Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „stav” v Slovníku slovenského jazyka

stav1, -u muž. r.

1. súhrn vlastností, okolností, ktoré charakterizujú niečo al. niekoho v istej chvíli, v istej dobe, situácii, okolnosti, položenie, postavenie, v akom niečo existuje al. niekto žije: zdravotný s. detí, celkový s. chorého;
potraviny v surovom s-e, ovocie v čerstvom s-e;
udržiavať si šaty v dobrom s-e;
udržiavať stroje v bezporuchovom s-e;
cesta je v zlom s-e;
majetkový s. rodiny, finančný s. podniku;
politický, kultúrny s. krajiny;
s. dopravy, s. plnenia plánu;
s. zápasu je nerozhodný
(napr. vo futbale);
skutočný, pravý, priaznivý s. vecí situácia;
Bol som si obzrieť kolibu, v akom je stave. (Ondr.) Stavba bola už v pokročilom stave (Zúb.) štádiu;
fyz.: pevný, tekutý, plynný s., s. pokoja, pohybu;
elektrický, magnetický, tepelný s. telesa
;
chem. s. zrodu;
práv.: výnimočný s. mimoriadne opatrenia na udržanie verejného poriadku počas zvýšeného ohrozenia právnych statkov;
právny s., skutkový s.;
voj. vyhlásiť vojnový s. zrušiť mierové vzťahy medzi dvoma al. viacerými štátmi

hovor. byť v s-e urobiť niečo byť schopný;

2. psychické al. fyzické rozpoloženie: duševný s., vnútorný, citový s. človeka;
V takomto blaženom stave prekvapil ho Faust
(Záb.) v dobrej nálade. Začal sa jej zmocňovať stav úplnej apatie. (Bod.);
triezvy s., dopustiť sa niečoho v podnapitom, opitom s-e;
byť v hypnotickom s-e;
byť v inom, druhom, požehnanom s-e
(o žene) byť tehotná;
práv. nepríčetný s. v ktorom osoba nie je zodpovedná za svoje činy;

3. postavenie muža al. ženy vzhľadom na manželstvo: slobodný, mládenecký, dievocký s., rodinný s., vdovský s.;
arch. vstúpiť do s-u manželského oženiť sa al. vydať sa;

4. počet, množstvo, veľkosť niečoho v istej chvíli, v istej dobe: s. zveriny, s. dobytka, zvýšiť s. hospodárskych zvierat;
vodný s. (na rieke);
V jednotlivých oddieloch dopĺňali stav mužstva.
(Tomašč.) Jednotka mala nízke stavy. (Sev.)

5. hist. spoločenská trieda: šľachtický s., privilegované s-y;
vyššie, nižšie s-y;
tretí s.
sedliaci a mešťania za feudalizmu;
generálne s-y zástupcovia šľachty, duchovenstva a tretieho stavu za feudalizmu;
ľudia rozličných stavov;

6. trochu zastar. povolanie, zamestnanie;
väčšia skupina osôb, ktoré majú rovnaké zamestnanie: tvrdý roľnícky stav (Vaj.);
duchovný, študentský s.;
Očakával okázalejšie prijatie, primerane svojmu stavu.
(Jégé) Šlo jej o poriadne z mlynárskeho, učiteľského stavu dievča. (Taj.);

stavový1 príd. m. k 1; class="sc" /> gram. s-é slovesá vyjadrujúce stav;
fyz. s-á rovnica plynov;
zried. k 5 : s-é zemianstvo (Mráz)

stav2, -u muž. r. text. tkáčsky stroj, krosná: ručný, mechanický s.;
tkať na s-e, navinúť nite na s.
;

stavový2 príd. m.

stav3, -u muž. r. hrádzou, haťou zastavená a nazhromaždená voda: huk veľkého mlynského stavu (Vaj.);
Matka sa mu v stave utopila. (Švant.)

stávať sa p. stať sa

šťav, -u muž. r. nár. štiav

šťava, -y, štiav žen. r.

1. tekutina tvoriaca väčší diel, súčasť živočíšnych al. rastlinných organizmov: zažívacia, tráviaca š.;
žalúdočná, črevná š.;
repná š., š. stromov
;
pren. š. života, ľudská š. krv;
ľadová š. zeme (Jil.) studená voda;
pren. bás. Pije kalich naplnený šťavou z bolehlavu (Vaj.) trápi sa, trpí.

