi mnoho (obyč. v spojení strach, na strach): Vo dverách zjavil sa pán poslanec. Zamosúrený na strach. (Urb.) Otrhaní boli na strach. (Jégé) Už svíň zdochlo od jari u nás i po dedinách ... strach a hrôza. (Taj.) Jaj, ako ja len rada tancujem — strach. (Jes-á);
b) (obyč. s neurč.) (je) strašne, hrozne, strašlivo: s. na to myslieť, pomyslieť;
s. pozerať, pozrieť;
s. to počúvať

strachopud1, -a, mn. č. -i muž. r. expr. bojazlivý človek, bojazlivec, bojko: Nebol strachopud, ale pri pohľade na hrozivý postoj neznámeho mu stydla krv v žilách. (Hruš.) Domin v zahanbení cíti sa jak babský strachopud, zľakol sa súpera! (Mor.);

strachopudka, -y, -diek žen. r.

strachopud2, -a muž. r. nár. strašiak: Dobre vedeli všetci, že to strachopud postavený do konopí, aby odplašil vrabce. (Záb.)

strachopud3 p. strakopud

strachopudský príd. m. expr. bojazlivý, zbabelý: s. človek;

strachopudsky prísl.: s. utekať (Jes-á);

strachopudstvo, -a stred. bojazlivosť, zbabelosť

strachoš, -a, mn. č. -i muž. r. expr. človek, ktorý sa bojí, bojazlivec, bojko, zbabelec: Keď nastalo hrejivé ráno, naplnil sa odvahou i posledný strachoš. (Fig.) No, ty strachoš! Z veže sova. (Hviezd.)

strachostlivý i strachostivý príd. m. expr. ustrašený, poľakaný, bojazlivý, nesmelý: Ruchu bolo dosť, ale akéhosi strachostlivého. (Vaj.) Ja som sa na takú strachostlivú planétu narodil (Urbk.) som od prírody bojazlivý;

strachostlivo i strachostivo prísl.: Anna pozerala strachostivo na Alberta. (Vaj.)

strachovlivý príd. m. nár. bojazlivý, nesmelý: Načo sa túlate v noci po roli, keď ste taká strachovlivá! (Šolt.) Po tele brázdilo mu strachovlivé chvenie (Fig.) chvel sa od strachu.

strachuplný príd. m. zried. plný strachu, ustráchaný, ustrašený: Po rokoch strachuplného uvažovania sa rozhodol, že vstúpi do družstva. (Skal.)

stračí, stračací p. straka

stráčik, -a, mn. č. -y muž. r. nár. druh ďatľa

stračinôžka, -y. -žok žen. r. ľud. rastlina ostrôžka poľná: veniec upletený zo zbožia, kúkoľa a belasých stračinôžok (Vaj.)

stračka, -y, -čiek žen. r. expr. zried. tmavá bodka, tmavý fľak: Na mape by ste našli niekoľko čiernych stračiek, ktoré majú naznačovať ľudské sídla. (Švant.)

stračkavý príd. m. expr. zried. strakatý, pestrofarebný: s. vták (Švant.)

strádať, -a, -ajú nedok. kniž.

1. žiť v nedostatku, v núdzi, v biede, trpieť nedostatok, núdzu: Pre nás strádali bez oddychu. (Taj.) Ľud zas len drel a strádal, krk mu zvieral kapitál. (Ráz.-Mart.)

2. zried. (čo) nemať, postrádať: Chcela si všetko, čo zameškala a strádala dvadsaťtri rokov, vynahradiť v tej jednej chvíli a v jednom objatí. (Tim.)

strádavý príd. m. bás. strádajúci, trpiaci: Škovránok duše strádavé ošetrí oporám-priekorám navzdory. (Hviezd.)

stradivárky, -rok žen. r. pomn. hud. husle urobené v dielni slávneho talianskeho výrobcu husieľ Antonia stradivariho a jeho synov;

expr o husliach s výborným, kvalitným zvukom

strádoba, -y, -dob žen. r. zastar. strádanie, utrpenie: Z radosti sa robia strádoby. (Kuk.)

štráf -u muž. r. hovor. pruh, pás: Z košele vytrhol dlhý štráf plátna. (Karv.) Nechávajú štráfy na kolesách ráfy. (Jes.);

štráfik, -a muž. r. zdrob. expr.

Naposledy hľadané výrazy

1. str��nka v Slovníku slov. jazyka