Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „staros��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

starostiť sa, -í, -ia nedok. (o čo, o koho i bezpredm.) prejavovať starosti, obavy, trápiť sa: Vrátil sa k rodičom a starostil sa o nové zamestnanie. (Mráz) Starostím sa iba o tortu. (Zel.) Nehráte už s nami? — starostí sa Milan. (Gab.)

staroslávny príd. m. majúci slávnu minulosť, preslávený: s-e mesto, s-a Nitra, s. Devín

staroslovančina, -y žen. r. zastar.

1. staroslovienčina;

2. praslovančina

staroslovanský príd. m. pochádzajúci od starých slovanov, vzťahujúci sa na starých slovanov: s-é pamiatky, s-á stavba;
s. boh Veles
(Škult)

staroslovenčina, -y žen. r. čeština ako úradná a vyučovacia reč na slovensku po r. 1849: Vládne Slovenské noviny od 1. januára 1850 začali vychádzať v staroslovenčine. (Mráz)

staroslovenský príd. m. týkajúci sa starých slovákov, vzťahujúci sa na starých slovákov: s-á obyčaj;
s-é priezvisko
(Vans.);

(po) staroslovensky prísl. zried. : vlasy po staroslovensky dlhé (Taj.)

staroslovienčina, -y žen. r. filol. prvý spisovný jazyk slovanov utvorený v 9. stor. na bulharskomacedónskom základe a používaný na veľkej Morave;
stará cirkevná slovančina

starosloviensky príd. m. týkajúci sa staroslovienčiny, vzťahujúci sa na obdobie staroslovienčiny: s. jazyk, s-e pamiatky, s-a legenda, s-e písomníctvo

starosť1, -ti žen. r.

1. nepokoj mysle spôsobený životnými ťažkosťami a problémami, obavami o dobrý výsledok niečoho, trápenie: mať s-i;
žiť, byť bez s-í
spokojne;
finančné s-i;
Ako pribúdalo detí, pribúdalo i starosti.
(Zúb.) Rôčky sa pomaly míňali, starosť, ako sa dostať pod čepiec, rástla. (Čaj.) Mať i v noci prebudí sa od starostí. (Kuk.) Nechajte službu a budete mať po starostiach. (Tomašč.) Vyrozprával mi všetky svoje starosti. (Taj.);
mať plnú hlavu (vyše hlavy) s-í veľa;
robiť si s-i veľmi sa znepokojovať;
Žienka bola plná starostí (Taj.) bola znepokojená;
robiť niekomu s-i spôsobovať nepríjemnosti, ťažkosti

to je moja starosť to nech nikoho nezaujíma;

2. starostlivosť, snaha o úspešný rozvoj, vývoj niečoho al. niekoho: s. o rodinu, o deti;
Starosť o všetko leží na jednej hlave.
(Kuk.) Dal sa oslniť úspechom, vzal na seba starosti. (Bod.) Všetku starosť venujú mládencom. (Kuk.)

mať niečo na s-i, vziať si niečo na s. maž za úlohu, vziať na seba úlohu starať sa o niečo;
dostať niečo na s. dostať úlohu o niečo sa starať

starosť2, -ti žen. r. staroba: Nikdy si tetka nežila tak spokojne ako na starosť. (Skal.) Čo na tom, že starosť strávim osamote? (Kuk.)

starosta, -u, mn. č. -ovia muž. r.

1. najvyšší predstavený obce al. mesta v nesocialistických štátoch;

2. zastar. predseda nejakého združenia al. spolku;

starostenský príd. m.: s. úrad;
s-á tabuľa
(Heč.);

starostenstvo, -a stred. funkcia starostu

starostiplný príd. m. zried. plný starostí: s. život (Urbk.);

starostiplne prísl.

starostlivosť, -ti žen. r. snaha o úspešný vývoj, blaho al. úspech niečoho al. niekoho: venovať niekomu al. niečomu starostlivosť;
s. o deti, o rodinu;
otcovská, rodičovská s.;
s. o čistotu jazyka;
sociálna s., liečebná s.

starostlivý príd. m.

1. prejavujúci starosť o niekoho al. o niečo, starajúci sa o niekoho al. o niečo: s. otec, s-á matka, s-í rodičia, s-á žena, s. priateľ;

2. prejavujúci starosť, vyjadrujúci starosť, ustarostený: s-é oči, s. pohľad, zrak;
s. tón
(Tim.);

3. pozorný, bedlivý: starostlivá opatera (Urb.);
starostlivá príprava (Mňač.);
starostlivý dozor (Gab.);

4. zastar. plný starostí: ťažký, starostlivý život (Jégé);

5. zastar. (o čo) dbajúci o niečo, dbanlivý: Buď o svoj život trošku starostlivý. (J. Kráľ) Niekoľko hodín strávených v temnici ho urobilo veľmi starostlivým o svoju kožku. (Jégé);

starostlivo prísl.: s. niečo urobiť;
strojí sa veľmi starostlivo
(Tim.)

sťarostný príd. m. trochu zastar.

1. starostlivý: starostný lekár (Hviezd.);

2. plný starostí: Život Timravy bol trpký a starostný. (Votr.)

3. vyjadrujúci starosť, ustarostený: starostné vzdychnutie (Podj.);

starostne prísl.

starostová, -ej žen. r. hovor. starostova žena: pani s.

starostovať, -uje, -ujú nedok. hovor. vykonávať funkciu starostu, byť starostom

starosvat, -a, mn. č. -i muž. r. starší človek poverený vedením svadobnej hostiny, starejší

starosvetský príd. m.

1. majúci ráz starších časov, zastaraný, staromódny: s. nábytok, s. dom, s-é náradie;
s-é zvyky
;

2. majúci zastarané názory: starosvetská žena (Kuk.);
starosvetskí ľudia (Vaj.);
iron. starosvetský poctivec (Karv.);

starosvetsky prísl.: starosvetsky vykrútené fúzy (Smrč.)

Naposledy hľadané výrazy

1. staros�� v Slovníku slov. jazyka