2. tekutina vylisovaná z ovocných plodov upravená s cukrom ako sirup: malinová, ríbezľová, višňová š.;
piť š-u, vyrábať ovocné š-y
;

3. tekutina vznikajúca pri dusení mäsa al. zeleniny: š. z dusenej hovädziny;
kuch. dusiť sa, variť sa vo vlastnej šťave;

pren. obmedzovať sa na úzky okruh vlastných problémov, ťažkostí, záujmov ap.;

šťavička, -y, -čiek, zried. i štiavka, -y, -vok žen. r. zdrob. expr.

stavací, -ia, -ie príd. m. určený, slúžiaci na stavanie, na nastavovanie: žel. s-ia skupina na hradlovom prístroji;
s. prístroj na nastavovanie vlakovej cesty;
tech. s-ia skrutka udržujúca nejakú súčiastku v potrebnej vzdialenosti od druhej súčiastky

stavadlo, -a, -diel stred. žel. budova, v ktorej sú umiestené stavacie prístroje: bezpečnostné s.;

stavadlový príd. m.: s-á veža

stavanie, -ia stred. stavba, budova: hospodárske s.;
Zahli stavaním pomedzi stodoly na kopce.
(Ráz.) Komora plná, dvor plný, stavania plné. (Tim.)

stavanisko p. stavenisko

stavár, -a, mn. č. -i muž. r. štud. slang. kto študuje staviteľstvo na priemyselnej škole al. na technike;
stavebný inžinier;

stavársky príd. m.: s-a škola

stavarina, -y žen. r. štud. slang. staviteľstvo, staviteľský odbor

stáv p. stáť1

stav1, -ia, -ajú nedok.

1. (čo, zried. i bezpredm.) budovať, zostrojovať akúkoľvek stavbu al. technické dielo: s. dom, palác, zámok, hrad, mestá;
s. železnice, cesty, rybníky, kanály, hrádze, priehrady, píly, mosty, továrne;
s. pomníky;
s. šibenice;
s. niekomu slávobránu;
Stavajú strojovňu, sušne a baráky.
(Ondr.) Deti stavajú hrady z piesku a hliny (Al.) tvoria útvary podobné hradom pri hre s pieskom a s hlinou;
vtáci stavajú hniezdo;
pren.: s. niekomu al. niečomu hrádze klásť prekážky;
Badal, ako sa rúti, čo tak starostlivo staval (Letz) o čo sa tak namáhavo usiloval;
pren. kniž. Stavia si stenu medzi seba a skutočnosť (A. Mat.) robí izolujúcu priehradu, izoluje sa.

s. (si) vzdušné zámky oddávať sa klamlivým, neskutočným snom, predstavám;
s. paláce v povetrí nereálne uvažovať o budúcnosti;
s. na piesku podnikať niečo bez pevných základov;
s. dom na skale robiť dielo trvalej hodnoty;
Jozef mosty stavia (porek.) na Jozefa (19. marca) ešte mrzne.

2. (čo, koho) klásť, dávať na nejaké miesto, umiesťovať: s. hrnce na sporák;
Vzal svoj pinč a staval si ho na hlavu.
(Záb.) Staval okuliare a knižku na stôl. (Jégé) Stavala pred Bedíka poldecák. (Min.) Stavia klobúk na vešiak a palicu do kúta. (Ráz.);
osídla, chlopce stavať (Taj.);
Staviaš ma pred sporák, aby som piekol a varil. (Jes.) Do ťažkých medziklubových zápasov ho ani nestaval (Mor.) nezaraďoval;
pren. Úšust stavia plno osídiel (Švant.) skrýva veľa nebezpečenstva;
zastar. Obec ho stavala richtárom (Kuk.) volila za richtára.

kniž. s. niekoho na čelo zverovať niekomu vedúcu úlohu;
s. dakoho, dačo za vzor, za príklad vyzdvihovať ako vzor, ako príklad;
expr. s. niekoho al. niečo na obdiv (sveta) veľmi chváliť;
s. niekoho, niečo na pranier verejne odsudzovať;
s. dakoho, dačo do dobrého (pekného) svetla chváliť, kladne oceňovať;
s. dakoho, dačo do zlého svetla hovoriť o niekom, o niečom nepriaznivo;
s. niekoho, niečo do nového svetla objasňovať z nových hľadísk;
s. niekoho, niečo do popredia vyzdvihovať, uprednostňovať;
s. dakoho, dačo do úzadia podceňovať, nepripisovať patričný význam dakomu, dačomu;
zried. s. niečo (niekoho) do služieb niekoho, niečoho dávať k dispozícii niekomu, niečomu;
s. niekoho pred nové úlohy ukladať niekomu nové úlohy;
s. dakoho, dačo na roveň dakomu, dačomu rovnako hodnotiť;
s. niečo (niekoho) nad niečo (niekoho) vyššie, viac oceňovať, ceniť;
s. dakomu prekážky ap. do cesty prekážať niekomu v niečom;
s. niečo do protikladu, s. niečo proti niečomu dávať do kontrastu, protikladom porovnávať;
s. otázku niečoho nastoľovať problém o niečom;
pýtať sa na niečo;
s. niekoho k múru, k stene strieľať, odstreľovať;
kniž. Staval jej do výhľadu príjemný život (Šolt.) sľuboval.

