Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „stanica” v Slovníku slovenského jazyka

stanica, -e, -níc žen. r.

1. miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok;
ústredná budova i s priľahlými budovami nachádzajúca sa na tomto mieste: železničná stanica. hlavná s., nákladná s.;
konečná s., prestupná s.;
Rýchlik vchádzal do stanice.
(Hor.) Šli spolu k najbližšej stanici. (Jégé)

2. miesto, kde pôsobí. vykonáva svoju činnosť nejaká ustanovizeň. technická služba ap.: požiarna s., hygienicko-epidemiologická s.;
strojová a traktorová s.;
výskumná s., pokusná s., šľachtiteľská s.;
čerpacia s.;
meteorologická s., záchytná s.
miesto, kde zadržujú opilcov a rušiteľov verejného poriadku;
rozhlas. vysielacia s.;
televízna s.
;

pren. hovor. miesto na stupnici rádiového prijímača. kde možno zachytiť vysielanie príslušnej vysielacej stanice;

3. zastar. pôsobisko. obyč. učiteľa al. farára: Otca prehadzovali zo stanice na stanicu. (Vaj) Radil sa [Tichý] so ženou ohľadom detí, a prichystal sa aj na zmenu stanice. (Taj);

staničný príd. m.: s-á budova, s-á reštaurácia, s-é hodiny, s-á pokladnica, s-á čakáreň;
s. personál, s. dispečer
;

stanička, y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

Naposledy hľadané výrazy

1. stanica v Slovníku slov. jazyka