Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „stĺp” v Slovníku slovenského jazyka

stĺp, -a/-u muž. r.

1. tyč, žrď upevnená obyč. v zemi, vertikálne stojaca, zhotovená z rozličného materiálu, majúca rozličný tvar a veľkosť: drevený, železný, železobetónový s.;
elektrický s.
na ktorom sú pripevnené drôty s elektrickým prúdom;
telefónny, telegrafný s. s telefónnymi drôtmi;
hraničný s. na rozhraní dvoch území;
Za stromom vidieť niekoľko stĺpov z budúceho lešenia. (Karv.) Tých niekoľko dní prežijem už i vo väzení, hoci i na stĺpe ako Stylites. (Vaj.) Mohla by sa hrada tam v pivnici podoprieť stĺpom. (Kuk.);

stav., archit. nosný pilier na stavbe: gotický, korintský, iónsky, dórsky s.;
priečelný s., podporný, nosný s., chrámový s.
;
pren. s. ohňa, plameňa, ohnivý s. vysoko šľahajúci, veľký oheň;
s. dymu, prachu veľký kúdol dymu, prachu;
Z kotlárne vyskočil biely stĺp pary (Urb.) para vyšľahla do výšky.

expr. stáť ako s. a) nepohnuto;
pevne;
b) zarazený, zmeravený od prekvapenia, hrôzy, ľaku;
ostať, zostať ako s. zmeravieť, stŕpnuť od ľaku, hrôzy, prekvapenia;
(zostať) stáť ako soľný s., obrátiť sa, premeniť sa na soľný s. zmeravieť, stŕpnuť od strachu, od ľaku, od hrôzy;
stoja ako stĺpy v plote (Šteinh.) opustení, osamotení;
expr. nohy ako s-y (Vaj., Ráz.) mocné, silné;

2. trochu zastar. pomník, pylón, obelisk;
pamätník: Iné národy víťazoslávne pamätné stĺpy nestavali. (Štúr);
víťazný stĺp cisára Marka Aurélia v Ríme;

3. kniž. opora, základ, najdôležitejší prvok niečoho (o významných ľuďoch, dielach ap.): Sládkovičov Detvan — stĺp slovenskej literatúry. (Škult) Ktorí inokedy bývali stĺpmi farárovej politiky v dedine, dnes rozknísali sa zlým hnevom. (Jil.);

stĺpový príd. m.: s-á lampa zavesená, pripevnená na stĺpe;
s. dvor ohradený stĺpmi;
s. pomník v podobe stĺpa;
s-á sieň;

stĺpik, -a i stĺpok, -pka muž. r. zdrob. k 1 ;

stĺpisko, -a stred. i muž. r. zvel. k 1

stĺpcovka, -y, -viek žen. r. odb. doplňovací hádankársky útvar, ktorý má vo štvorčekoch v zvislom smere rovnaké písmená

stĺpec, -pca muž. r.

1. zried. menší stĺp, stĺpik, kolík: Vpravil nový stĺpec u zábradlia. (Hviezd.) Sused zarúbil štyri stĺpce, dva rožky na to, a počal obíjať doskami. (Taj.)

2. priestorový al. plošný útvar stĺpovitého, obdĺžnikovitého tvaru: s. číslic, čísel, písmen;
fyz. ortuťový s., s. vzduchu, vody;
písať do s-a
pod seba;

3. plôška oddelená na nejakom tlačive al. v účtovnom formulári zvislými čiarami, kolónka: textový, peňažný, dokladový, hlavný, poradový, poznámkový, prílohový, denníkový, kontrolný s.;
s. príjmov, výdavkov
;

4. kniž. (obyč. v mn. č.) stĺpkovitý útvar pozostávajúci z krátkych riadkov usporiadaných jeden pod druhý (v novinách, v časopisoch ap.): s-e novín, časopisov;
sádzať do dvoch s-ov
;

novin. krátky novinársky útvar, písaný živým tónom;
pren. na s-och novín, časopisu v novinách, v časopise;

5. anat. valcovitá časť niektorých orgánov živočíšneho tela: s. konečníka, s. obličky;

stĺpcový príd.: účt. s-é súčty;
typ. s. obťah;
s-á korektúra
prvá, nezalomená do strán;

stĺpček, -a muž. r. zdrob. expr.

stĺpica, -e, -pic žen. r. poľnohosp. súčiastka pluhu, na ktorú sa pripevňuje lemeš a odvalnica;

stĺpicový príd. m.: s-á doska

stĺpik, -a muž. r.