3. (čo, koho) klásť do vzpriamenej polohy, hore koncom, stojato;
postavovať: s. snopy do krížov ukladať;
s. kríže ukladať snopy na poli po 15 do podoby kríza;
s. senné kopy (Vaj.) ukladať seno do kôp;
s. kolky pri hre v kolkárni;
Jednu ku druhej staval písmenky s vybranou starostlivosťou (Jil.) písal.

s. dakoho na nohy a) pomáhať niekomu vstať;
b) dvíhať z úpadku, pomáhať niekomu k niečomu;
s. niekoho na vlastné nohy pomáhať dakomu osamostatniť sa;

4. (na koho, na čo) spoliehať sa, opierať sa: Na toho Martina možno bezpečne stavať. (Ráz.) Staval na sedliakov, vydržal a vyhral. (Žáry) Vy staviate na ich úsudok. (Vaj.) Na túto lásku staviam svoje nádeje (Tim.) v túto lásku dúfam.

s. niečo na kocku riskovať, hazardovať;
s. všetko na jednu kartu riskovať, spoliehať sa iba na jednu možnosť v kritickom polození;
s. niečo na hlavu vyvracať, podvracať, prekrucovať, opačne vysvetľovať;

5. kniž. (na čom, čo na čom) brať niečo za základ, budovať, zakladať na dačom: s. na prirodzených základoch, s. na skúsenosti;
Treba stavať na pokrokových tradíciách.
(Pláv.) Celú svoju budúcnosť stavia na jeho priazni. (Jégé)

6. zastar. (koho za čo) pokladať, mať niekoho za niečo: s. dakoho za hrdinu (Jil.);
Kollár staval ruského Chomjakova za človeka vyšlého zo školy Sirotininovej. (Škult)

7. zastar. robiť stávku: Noci trávil pri bakaráte, vo dne staval pri dostihoch. (Vaj.)

8. hovor. (čo) dávať variť, klásť na varenie: Na polievku donesieme rakov, nestavaj mäsa. (Tim.);

opak. stavievať, -a, -ajú;

dok. k 3 staviť1, k 1, 2, 3, 8 postaviť

|| stavať sa1

1. zaujímať nejaké miesto, určitú polohu, postavovať sa: s. sa do radu, do trojstupu, do šíku;
Adam sa staval na prsty nôh.
(Jégé) Gonda s Môcikom vychádzajú z budovy a stavajú sa pred bránku. (Fr. Kráľ) Lišiak metal sa v polkruhu sem a ta, srna sa stavala proti nemu čelom. (Ondr.);
voj. s. sa do pozoru;
šport. s. sa do výhodnej pozície, do výhodného postavenia (v hre);
s. sa niekomu, niečomu do cesty a) zatarasovať dakomu, dačomu cestu, znemožňovať prechod;
b) pren. kniž. prekážať, hatiť, robiť prekážky;
s. sa na nohy a) postavovať sa, začínať chodiť;
b) pren. vzmáhať sa, silnieť;
s. sa na čelo niečoho preberať velenie, vedúcu úlohu;
s. sa do pózy niekoho, niečoho robiť sa niekým, niečím, predstierať niečo;
s. sa na roveň dakoho, dakomu rovnako sa hodnotiť ako niekto;
s. sa do zlého svetla ukazovať sa zlým

s. sa na vlastné nohy osamostatňovať sa;
s. sa na zadné nohy a) vzpínať sa, dvíhať sa prednými nohami do výšky, pätiť sa (o koňovi, o psovi);
b) vzpierať sa, odporovať, nesúhlasiť (o človekovi);
s. sa pred (na) oči (niekomu) a) ukazovať sa (niekomu) na oči, vyhľadávať niečiu blízkosť, prítomnosť;
b) zjavovať sa (v predstavách);

