Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „sta��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

štabilita,štabilizácia,štabilizovať,štabilný, správ. stabilita, stabilizácia, stabilizovať, stabilný

stáčať,stáčať sa p. stočiť, stočiť sa

sťa spoj. podraď. porovnávacia prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niečoho al. niekoho k niečomu al. niekomu podľa niektorej spoločnej črty;
ako: hora sťa zamatový rám (Kuk.);
hlava mu trčí sťa makovica (Heč.);
Krásavíc je všade sťa maku v poli. (Zgur.) Ja schúlil som sa do klbka sťa jež (Horov) Nechali ho ležať sťa bezduchého. (Fig.) Zatvárali sa [svetielka] sťa unavené oči. (Urb.);
dotyk sťa pierko (Kost.)

staavový2 p. stav2

štáb, -u muž. r.

1. voj. skupina vojenských osôb tvoriaca poradný orgán najvyššieho vojenského veliteľa: hlavný š., partizánsky š.;
š. odriadu, brigády;
náčelník, veliteľ, šéf š-u;
dôstojník š-u
;

2. skupina, družina spolupracovníkov, obyč. tvoriaca vedenie niečoho (napr. nejakého výrobného podniku, nejakej akcie ap.): š. závodu, traktorovej stanice;
filmový š., vyslanecký š.;
mať (celý) š. spolupracovníkov
väčší počet;
Ledva stačí [generál] uživiť maminku s celým štábom príživníc. (Jes-á);

štábny príd. m. k 1 : š. lekár, š. dôstojník;
š. kapitán
býv. dôstojnícka hodnosť

štabarc, -u muž. r. hovor. expr. hrmot, buchot, lomoz, hluk: [Deti] robili nehorázny štabarc. (Kuk.) Hlavný čašník dohováral štyridsiatnikovi, aby nerobil štabarc. (Krno)

štabarcovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. (bezpredm. i čím) robiť hrmot, lomoz, štabarc, hrmotať, lomoziť: Kernerová štabarcujúc riadom, drhne dno rajnice. (Letz)

stabilita, -y žen. r. stálosť, ustálenosť, stabilnosť: hospodárska s., cenová s.;
s. štátu;
s. spoločenských pomerov;
s. nervovej sústavy;
s. jazyka
;

tech. rovnovážny stav sústavy, pri ktorom sa sústava po malej poruche rovnováhy sama vracia do pôvodného stavu: s. lietadla;

stav. bezpečnosť stavieb a konštrukcií vôbec proti prevrhnutiu: s. komína

stabilizácia, -ie žen. r. ustálenie, ustaľovanie, upevnenie, upevňovanie niečoho: hospodárska s., sociálna s.;
dočasná s. kapitalizmu;
s. meny, s. dopravy
;

stabilizačný príd. m.: s. proces, s-á práca;
účt. s. fond, s-á bilancia

stabilizátor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. tech. zariadenie slúžiace na udržanie rovnováhy;

let. stabilizačná plocha lietadla;

chem. látka, ktorá sa pridáva do výbušnín, aby sa ich stálosť umele zvýšila

stabilizovať, -uje. -ujú dok. i nedok. (čo) urobiť, robiť niečo stálym, ustáliť, ustaľovať, upevniť, upevňovať: s. menu;

geod. zabezpečovať v teréne body, z ktorých sa vychádza pri ďalšom meraní

|| stabilizovať sa stať sa, stávať sa stálym, stabilným, ustáliť sa, ustaľovať sa, upevniť sa, upevňovať sa: pomery sa stabilizovali;
front sa stabilizoval;
ceny sa stabilizujú;
spisovná norma sa stabilizuje

stabilný príd. m. vyznačujúci sa stálosťou, ustálenosťou, pevnosťou, stabilitou;
ustálený: s-á mena, s-é základy;
s-é štátne zriadenie
;
fyz. s-á poloha telesa do ktorej sa teleso vracia po vyklonení z rovnovážnej polohy, keď prestane pôsobiť sila, ktorá ho vyklonila;
chem. s-á látka nepodliehajúca samovoľnému rozkladu;
tech. s. stroj, motor pevne umiestený (op. prenosný);

stabilne prísl.;

stabilnosť, -ti žen. r.

štábny p. štáb

sťaby (star. pís. i sťa by) spoj. podraď.

1. vyjadruje prirovnanie vlastnosti, činnosti al. stavu niečoho k niečomu na základe nejakej spoločnej črty, akoby: Povetrie triaslo sa od tuhého prípeku sťaby v lete. (Kuk.) Katica stisla pery a nepatrne pohodila hlavou sťaby na odpor. (Kuk.) Stáročia sťaby zbrojnoši tu stoja. (Pláv.)

