Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „stáť” v Slovníku slovenského jazyka

stáť1, stojí, stoja, stál, rozk. stoj nedok.

1. zaujímať miesto v obvyklej priamej polohe, na nohách (o ľuďoch a o zvieratách): s. v pohove, s. na špičkách, s. v pozore, s. v zákryte, s. v rade;
hovor. s. na lístky do divadla;
expr. s. ako peň, ako drúk, ako (soľný) stĺp, ako kôl, ako socha, ako zarezaný, ako pribitý, ako prikovaný, ako (ani) obarený, ako prirastený, ako priklincovaný nepohnute, nehybne;
s. ako na tŕňoch netrpezlivo;
Poliak stál celý zarazený. (Taj.) Vojaci vrátili sa zmorení tak, že ledva stáli na nohách. (Urb.) Pod okienkom stojí Maťo. (Jil.) Stál za pultom a usmieval sa. (Čaj.) Stál opretý o vysoký doštený plot. (Bod.) Nezbadala, že jej stoja za chrbtom. (Ondr.) Pri žľabe, žerúc sečku, stál krásny gaštan. (Urb.) Na hlave stáť nie je príjemná vec (Jes-á) robiť stojku.

s. na vlastných nohách byť samostatný;
s. na hlinených nohách mať slabé základy;
s. jednou nohou v hrobe, s. nad hrobom byť blízko smrti;
s. s niekým na vojnovej nohe byť s niekým pohnevaný, rozvadený, hnevať sa;
S tými musíme na dobrej nohe stáť (Jégé) dobre s nimi nažívať, nepohnevať si ich;
s. ako múr a) pevne, b) iron. nehybne (o ťarbavom človekovi);
s. pred súdom byť súdený;
s. pri kormidle mať v rukách vládu, moc;
s. stráž (Štítn.), s. vartu (J. Kráľ) strážiť;
s. nad niekým dozerať na niekoho;
s. bokom, stranou nezúčastňovať sa na niečom;
s. v slove dodržiavať, spĺňať daný sľub;
s. v úžase, v údive žasnúť, diviť sa;
hosp. s. nasucho (o krave pred otelením) nedojiť;

2. (o stojatých predmetoch, o stromoch ap.) nachádzať sa, byť umiestený, postavený niekde v obvyklej (stojatej) polohe: Na masívnej skrini stáli hodiny. (Vaj.) Golierik stojí dohora. (Kuk.) Štvormetrové drúčiky stáli opreté o traverzy. (Hor.) Srsť stojí každá osebe ako je- žovi. (Tim.) Do takto roka moja hrobka musí stáť. (Žáry) Stoja tam dve vrecia so zrnom. (Ráz.-Mart.) (Na stoloch) sklenice, poháriky a misky ešte od včerajška stáli. (Kal.) V kúte stála stolička. (Min.) Pri maštali stála vysoká hruška. (Krno) Stojí vysoká divá Poľana ... (Sládk.) Zámok stál na vysokej skale. (Janč.);
pren. Akási priehrada stála medzi ňou a mužom (Vaj.) niečo ich rozdeľovalo, rozdvojovalo.

expr.: vlasy mu dupkom stoja je veľmi prestrašený;
oči mu stĺpkom, stĺpom stáli a) hľadel meravo, b) bol mŕtvy;
Dlho hľadela očami dupkom stojacimi na syna. (Kuk.)