1. zdrob. malý stĺp;
podstavček: Uviazal koňa o stĺpik v záhrade. (Kuk.) Na priečelí, na stĺpikoch podstienky-verandičky kričali modré krčiažky. (Tat.) Sedel pokojne a skromne vydlabával tvary do stĺpika z dreva. (Fig.) Na vysokých bielych podstavcoch a stĺpikoch sa rozostavili bohyne a víly. (Kuk.);
stol. okenný s. ktorý rozdeľuje okno po šírke;

2. útvar, ktorý vzniká rozličným spájaním niekoľkých radov očiek pri ručných prácach, napr. pri háčkovaní;
spôsob spájania očiek pri pletení (napr. čipiek): štvoročkový lícny s.;

3. malý, menší stĺpec: fyz. ortuťový s.;

novin. stĺpec;

stlpikový príd.: archit. s-á špaleta

stĺpikovitý i stĺpkovitý príd. m. majúci podobu, tvar stĺpika, stĺpka, podobný stĺpiku, stĺpku, podlhovastý: stĺpkovitá koruna stromu (Hviezd.);
archit. s-á podpera;
min. s. tvar, s-á štruktúra (nerastu);
pren. stĺpkovité oko, stĺpkovité oči (Hviezd.) meravo, vyjavene hľadiace

stĺpiny, -pin žen. r. pomn. bás. zried. stĺporadie (Hviezd.)

stĺpisko p. stĺp

stĺpkom prísl. nehybne, zmeravene, meravo, strnule, uprene: Stĺpkom zoslal bol stáť. (Hviezd.) V skaliska štít stĺpkom uprel zrak. (Hviezd.) Oči stĺpkom hľadia dolu na dolinu. (Pláv.)

hovor. oči mu stĺpkom stoja a) pozerá ako vyjavený, s vytreštenými očami (od strachu, hrôzy, úžasu, od zlosti, od prekvapenia);
b) je mŕtvy;
oči sa mu stĺpkom obracajú umiera, dokonáva

stĺpkovitý p. stĺpikovitý

stĺpny príd.: zastar. s-e oči (J. Kráľ) vyjavene, uprene pozerajúce, zmeravené, strnulé

stĺpok p. stĺp

stĺpom prísl. expr.

1. priamo hore, rovno dohora, do výšky: Z komína sa valil stĺpom rovný dym. (Vaj.)

2. meravo, nehybne, strnule, ako stĺp: Ja stojím stĺpom v stíne dlhom osamelého topoľa. (Kras.)

oči mu stĺpom stoja, hľadia (Jes., Ondr.) a) pozerá, hľadí vyjavene, prekvapene, s vytreštenými očami;
b) je mŕtvy, zomrel

stĺporadie, -ia stred. chodba (al. priestor) utvorená(-ý) zo stĺpov po jednej strane al. po obidvoch stranách;
rad stĺpov tvoriacich architektonický celok, kolonáda: Medzi stĺporadím dymili misy z drahých kovov. (Fig.) Všetky siene boli obrúbené porfýrovými a mramorovými stĺporadiami. (Jégé) Vestibul so slĺporadím bol tiež prestavaný. (Vans.)

stĺpovie, -ia stred. hromad. bás. stĺporadie, kolonáda: Zo siene prejde v jasné stĺpovie. (Hviezd.)

stĺpovina, -y žen. r. hromad. les. dlhé úžitkové drevo

stĺpovitý príd. m.

1. podobný, podobajúci sa stĺpu: s-é nohy, končatiny;
bot. s-é korene mohutné, zdrevnatené, v podobe stĺpov rastúce vzdušné korene niektorých tropických, cudzokrajných rastlín;

2. utvorený stĺpmi: s-á chodba (Ráz.);
geol. s-á štruktúra horniny v podobe stĺpov;

stĺpovite prísl.

stĺpový p. stĺp

Naposledy hľadané výrazy

1. stĺp v Slovníku slov. jazyka