Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „stavať” v Slovníku slovenského jazyka

stavať1, -ia, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) budovať, zostrojovať akúkoľvek stavbu al. technické dielo: s. dom, palác, zámok, hrad, mestá;
s. železnice, cesty, rybníky, kanály, hrádze, priehrady, píly, mosty, továrne;
s. pomníky;
s. šibenice;
s. niekomu slávobránu;
Stavajú strojovňu, sušne a baráky.
(Ondr.) Deti stavajú hrady z piesku a hliny (Al.) tvoria útvary podobné hradom pri hre s pieskom a s hlinou;
vtáci stavajú hniezdo;
pren.: s. niekomu al. niečomu hrádze klásť prekážky;
Badal, ako sa rúti, čo tak starostlivo staval (Letz) o čo sa tak namáhavo usiloval;
pren. kniž. Stavia si stenu medzi seba a skutočnosť (A. Mat.) robí izolujúcu priehradu, izoluje sa.

s. (si) vzdušné zámky oddávať sa klamlivým, neskutočným snom, predstavám;
s. paláce v povetrí nereálne uvažovať o budúcnosti;
s. na piesku podnikať niečo bez pevných základov;
s. dom na skale robiť dielo trvalej hodnoty;
Jozef mosty stavia (porek.) na Jozefa (19. marca) ešte mrzne.

2. (čo, koho) klásť, dávať na nejaké miesto, umiesťovať: s. hrnce na sporák;
Vzal svoj pinč a staval si ho na hlavu.
(Záb.) Staval okuliare a knižku na stôl. (Jégé) Stavala pred Bedíka poldecák. (Min.) Stavia klobúk na vešiak a palicu do kúta. (Ráz.);
osídla, chlopce stavať (Taj.);
Staviaš ma pred sporák, aby som piekol a varil. (Jes.) Do ťažkých medziklubových zápasov ho ani nestaval (Mor.) nezaraďoval;
pren. Úšust stavia plno osídiel (Švant.) skrýva veľa nebezpečenstva;
zastar. Obec ho stavala richtárom (Kuk.) volila za richtára.

kniž. s. niekoho na čelo zverovať niekomu vedúcu úlohu;
s. dakoho, dačo za vzor, za príklad vyzdvihovať ako vzor, ako príklad;
expr. s. niekoho al. niečo na obdiv (sveta) veľmi chváliť;
s. niekoho, niečo na pranier verejne odsudzovať;
s. dakoho, dačo do dobrého (pekného) svetla chváliť, kladne oceňovať;
s. dakoho, dačo do zlého svetla hovoriť o niekom, o niečom nepriaznivo;
s. niekoho, niečo do nového svetla objasňovať z nových hľadísk;
s. niekoho, niečo do popredia vyzdvihovať, uprednostňovať;
s. dakoho, dačo do úzadia podceňovať, nepripisovať patričný význam dakomu, dačomu;
zried. s. niečo (niekoho) do služieb niekoho, niečoho dávať k dispozícii niekomu, niečomu;
s. niekoho pred nové úlohy ukladať niekomu nové úlohy;
s. dakoho, dačo na roveň dakomu, dačomu rovnako hodnotiť;
s. niečo (niekoho) nad niečo (niekoho) vyššie, viac oceňovať, ceniť;
s. dakomu prekážky ap. do cesty prekážať niekomu v niečom;
s. niečo do protikladu, s. niečo proti niečomu dávať do kontrastu, protikladom porovnávať;
s. otázku niečoho nastoľovať problém o niečom;
pýtať sa na niečo;
s. niekoho k múru, k stene strieľať, odstreľovať;
kniž. Staval jej do výhľadu príjemný život (Šolt.) sľuboval.

3. (čo, koho) klásť do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato;
postavovať: s. snopy do krížov ukladať;
s. kríže ukladať snopy na poli po 15 do podoby kríza;
s. senné kopy (Vaj.) ukladať seno do kôp;
s. kolky pri hre v kolkárni;
Jednu ku druhej staval písmenky s vybranou starostlivosťou (Jil.) písal.

s. dakoho na nohy a) pomáhať niekomu vstať;
b) dvíhať z úpadku, pomáhať niekomu k niečomu;
s. niekoho na vlastné nohy pomáhať dakomu osamostatniť sa;

4. (na koho, na čo) spoliehať sa, opierať sa: Na toho Martina možno bezpečne stavať. (Ráz.) Staval na sedliakov, vydržal a vyhral. (Žáry) Vy staviate na ich úsudok. (Vaj.) Na túto lásku staviam svoje nádeje (Tim.) v túto lásku dúfam.

s. niečo na kocku riskovať, hazardovať;
s. všetko na jednu kartu riskovať, spoliehať sa iba na jednu možnosť v kritickom polození;
s. niečo na hlavu vyvracať, podvracať, prekrucovať, opačne vysvetľovať;

5. kniž. (na čom, čo na čom) brať niečo za základ, budovať, zakladať na dačom: s. na prirodzených základoch, s. na skúsenosti;
Treba stavať na pokrokových tradíciách.
(Pláv.) Celú svoju budúcnosť stavia na jeho priazni. (Jégé)

6. zastar. (koho za čo) pokladať, mať niekoho za niečo: s. dakoho za hrdinu (Jil.);
Kollár staval ruského Chomjakova za človeka vyšlého zo školy Sirotininovej. (Škult)

7. zastar. robiť stávku: Noci trávil pri bakaráte, vo dne staval pri dostihoch. (Vaj.)