3. zostávať na jednom mieste, nehýbať sa z miesta, nekonať pohyb, nepohybovať sa: vlak, auto stojí;
Začali sme badať, že stojíme a nehýbeme sa.
(Kuk.) Tomáš ostal stáť pri vrátach. (Zúb.) Videl tamstáť zástup zvedavých žien. (Urb.) Povozy stoja radom. (Kuk.) Povetrie stálo ako stojatá teplá voda. (Tat.) Čas nestojí. (Hor.);
roztok. necháme cez noc stáť;
pren. Ďatelina stála na ostrvách (Fig.) neodvážali ju;
pren. hovor. expr. robota mi stoji nikto za mňa nepracuje;

4. nebyť v činnosti, v chode, nefungovať, nejsť: hodiny, hodinky stoja;
stroje stoja;
továreň, fabrika stojí
nepracuje sa v nej;
Motory stoja. (Bedn.) Píla stojí. (Švant.) Stavba stála dvadsaťjeden dní (Karv.) nepracovalo sa na nej. A ty čo stojíš? (Ráz.) expr. prečo nepracuješ?

hovor.: aby reč nestála aby sa o niečom hovorilo;
nad tým mi rozum ostáva stáť, nad tým mi rozum stojí žasnem nad tým, to je pre mňa nepochopiteľné;

5. zaujímať isté miesto, nachádzať sa niekde, vyskytovať sa na nejakom mieste: Za plotom k slanici stoja dielne a sklady na tovar. (Tomašč.) Kde stála prvá škola, nevedno. (Vans.) Dookola stoja šiatre. (Al.) Slnko stojí na nebi. (Červ.) Nad domom stoji akási hmla. (Kuk.) Vysoko stáli biele obláčky. (Vaj.);
pren. Medzi nimi dievča stojí (Tat.) hnevajú sa pre dievča. Tichá noc stála nad krajom (Vaj.) bola.

stáť dakomu v ceste prekážať, byť na prekážku;
hovor. neviem, kde mi hlava stojí som bezradný, zmätený pre nával práce, starostí;

6. kniž. mať isté miesto, zaujímať isté postavenie v hierarchii hodnôt, byť v istom pomere al. vzťahu k niekomu al. k niečomu: s. nízko, vysoko nad niekým, nad niečím, s. vyššie, nižšie ako niekto, ako niečo;
s. na jednej, na rovnakej úrovni s niekým al. s. niečím;
s. na čele, v čele niečoho
byť vodcom, zaujímať vedúce postavenie;
s. na prvom (na druhom) mieste byť prvým (druhým), pren. byť prvoradý (druhoradý);
s. v popredí, s. v pozadí;
s. na nízkom, vysokom stupni
(napr. vzdelanosti);
s. proti sebe, proti niekomu, proti niečomu a) bojovať, byť v nepriateľstve s niekým, s niečím, b) byť v protiklade;
s. pred úlohou (úlohami) mať za úlohu (napr. rozriešiť, vypracovať niečo);
Ešte nikdy nestáli (žiaci) pred takouto zodpovednosťou (Gab.) nemali takú zodpovednú prácu, úlohu;
s. k službám, k dispozícii;
Obaja stáli pred ženbou.
(Barč);
s. nad stranami byť nestranný

s. na prahu niečoho začínať, byť na začiatku niečoho;
s. na výške úloh byť primerane, dobre pripravený na úlohy;
s. na výške povolania (Jégé) dobre sa vyznať v svojom odbore;

7. (ako) nachádzať sa v istom stave, v istom hmotnom položení, v istej situácii: Ja, čo sa gazdovstva týka, dobre stojím. (Skal.) Dozvedel sa, ako stojíme, či je nádej na výhru. (Taj.) Vie, ako stojí jej gazdovstvo. (Kuk.) Vaša vec nestojí dosiaľ zvláštne dobre. (Vaj.);
hovor. s. na výhru, na prehru (napr. v šachu);

8. (za kým, za čím, pri kom, pri čom, star. i za koho, za čo) byť na strane niekoho, podporovať niekoho, niečo, držať s niekým: Ostatní stáli za ním ako jeden muž. (Karv.) Robotníctvo stojí do chlapa za Jančovičom. (Smrč.) Za Ferdinandom stojí celá ríša. (Jégé) Stáli za tvojho otca, keď bol slúžnym. (Kuk.)

s. si za slovom dodržiavať sľub, trvať na svojom rozhodnutí;

9. trochu zastar. (za koho, za čo, pri kom, pri čom) brániť, chrániť niekoho, niečo: Vravia o ňom, že je socialista a že stojí za slovenčinu. (Taj.) Záujmy svoje [národ] zná a svorne stojí za ne. (Záb.) Do smrti pri tebe stojím (Vaj.) budem ťa chrániť.