2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú;
ako keby: Pozerá na študentov, sťaby ich chcel pripútať k sebe neviditeľnými vláknami. (Zúb.) Ale mne nehou zazvučalo v duši, sťaby ma mati domov vítala. (Horov) Sťa by tvorila [Krista] zvláštnu výnimku. (Urb.)

stáčací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na stáčanie: s. stroj;
s. filter

staccato [vysl. -ká-] prísl. (tal.) hud. prerývane, trhane (o spôsobe prednesu) (op. legato);

staccato, -a stred. prerývaný, neviazaný spôsob hry al. spevu;

staccatový príd. m.: s. akord

stachanovec, -vca muž. r. úderník, novátor v priemysle, účastník stachanovského hnutia (podľa vynikajúceho sovietskeho baníka stachanova);

stachanovka, -y, -viek žen. r.;

stachanovský príd. m.: s-é hnutie masové hnutie pracujúcich za zvýšenie produktivity práce na základe osvojenia si novej techniky

štácia, -ie žen. r. hovor. zastar.

1. nádražie, stanica: Objal matku a šiel na štáciu. (Ondr.) Odišli smerom na štáciu. (Pláv.)

2. zastávka, stanovište: Tureckí kozáci (mi) prekážku cestou na kŕmnych štáciách neurobili. (Lask.) Otec nemal zlé postavenie, k tomu výborná lekárska štácia (Zgur.) dobré miesto.

stacionárny príd. m. odb. ustálený, nemenný: s. proces, s. dej, s-e prúdenie;
fyz. s. stav nemeniaci sa v čase, nezávislý od času;

stacionárne prísl.;

stacionárnosť, -ti žen. r.

štacionárny, správ. stacionárny

stačiť, -í, -ia, bud. č. bude stačiť i postačí nedok. i dok.

1. (komu i bezpredm.) byť svojimi vlastnosťami (svojím množstvom, veľkosťou, rozmermi, kvalitou ap.) vyhovujúci, vhodný na isté ciele, zodpovedať istým požiadavkám, dostačovať, byť dosť: peniaze mu stačia na nákup;
istá dávka lieku stačí;
Majú zemiaky, majú kapustu a koľko-toľko zrna. A to im stačí.
(Fr. Kráľ) Vyflámovali ste sa do vôle, na niekoľko dní vám to azda stačí. (Ráz.) Mal na sebe zimný kabát, ale istotne po mladšom bratovi, lebo aj plecia mu sťahoval, ani rukávy mu nestačili. (Švant.) Ja som vždy poruke, na mňa stačí kývnuť. (Žáry) Kde im to len stačí ešte i na klobúky? (Al.)

2. (na čo, s neurč. i bezpredm.) byť schopný splniť, zvládnuť nejakú úlohu, mať dosť síl, prostriedkov ap. na vykonanie niečoho: Ako ten môj ľud úbohý toľko bied unášať stačí? (Vaj.) Svojimi [rukami] už na všetko nestačil. (Švant.) (Hanka) beží, čo jej sily stačia. (Fr. Kráľ) Chlapci spievajú, čo im hrdlá stačia. (Min.) Rozkázal poháňať kone, ako im para stačí. (Jes-á) Detské žiale zakaždým stačí utíšiť blyšťavý peniažtek. (Fig.) Bol rád, že stačil zaplatiť lístok na loď. (Tat.) Ak myslíš, že by som aj na to stačila, dobre. (Bedn.) Samotný nestačil by odolávať otcovi. (Al.) Popíjal nápoje, na ktoré nestačili hostia. (Ondr.) Tu sa na nejaké mazny proste nestačí (Ráz.) nieto na ne času;
mužstvo stačilo na svojho súpera bolo mu rovnocenným súperom;

3. (s neurč.) stihnúť urobiť niečo: Ledva sme stačili priskočiť k oknám, už popred ne mihali sa koče. (Fig.) Do večera stačila ešte zmiesť zo stien čiernu pavučinu. (Švant.) Ešte stačil vydať zúfalý zvierací rev, potom naňho dopadla ťažká postava. (Min.)

4. (komu i s kým) ísť zarovno s niekým, vyrovnať sa niekomu v chôdzi, v práci ap., udržovať s niekým krok: Darmo. strýko preplietali starými nohami, nie a nie jej stačiť. (Zgur.) Poskakoval za Bernardom, lebo mu nestačil. (Švant.) Musím i ja stačiť s ľuďmi, ktorí menia toto údolie. (Bedn.)

stádce, -a, -diec stred. zried. malé stádo: Každé stádo a stádce stúlilo sa k jurte svojho ochrancu. (Tat.)

stade prísl. z toho miesta, odtiaľ, stadiaľ: Stade bol výhľad skoro po celom chotári. (Fig.) Nenávidel kopaničiarov, hoci sám pochádzal stade. (Zgur.)

stadeto prísl. z tohto miesta, stadiaľto: Radšej na kolenách stadeto až na Choč. (Fig.) Stadeto môžeš vidieť všetko! (Mňač.)

stadiaľ prísl. z toho miesta, odtiaľ, stade: Len slnko stadiaľ osvecovalo a otepľovalo svet. (Heč.) Vystrnadí ich (žencov) stadiaľ len výdatná búrka. (Smrč.)

štadiálny [vysl. -dy-] príd. m. odb. týkajúci sa istého štádia al. viacerých štádií: š. výskum, š. vývoj;

štadiálne prísl.: štadiálnosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho štadiálneho: teória š-i teória o jestvovaní štádií vo vývoji

Naposledy hľadané výrazy

1. sta�� v Slovníku slov. jazyka