8. hovor. (čo) dávať variť, klásť na varenie: Na polievku donesieme rakov, nestavaj mäsa. (Tim.);

opak. stavievať, -a, -ajú;

dok. k 3 staviť1, k 1, 2, 3, 8 postaviť

|| stavať sa1

1. zaujímať nejaké miesto, určitú polohu, postavovať sa: s. sa do radu, do trojstupu, do šíku;
Adam sa staval na prsty nôh.
(Jégé) Gonda s Môcikom vychádzajú z budovy a stavajú sa pred bránku. (Fr. Kráľ) Lišiak metal sa v polkruhu sem a ta, srna sa stavala proti nemu čelom. (Ondr.);
voj. s. sa do pozoru;
šport. s. sa do výhodnej pozície, do výhodného postavenia (v hre);
s. sa niekomu, niečomu do cesty a) zatarasovať dakomu, dačomu cestu, znemožňovať prechod;
b) pren. kniž. prekážať, hatiť, robiť prekážky;
s. sa na nohy a) postavovať sa, začínať chodiť;
b) pren. vzmáhať sa, silnieť;
s. sa na čelo niečoho preberať velenie, vedúcu úlohu;
s. sa do pózy niekoho, niečoho robiť sa niekým, niečím, predstierať niečo;
s. sa na roveň dakoho, dakomu rovnako sa hodnotiť ako niekto;
s. sa do zlého svetla ukazovať sa zlým

s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa;
s. sa na zadné nohy a) vzpínať sa, dvíhať sa prednými nohami do výšky, pätiť sa (o koňovi, o psovi);
b) vzpierať sa, odporovať, nesúhlasiť (o človekovi);
s. sa pred (na) oči (niekomu) a) ukazovať sa (niekomu) na oči, vyhľadávať niečiu blízkosť, prítomnosť;
b) zjavovať sa (v predstavách);

2. (bezpredm., proti komu, proti čomu) odporovať, priečiť sa, nesúhlasiť, vzpierať sa: On sa zbytočne staval a pätil. (Švant.) Máš o tom písmo? Nemáš, Maťo. Darmo sa staviaš. (Fig.) Ona sa prieči a stavia, že nie a nie. (Šolt.);
s. sa proti návrhom, názorom, plánom niekoho;
Proti tvojej vôli sa nejdem stavať.
(Kuk.) Staval sa oproti starej skúsenej osobe. (Tim.)

kniž. s. sa na odpor protiviť sa, klásť odpor, byť proti;

3. (ku komu, k čomu ako) maž určitý postoj, zaujímať stanovisko: s. sa kladne k niekomu, k niečomu;
s. sa odmietavo, rezervovane, záporne k niekomu, k niečomu;
s. sa s nedôverou k niekomu
prejavovať nedôveru, nedôverovať;
Tento pán stavia sa k určitým veciam slovami: to sa nepatrí. (A. Mat.)

s. sa bokom, chrbtom k niekomu, k niečomu odvracať sa od niekoho, od niečoho, nevšímať si niekoho al. niečo;

4. (za koho, za čo, kam) byť za niekoho, za niečo, zastávať sa niekoho, niečoho, nadŕžať niekomu, zasadzovať sa za niekoho al. za niečo: s. sa za návrh niekoho;
Čoby len, — stavajú sa iní za Maroša.
(Ráz.);
človek stavajúci sa všade za ľudskosť (A. Mat.);
Adyho verše prijíma robotnícka trieda s nadšením, stavia sa na jeho obranu. (Štítn.) Stavia sa vždy na stranu poníženého a zavrhnutého. (Švant.)

5. tváriť sa, pretvarovať sa, robiť sa niekým al. niečím: Staval sa, že nepočuje. (Tim.) Staval sa ako kamarát. (Taj.) Nie ste takí nevinní, ako sa staviate. (Vaj.) Stavia sa nepodplatným sudcom. (A. Mat.)

6. kraj. chváliť sa, chvastať sa, vystatovať sa: Azda od teba nevyhrám? — stavia sa Koza. (Ráz.) Ja platím vyše troch stovák porcií ... a čo on? — stavia sa starý sused. (Taj.);

dok. k 1-4 postaviť sa

stavať2, -ia, -ajú (zastar. i stavovať, -uje, -ujú) nedok.

1. (čo, koho) obyč. v spojeni s. dych (komu) zastavovať, zadržiavať: Skoro mu dych stavia blaženosť z počutého tónu. (Fig.) Chce ísť preč — nemôže, ktože ho stavuje? (J. Kráľ);
neos. dych mu počalo stavať začalo ho dusiť, nedalo mu dýchať;
Vetrí, akoby jej stavovalo dych a vzpína sa. (Švant.)

2. kraj. (koho) dvoriť niekomu: A veďvari tuto farský sluha stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť2

|| stavať sa2 (zastar. i stavovať sa)

1. zastavovať sa, pristavovať sa niekde: Náhodou každodenne staval sa u Lóta sused Smrčko. (Taj.) Cestou stavia sa hneď vo Zvolene. (Ráz.) Statok z celej dediny stavuje sa v ňom (vo dvore), keď ide z poľa. (Kuk.)

2. dych sa stavia, zastar. i stavuje (komu) zastavuje sa dych, (niekto) nemôže dýchať: Obom dych sa stavia. (Tim.) Milina sa rýchlo pýta a dych sa jej stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť sa1

stávať sa p. stať sa

stávať p. stáť1

Naposledy hľadané výrazy

1. stavať v Slovníku slov. jazyka