10. trochu zastar. (za koho, za čo) dávať záruku, ručiť: Pusťte ho, stojím zaň. (Taj.) A stojíte mi za vašich ľudí. (Kal.) Ja ti za to nestojím, že ťa pri živote nechá. (Dobš.) Za to vám stojím, že zakrátko o ňom nič vedieť nebudú. (Záb.)

11. (na čom) nástojiť, trvať, naliehať na niečo: s. na svojom (neústupne) presadzovať svoju mienku, svoje rozhodnutie;
socializmus stojí na požiadavke spoločenského vlastníctva;
Stáli teda na tom, aby aspoň pokukli do pekla.
(Záb.)

12. (o čo, o koho) mať záujem, veľmi sa zaujímať, dbať;
záležať niekomu na niečom, na niekom: Stoja o takú protekciu. (Kuk.) Naši susedia o prasa nestoja. (Tat.) O lacnú lásku nestojí. (Šolt.) On neveľmi stál o ne [o dievčatá]. (Zát.)

13. trochu zastar. (v čom, zried. i bezpredm.) byť, trvať, existovať, pretrvávať: V tej doline stálo baníctvo pred vekmi v kvete (Lask.) prekvitalo. Jaroslav stál v priazni u kráľa Matiáša (Kal.) bol obľúbený. Bolo im vzácne dozvedieť sa, kde aká vojna stojí. (Janč.) Stáli [kopáči] v tvrdej robote (Tat.) mali ťažkú robotu. Stál som v ohláškach (Kuk.) bol som v období ohlášok. Anuľka stoji v hre (Kal.) ide o Anuľku;
stáť v plameni (Kuk., Škult) horieť

hovor. odkedy svet svetom stoji oddávna, od nepamäti;

14. (na čom, na kom, s čím, s kým) mať existenciu v niečom, v niekom, existenčne závisieť od niečoho, od niekoho: Treba pestovať spojivá, ktoré sú, nové hľadať a upevňovať. Na tom stojíme. (Kuk.);
niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) niečo (niekto) závisí od niečoho (od niekoho);

15. byť napísaný, zaznačený, zapísaný niekde: Na prvom kontrakte nestojí o tom, že by sme mali priplácať. (Smrč.) Stálo to aj v novinách. (Laz.) V liste stálo, že je Jano zdravý. (Taj.) Čo už raz stojí na písme, je hotovou vecou. (Gab.);
tam to stojí čierne na bielom;

16. hovor. (komu) slušať, svedčať, pristať: šaty mu dobre (výborne) stoja;
oblek mu stoji ako uliaty
;
pren. Pekne ti tie reči stoja (Sládk.) hovoríš výstižne, pekne;

opak. k 1, 2, 5, 6, 13 stávať, -a, -ajú

stáť2, stojí, stoja, stál nedok.

1. (čo, koľko) mať cenu, hodnotu (obyč. vyjadrenú v peniazoch): s. hodne, veľa, mnoho peňazí, s. korunu, desať korún;
Koľko stojí táto kniha? — Čo stojí meter látky? — Dovoz za každú fľaštičku stojí zlatku.
(Jégé) Štúdiá stáli celé majetky. (Letz) Stálo to veľké peniaze. (Záb.) To nebude stáť svet (Zúb.) nebude to drahé. Dobrá rada stojí groš prísl. je veľmi osožná.