2. (bezpredm., proti komu, proti čomu) odporovať, priečiť sa, nesúhlasiť, vzpierať sa: On sa zbytočne staval a pätil. (Švant.) Máš o tom písmo? Nemáš, Maťo. Darmo sa staviaš. (Fig.) Ona sa prieči a stavia, že nie a nie. (Šolt.);
s. sa proti návrhom, názorom, plánom niekoho;
Proti tvojej vôli sa nejdem stavať.
(Kuk.) Staval sa oproti starej skúsenej osobe. (Tim.)

kniž. s. sa na odpor protiviť sa, klásť odpor, byť proti;

3. (ku komu, k čomu ako) maž určitý postoj, zaujímať stanovisko: s. sa kladne k niekomu, k niečomu;
s. sa odmietavo, rezervovane, záporne k niekomu, k niečomu;
s. sa s nedôverou k niekomu
prejavovať nedôveru, nedôverovať;
Tento pán stavia sa k určitým veciam slovami: to sa nepatrí. (A. Mat.)

s. sa bokom, chrbtom k niekomu, k niečomu odvracať sa od niekoho, od niečoho, nevšímať si niekoho al. niečo;

4. (za koho, za čo, kam) byť za niekoho, za niečo, zastávať sa niekoho, niečoho, nadŕžať niekomu, zasadzovať sa za niekoho al. za niečo: s. sa za návrh niekoho;
Čoby len, — stavajú sa iní za Maroša.
(Ráz.);
človek stavajúci sa všade za ľudskosť (A. Mat.);
Adyho verše prijíma robotnícka trieda s nadšením, stavia sa na jeho obranu. (Štítn.) Stavia sa vždy na stranu poníženého a zavrhnutého. (Švant.)

5. tváriť sa, pretvarovať sa, robiť sa niekým al. niečím: Staval sa, že nepočuje. (Tim.) Staval sa ako kamarát. (Taj.) Nie ste takí nevinní, ako sa staviate. (Vaj.) Stavia sa nepodplatným sudcom. (A. Mat.)

6. kraj. chváliť sa, chvastať sa, vystatovať sa: Azda od teba nevyhrám? — stavia sa Koza. (Ráz.) Ja platím vyše troch stovák porcií ... a čo on? — stavia sa starý sused. (Taj.);

dok. k 1-4 postaviť sa

stav2, -ia, -ajú (zastar. i stavovať, -uje, -ujú) nedok.

1. (čo, koho) obyč. v spojeni s. dych (komu) zastavovať, zadržiavať: Skoro mu dych stavia blaženosť z počutého tónu. (Fig.) Chce ísť preč — nemôže, ktože ho stavuje? (J. Kráľ);
neos. dych mu počalo stavať začalo ho dusiť, nedalo mu dýchať;
Vetrí, akoby jej stavovalo dych a vzpína sa. (Švant.)

2. kraj. (koho) dvoriť niekomu: A veďvari tuto farský sluha stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť2

|| stavať sa2 (zastar. i stavovať sa)

1. zastavovať sa, pristavovať sa niekde: Náhodou každodenne staval sa u Lóta sused Smrčko. (Taj.) Cestou stavia sa hneď vo Zvolene. (Ráz.) Statok z celej dediny stavuje sa v ňom (vo dvore), keď ide z poľa. (Kuk.)

2. dych sa stavia, zastar. i stavuje (komu) zastavuje sa dych, (niekto) nemôže dýchať: Obom dych sa stavia. (Tim.) Milina sa rýchlo pýta a dych sa jej stavuje. (Tim.);

dok. k 1 staviť sa1

stavba, -y, -vieb žen. r.

1. stavebná činnosť, súhrn rozličných úkonov potrebných na postavenie budovy al. zostrojenie iného technického diela: s. domu, elektrárne, prieplavu, vodovodu, priehrady, vodného kanála;
s. železnice, cesty, tunela, mosta;
s. továrne, píly, strojov, vysokej pece, lodí, lietadiel;
Keď nešla v zime stavba, robil fajky
(Taj.) keď sa nestavalo.

2. objekt, na ktorom sa pracuje, rozostavaná budova: Vy budete pracovať tu na stavbe? (Karv.);
pozemné, riečne, vodné, kanálové, morské, zavlažovacie s-y;
Na stavbách komunizmu exkavátory krky dvíhajú.
(Mih.)