2. (čo, za čo) mať istú hodnotu, cenu (napr. spoločenskú, morálnu, umeleckú ap.);
byť hodný niečoho: Celý kabát nestojí za vás dvadsiatich. (Jes.) Trúnok z tejto krčmy nestojí nič. (Tim.) Kto sa bojí, nič nestojí. (úsl.) Obed nebude stáť za nič. (Zúb.) Flórik ako mysliteľ nestál za mnoho. (Jaš.) Tu človek musí mať aspoň päťdesiat rokov, aby za dačo stál. (Karv.);
hovor. expr. stojí (nestojí) to (za) fajku dymu (tabaku, močky) nič to nie je hodné, nemá to žiadnu cenu;
stojí (nestojí) to za reč, za slovo nie je (je) to bezvýznamné;
stojí to za pokus, za úvahu, za povšimnutie hodno sa o to pokúsiť, hodno nad tým uvažovať, hodno si to všimnúť;
(ne)stojí to za to (ne)vyplatí sa, (ne) oplatí sa;

3. (koho čo, koľko) vy6adovať isté finančné náklady al. isté úsilie (pri získavaní al. uskutočňovaní niečoho): stálo ma to mnoho, veľa, málo;
nič ma to nestálo;
Stálo ho to hriešne peniaze.
(Žáry) Šesťtisíc ma stáli doktori a tritisíc pohreb. (Švant.) Nebude ťa to stáť ani halier. (Zúb.) Čo ma to stoji hrdinstva. (Šolt.) Stálo to presviedčania, taká jednoduchá vec. (Tat.) Stálo ho [to] mnoho roboty. (Kuk.) Stálo by ho to majetok i život. (Ráz.) A čo ma čo bude stáť, ty musíš byť ženou najbohatšieho mládenca. (Tim.)

mohlo by ma to stáž krk, hlavu mohol by som na to životom doplatiť;
V prípade neúspechu môže ťa to stáť hrdlo. (Zúb.);
hovor. stoj čo stoj za každú cenu, za akýchkoľvek okolností

stať sa, stane sa, stanú sa, stal sa, rozk. staň sa dok.

1. (z koho, z čoho; class="sc" /> kým, čím, akým) nadobudnúť isté (obyč. nové) vlastnosti, začať byť nejakým, prejsť do istého stavu: Stal sa z teba statočný, poriadny človek. (Kal.) Aký pekný, urastený človek sa z neho stal. (Gráf) Cez noc sa stal milionárom. (Jaš.) V detstve stala som sa samotárkou. (Fig.) Stať sa strelcom nie je taká jednoduchá vec. (Zúb.) Po revolúcii sa stal učiteľom. (Jil.) [Surinský] sa stal strediskom celej spoločnosti. (Vaj.) Táto príhoda stane sa príčinou hotovej vojny. (Ráz.) Stala sa vážnou, zádumčivou. (Čaj.);
hovor. toto sa stalo módou obľúbeným, módnym;

2. (komu i bezpredm.) prihodiť sa, udiať sa, porobiť sa: stala sa mu nehoda;
nešťastie sa mu stalo;
niečo zlého sa mu stalo;
Čo sa mi môže horšieho stať?
(Zúb.) Stalo sa, že vietor otvoril klietku. (Taj.) Čo sa stalo, zle sa stalo. (Kuk.) Dobre sa jej stalo. Takto jej bude ľahšie. (Bedn.) On hýbal rukou, akoby sa nič nebolo stalo. (Urb.) Nič vážneho sa mu nestalo. (Bedn.) Čo sa stalo, už sa neodstane. (úsl.)

nič sa nestalo replika na ospravedlnenie niekoho;

3. uskutočniť sa, udiať sa: Verila, že po modlitbách stane sa zázrak. (Fig.) A tak sa aj stalo, na druhý deň ho už vrátil. (Taj.) V spálni sa stala tiež príjemná premena. (Vaj.);
stalo sa mu po chuti, po vôli;
stala sa mu krivda, škoda

hovor. neos. stalo sa nedá sa nič robiť;
rado sa stalo replika na ďakovanie;

4. nastať, vzniknúť, urobiť sa: V izbe sa stala tma. (Kuk.) I zvada i bitka stala sa v jednom okamihu. (Kal.) Poriadok musí sa stať jednako niekedy. (Tim.) Naraz sa jej stalo akosi smutno (Kuk.) zosmutnela;

nedok. stávať sa

sťať sa, stne, stnú, sťatý dok. hovor. expr. veľmi sa opiť, napiť sa, spiť sa, ožrať sa: s. sa do nemoty;
Kolár sa vie sťať, všetka česť, ani cepelín.
(Karv.)

stať si i stať, stane, stanú, stal, rozk. staň dok.

1. (kam) zaujať postavenie v stoji, postaviť sa niekde: s. si do kruhu, do radu, do frontu;
s. si na prsty, na špičky nôh;
[Dievčatko] stalo si k obloku.
(Janč.) Stal som si do dvier, aby ma previalo. (Taj.) Stal si naprostred cesty, rozkročmo. (Urb.) Stali sme si na roh a čakali. (Kuk.) Beta stane na dlhšiu nohu. (Tim.) Stane pred zrkadlo. (Ráz.);
s. niekomu do cesty znemožniť mu ísť ďalej, pokračovať v ceste;
pren. Za právo chudoby stal každý chlap do chlapa (Pláv.) povstal. Chladný pot stal mu na čelo (Dobš.) vystúpil, oblial ho.

s. (si) medzi niekoho pridať sa k niekomu, zaradiť sa medzi niekoho: Medzi renegátov nikdy nestane. (Šolt.) Tomáš, nestal by si medzi nás? (Ráz.);
s. si k veslu (Hor.) ujať sa vedenia, začať riadiť niečo;
s. si na stranu niekoho zastať sa niekoho: Vedel si stať na stranu potláčaných. (Chorv.);
zastar. s. u niekoho do služby, do roboty začať slúžiť, pracovať;
Šli a stali za vojakov (Dobš.) vstúpili do vojska. Turčín mladý so starkou stal do vady (Chal.) začal sa vadiť. Stane si s ním do príbuzenstva (Šolt.) vstúpi s ním do príbuzenstva.

2. kniž. zastať, zastaviť sa: Pán ako stĺp stane. (J. Kráľ) Čo to? — stanú zarazene. (Ráz.) Raz stanú nado mnou jak nad zlomeným klasom. (Rúf.)

stat, -u muž. r. fyz. jednotka rádiového žiarenia

stať, -te žen. r.

1. kratší literárny útvar (obyč. s odborným obsahom), článok: polemické s-e, publicistické s-e;

2. uzavretá, ucelená časť väčšieho literárneho diela, kapitola: úvodná, záverečná s.;
Pri výcviku prebrali stať o poplachu.
(Sev.)

3. les. osnova celého jedného obmýtia pri určitých zariaďovacích metódach;

staťový príd. m. k 3 : s-á sústava spôsob časovej a priestorovej úpravy lesného hospodárstva

sťať, stne, stnú, sťal, sťatý dok.

1. (čo komu, čomu) odseknúť, useknúť, odťaž (nejakým ostrým nástrojom), zoťať: s. niekomu hlavu;
s. vrchovec (stromu)
;

2. (koho) popraviť odseknutím hlavy (obyč. mečom, toporom, sekerou): Adama Šangalu sťali na trnavskom námestí. (Jégé) Sťali na tomto mieste aj desať mladíkov. (Fab.) Nech sú pre verejnú a všeobecnú výstrahu sťatí mečom! (Gráf);
expr. Ako som toho sokola sťal (Sládk.) usmrtil ranou do hlavy.

3. (čo) vyťať, vyrúbať, zrúbať, zoťať: s. strom, s. les, horu;
s. jedľu
(Kuk.);
Sťali háj zelený. (Horal) [Hrušky] ja sám dám sťaž. (Tim.)