3. výsledok stavebnej činnosti, budova, dokončené technické dielo: stav. poschodová s.;
hospodárske, družstevné, silážne s-y;
blokové, montované, — zrubové s-y
;
film. ateliérové s-y;
kulisová s.;
s-y socializmu
postavené v socializme;
s-y komunizmu veľké, gigantické diela;
adaptácia stavieb;

4. odb. účelné usporiadanie častí do jedného celku, vnútorné zloženie, štruktúra: biol. s. živej hmoty;
anat. s. tela, telesných orgánov;
bot. s. kvetu;
fyz. s. atómu;
chem. s. organických látok;
pôdohosp. s. pôdy;
min. s. horniny, kryštálu;
lingv. s. jazyka;
gramatická s.;
s. vety
;
lit. metrická s. verša, s. románu, novely;
hud. s. melódie;

stavbička, -y, čiek žen. r. zdrob. expr. k 2, 3

stavbár, -a muž. r. hovor. stavebný robotník;
pracovník na stavbe;

stavbársky príd. m.: s-a technika

stavbyvedúci, -eho muž. r. odborník, ktorý vedie u stavbu: Stavbyvedúceho som našiel za stolom kancelárie. (Karv.)

stavebnica, -e, -níc žen. r. súprava kociek al. o iných geometrických predmetov, z ktorých si deti stavajú zložité útvary, detská hračka: Mesto, podobné stavebnici rozsypanej po návršiach nezbedným deckom. (Jil.) Videl som dediny ako detské stavebnice. (Heč.);

stavebnicový príd.: tech. s. stroj obrábací stroj, zostavený zo samostatných typizovaných jednotiek, z ktorých každá má vlastný pohon a posun;

stavebnička, -y, čiek žen. r. zdrob.

stavebníctvo, -a stred. technický odbor, ktorý sa zaoberá výstavbou a vykonáva i riadi stavebnú činnosť

stavebník, -a, mn. č. -ci muž. r. osoba al. spoločnosť, ktorá stavia pre seba a vlastným nákladom nejakú budovu: Bolo zvykom vmurúvať do stien znak alebo meno stavebníka budovy. (Fig.);

stavebnícky príd. m.: s-a činnosť

stavebnina, -y, -nín žen. r. stavebná hmota, stavebný materiál

stavebnomontážny príd. m. týkajúci sa montáže stavieb a zariadení v stavbách: s-e práce, s-e organizácie

stavebnoprávny príd. m. týkajúci sa stavebného práva: s-e predpisy

stavebnostolársky príd. m. týkajúci sa stolárskych prác na stavbe: s-e práce;
s. výrobok

stavebný príd. m.

1. týkajúci sa stavania, stavby, určený na stavbu: s-é povolenie;
s. plán, postup;
s. fond;
s. kapitál, s-é náklady;
s. pozemok;
s. materiál;
s-é nástroje;
s-é práce;
s. ruch;
s. robotník, inžinier;
s. sloh;
s-á technika
;
práv. s-é právo;
ekon. s. priemysel;

2. odb. týkajúci sa stavby ako účelného usporiadania častí do jedného celku, vnútorného zloženia, vzťahujúci sa na štruktúru: biol. s-é látky;
lit. s-á technika napr. v divadelnej hre

stavec, -vca muž. r.

1. anat. obrúčkovitá krátka kosť, časť chrbtovej kosti: krčné, hrudné, driekové, krížové, chvostové, pravé, nepravé s-e;

2. plné miesto v dutom steble obilnín a tráv;

bot. kolienko;

3. neodb. kĺb;
zhyb: Stavce na prstoch boli trochu hrubé. (Kuk.) Má vraj krivé nohy, najmä v stavcoch. (Kuk.) Na stavcoch [ruky] naskakujú rozkošné jamky. (Kuk.);
stavec v krídle kohúta (Tim.);
Nalieva oleja do všetkých stavcov (Kuk.) do ložísk;

stavcový príd. m.: s. hostec;

stavček, -a muž. r. zdrob.

stáveký príd. m. bás. viacstoročný, trvajúci dlhé veky, stáročný: Raz bude inak na zemi: nová jar v behu stávekom, keď človek bude človekom. (Ráz.)

šťav, -a muž. r. rastlina obsahujúca kyslastú šťavu, upotrebúvaná ako zelenina;

bot. kyslička: omáčka zo š-a;
konský š.
štiav;

šťaveľový príd. m.: š-á omáčka, polievka;
chem. kyselina š-á organická kyselina nachádzajúca sa v šťaveli a v štiave

šťaveľan, -a muž. r. chem. soľ kyseliny šťaveľovej: š. vápenatý

Naposledy hľadané výrazy

1. stav v Slovníku slov. jazyka