4. hovor. expr. (koho) zbiť: s. niekoho remeňom, palicou, prútom;
Sťal ju trstenicou.
(Ondr.) Však ho stnem, fagana, za to doma. (Ráz.-Mart.);
s. niekoho ako hada veľmi;

nedok. k 1, 3 stínať

štát, -u muž. r.

1. osobitným spôsobom upravená a činná politická triedna organizácia, pomocou ktorej vládnúca trieda uplatňuje svoju moc, potláča nepriateľské triedy, chráni svoje triedne záujmy, ustanovuje a chráni poriadky pre ňu vhodné a výhodné, chráni územie proti útokom zvonku, alebo (v triednej spoločnosti) ho rozširuje na úkor územia iných štátov: ľudovodemokratický, socialistický š., sovietsky š., kapitalistické š-y;
centralistický, policajný š.
;

2. krajina: precestoval mnohé š-y;
nárazníkový š.
ležiaci medzi dvoma nepriateľskými veľmocami;

štátik, -a muž. r. zdrob. expr.

šťať, ští, štia nedok. vulg. močiť

štatárium, -ia stred. zastar. stanné právo: vyhlásiť, zrušiť š.;
Môžu ho hneď popraviť, je štatárium.
(Rys.);

štatariálny príd. m.: š. súd, š-e právo;

štatariálne prísl.: Medzi zajatými boli i legionári, proti ktorým zakročili štatariálne. (Ondr.)

statča, -čaťa, mn. č. -čatá, -čiat stred. kus mladého rožného statku, dobytča;

zried. mladé zviera (Tat.)

statček1 p. statok1

statček2 p. statok2

statický [vysl. -tyc-] príd. m.

1. udržiavajúci stav rovnováhy, neprejavujúci nijaký pohyb, nijaké zmeny, nijaký vývoj;
nemeniaci sa, ustálený, pevný (op. dynamický): s. bod, s-á poloha;
anat. s. ústroj regulujúci rovnováhu tela;
s-á metóda (napr. výskumu, výchovy);
statické ponímanie sveta (I. Hruš.);
Proti dynamike života stojí statické zákonné právo. (Luby);
účt. s-á bilancia ktorá zisťuje stav majetku k určitému dňu;
lingv. s-á jazykoveda skúmajúca javy v ich vzájomných vzťahoch synchrónnou metódou;
tel. s-é cviky (napr. podpory, visy ap.);

2. niekedy trochu pejor. strnulý, zmeravený, meravý: budiť s. dojem (napr. o obraze, soche al. inom umeleckom diele);
Zachytáva ich (osoby) v pozíciách statických, vždy stereotypne. (Mráz);
Postavy a portréty zdajú sa statickými. (Pláv.);
šport. s-á hra (napr. futbalového mužstva) pomalá, neproduktívna, málo pohyblivá;

staticky prísl.

1. bez zreteľa na zmenu, pohyb, vývoj (op. dynamicky): chápať skutočnosť staticky (I. Hruš.);
opisovať, zachycovať skutočnosť s. (napr. v umeleckom diele);
Chápali ich teórie staticky, nie dynamicky. (A. Mat.)

2. strnulo, meravo: pôsobiť s.;
šport. hrať s. pomaly, málo aktívne;

statickosť i statičnosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho statického, nedynamického;
strnulosť, nepohyblivosť

státie, -ia, 6. p.stred. nehybná vzpriamená poloha tela, pri ktorej váha spočíva na nohách: miesto, lístok na s.;
Premáhalo ich [ľudí] v spánku, v státí i kdekoľvek boli.
(Urb.)

statika, -y žen. r.

1. fyz. časť mechaniky zaoberajúca sa rovnováhou telies za účinku síl;

2. stav vyznačujúci sa relatívnou rovnováhou, nehybnosť, pokoj, statickosť;
rovnováha: skúmať nejaký jav v jeho s-e;
Spracúva životnú statiku prítomnosti tou istou metódou ako dynamiku vojny.
(A. Mat.);
porušenie statiky pri pohybe očí

státisíce, -ov mn. č. muž. r. mnoho sto tisíc;

pren. expr. veľké, nespočitateľné množstvo: s. ľudí;
Zhynulo ich [koni] na státisíce.
(Ondr.);
státisíce bezprístrešných detí (Fr. Kráľ);
Jeho otec poškodil účastinárov svojho ústavu o státisíce (Jégé) o veľké sumy peňazí;

státisícový príd. m.: s-é odmeny, sumy, náklady

štatista [vysl. -ty-], -u muž. r.

1. div. herec, ktorý je členom komparzu, ktorý robí štafáž;

2. osoba, ktorá sa nezúčastňuje aktívne na nejakej činnosti, pri nejakej udalosti ap. (Mráz, Barč);

štatistka, -y, -tiek žen. r.

štatistik [vysl. -tysty-], -a, mn. č. -ci muž. r. odborník, pracovník v štatistike;

štatistička, -y, -čiek žen. r.

štatistika [vysl. -tysty-], -y, -tík žen. r.

1. číselný záznam a štúdium nejakých hromadných javov: š. pôrodnosti, sobášov, úrazov, úmrtí;
zdravotná účtovná š.;
urobiť, zostaviť š-u niečoho
;

2. veda skúmajúca a evidujúca pomocou čísel hospodárske, sociálne a iné javy štátu, určujúca ich príčiny a predpokladajúca ich dôsledky: matematická š.;

štatistický príd. m.: š-é dáta, údaje, záznamy;
š-é výkazy, š-á evidencia;
š-á metóda výskumu, š-é pozorovania;
š-á zákonitosť;
Štátny úrad štatistický
ustanovizeň, v ktorej sa sústreďuje štatistika štátu;

štatisticky prísl.: š. zistiť niečo pomocou štatistiky

statív [vysl. -týv], -u muž. r. tech. podstavec, stojan, obyč. v podobe skladacej trojnožky, slúziaci na upevnenie rozličných prístrojov (napr. fotografických, geodetických, astronomických)

statkár, -a muž. r. majiteľ väčšieho hospodárstva, statku: feudálny s., dedinský s.;
U statkára som slúžil.
(Jil.);

statkárka, -y, -rok žen. r.

1. majiteľka väčšieho statku;

2. hovor. statkárova žena;

statkársky príd. m.: s-a šľachta, s-a pôda;

statkárik, -a, mn. č. -ci/-kovia muž. r. zdrob. iron. (Tat.)

statkový p. statok1

štátnica, -e, -nic žen. r. hovor. štátna skúška: robiť, skladať š-u, prepadnúť na š-i

štátnik, -a, mn. č. -ci muž. r. človek, ktorý sa zúčastňuje na vedení štátu: Lenin ako mysliteľ, politik a štátnik nemal v dejinách sebe rovného. (Chorv.);

štátnický príd. m.: dať sa na š-ú dráhu;
š-á múdrosť

štátnobezpečnostný príd. m. zried. týkajúci sa bezpečnosti štátu: Proti Sitárovi nie sú zo štátnobezpečnostných hľadísk nijaké námietky. (Mňač.)

štátnohospodársky príd. m. týkajúci sa štátneho hospodárstva: š-e záujmy

štátnokapitalistický príd. m. týkajúci sa štátneho kapitalizmu: š. priemysel

štátnomonopolistický príd. m. týkajúci sa štátnych monopolov: š-é tendencie

štátnopolitický príd. m. týkajúci sa štátnej politiky: š-á výchova občanov;
Voľby sú štátnopolitický akt
;

štátnopoliticky prísl.

štátnozamestnanecký príd. m. zastar. týkajúci sa štátnych zamestnancov: š-á vrstva obyvateľov, žiaci zo š-ých rodín

statný príd. m.

1. majúci silný, zdravý vzhľad, urastený, mocný: s. mládenec, s-é dievča;
statná postava muža
(Kuk.);
statný v tele (Zgur.);
Ide ozbrojený a na statnom koni. (Hor.);
pren. hlas jeho statný (Sládk.) mohutný

2. zastar. odvážny, neohrozený, udatný, hrdinský: Stálo mesto hotové a na dlhý i statný odpor pripravené. (Kal.);
statný boj za ilýrsku národnosť (Vaj.);

statne prísl.

1. rezko, bystro: s. kráčať, vykročiť;
stúpať statne
(Kuk.);
Statne si vykračoval ani mladik. (Jaš.)

2. zastar. odvážne, hrdinsky, udatne, zmužilo, zdatne: Ako statne sa správa [Viera]. (Tim.) Držali sa statne a zmužilo. (Kal.) Iva bránila svoj plán statne. (Podj.);

statnosť, -ti žen. r.

1. urastenosť;

2. zastar. zdatnosť, odvážnosť, zmužilosť

štátny príd. m.

1. ktorý je symbolom štátu, jeho moci, zvrchovanosti ap.: š. znak, š-a hymna;
š-a reč, š. jazyk
oficiálny, úradný jazyk štátu;
š-e hranice, š-e územie;
š-e zriadenie
;

2. týkajúci sa štátu, vzťahujúci sa na štát;
vedený, usmerňovaný, určovaný štátom: š. rozpočet, š. dlh, š. plán;
š-e objednávky
urobené štátom;
š-e tajomstvo;
š-a moc;
š-a zmluva
uzavretá medzi dvoma al. viacerými štátmi;
š-a správa, š. aparát, š. úrad, š-a matrika;
š-a bezpečnosť
inštitúcia, ktorej pracovníci sa starajú o bezpečnosť občanov, o zachovanie poriadku v štáte a o ochranu vlastníctva;
š-e papiere cenné papiere vydávané štátom;

3. ktorý je vlastníctvom štátu, patriaci štátu, financovaný al. inak podporovaný al. udržovaný štátom: š. majetok, š-e lesy, š-e kúpele, š. obchod, š-e železnice, š-e cesty;
š-a škola, š-a galéria, š-e vydavateľstvo;
š-a banka, š-a sporiteľňa;
š. poklad
;

4. zastar. ktorý je v službách štátu, ktorý slúži štátu: š. zamestnanec, š. úradník;
šport. š. tréner;
š. učiteľ, profesor
;

5. ktorý umožňuje, poskytuje, dáva štát: š-a služba, š-a subvencia, podpora;
š-e občianstvo, š-a príslušnosť, š-a spoľahlivosť
;

6. ktorý sa dáva, odovzdáva, poskytuje štátu;
ktorý prijíma, dostáva štát: š-e dodávky, š-a pôžička, š-e príjmy;

7. práv. š. zástupca verejný žalobca, prokurátor;
š-e zastupiteľstvo úrad prokurátora, prokuratúra;
š. súd ktorý súdi politických delikventov;
š-e právo súhrn zákonov vydaných a platiacich v určitom štáte;
š-a arbitráž orgán na riešenie sporov medzi národnými podnikmi;

8. v pomenovaniach rôznych inštitúcií, úradných hodností, vyznamenaní ap.: Štátny úrad plánovací;
štátna cena Klementa Gottwalda
vyznamenanie udeľované v ČSSR 9. mája za vynikajúce pracovné úspechy, za vedeckú al. umeleckú činnosť;
š-a rada pomenovanie vlády v niektorých krajinách;
š. tajomník minister zahraničných vecí v niektorých štátoch;
škol. š-a skúška konaná po určitej dobe štúdií a na konci vysokoškolského štúdia podľa osobitných predpisov;

štátnosť, -ti žen. r. štátne zriadenie, štát

Naposledy hľadané výrazy

1. stáť v Slovníku slov. jazyka