Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „srdce” v Slovníku slovenského jazyka

srdce

srdce, -a, sŕdc stred.

1. ústredný orgán krvného obehu, majúci tvar nepravidelne splošteného kužeľa, uložený v hrudi: ľudské s., s. zvieraťa, zdravé, choré s.;
činnosť s-a, choroby, poruchy s-a, operácia s-a;
pravá, ľavá komora s-a;
zmršťovanie s-a;
s. bije, klope, tlčie, búcha
, expr. trepoce (pokojne, rýchlo, splašene, od radosti, od vzrušenia ap.);
s. búcha ako kladivo
veľmi, silne;
pichá ma v s-i;
rozšírenie s-a
choroba;
porážka s-a;
jeho s. prestalo biť
zomrel;
pren. s. (sa) mu stislo, stiahlo, zovrelo, s. mu búcha až v hrdle o pocitoch žiaľu, strachu, obavy ap.;
s. ho bolí prežíva duševnú bolesť;
s. sa mu ide rozskočiť o pocite prudkej radosti, veľkého vzrušenia;

pren. časť tela pri srdci, ľavá strana hrude: chytiť sa za s., tisnúť si ruky na s.;
Priloží mu ucho k srdcu.
(Ráz.) Hlúpa Tera! — zvolala Genka, tisnúc dáždnik mimovoľne na srdce. (Jégé);
vinúť k s-u niekoho a) objímať, b) s láskou sa starať o niekoho;

pren. centrum vnútorného, citového, duchovného života človeka, jeho povahy a charakteru, vnútorný svet človeka;
symbol lásky: (mať) dobré, láskavé, čisté, bezúhonné, verné, šľachetné, zápalisté, ohnivé, horúce, citlivé, odvážne s.;
materinské s.;
mať mäkké s.
byť prístupný citom;
mať zlaté s. o dobrom človeku;
mať široké, otvorené s. o priamom, bezprostrednom človeku, ktorýrád ľudí;
sebecké, bezcitné, skazené s., prázdne, hluché s. bez citu;
mať tvrdé, kamenné, studené, ľadové, zatvrdnuté s. byť neprístupný citom;
mať zatrpknuté, smutné s.;
mať zlomené s.
byť veľmi sklamaný;
expr. mať zajačie s. o bojazlivom tvorovi;
vlčie s. (Fig.) bezcitné;
človek bez s-a bez citu, bez súcitu;
získať, podmaniť si s. niekoho získať si priazeň, sympatie;
s. mu prekypuje citom je plný citu;
vkráda sa mu do s-a pochybnosť opanúva ho.;
vnímať niečo s-om citovo;
kniž. priateľ môjho s-a milý, blízky človek;
vyvolená môjho s-a, veliteľka môjho s-a milá;
blízky, milý s-u;
srdce mu zahorelo láskou
zaľúbil sa;
byť s-om mladý citove;
duševne;
zahrávať si so s-om niekoho s láskou;
dať svoje s. niekomu zaľúbiť sa;
kniž. mať miesto v s-i niekoho byť u niekoho obľúbený;
je to vec jeho s-a veľmi blízka, milá;
koná, ako mu s. káže podľa vlastného citu;
dať celé (svoje) s. do niečoho svoj um a oduševnenie;
s. mu jasalo (od radosti) veľmi sa tešil, bol šťastný;
nepokoj zmocnil sa jeho s-a celý sa znepokojil;
vliať do sŕdc odvahu povzbudiť;
Dievča je samé srdce (Vaj.) veľmi citlivé. Tu ho zas opustilo v rozhodnej chvíli srdce (Záb.) stratil odvahu. Či srdcu rozkážeš? (Min.) citu;
expr. Němcová je blízka nielen slovenskému životu, ale i slovenskému srdcu (Vlč.) cíteniu.

mať s. (až) v hrdle pociťovať úzkosť, mať strach;
mať, nosiť niekoho v s-i mať rád, milovať niekoho;
zo s-a, od s-a, z celého s-a úprimne;
veľmi;
chytilo ma, drží ma to (niečo) za s. niečo na mňa veľmi zapôsobilo, urobilo veľký dojem;
vylievať, otvoriť s. niekomu, pred niekým zdôverovať sa, žalovať sa;
zdôveriť sa, vyžalovať sa;
vziať, brať si niečo k s-u a) uvedomovať si závažnosť niečoho;
b) cítiť sa dotknutý niečím;
pripustiť si niečo k s-u prikladať niečomu veľkú dôležitosť;
má (leží mu) niečo na s-i trápi ho niečo;
kameň mu spadol, ťarcha mu spadla zo s-a uľavilo sa mu, zbavil sa veľkej starosti;
div (dobre, že) mu s. nepuklo veľmi žialil;
v kútiku, v hĺbke s-a (niečo si želať) tajne, skryte;
dobyť si s. niekoho, nájsť si cestu k s-u niekoho získať si náklonnosť niekoho;
s. ma ťahá niekam, k niekomu chcem ísť niekam, túžim za niekým;
niečo mi prirástlo k s-u obľúbil som si niečo;
nemať s., s-a, hovor. nemať v sebe kus s-a byť tvrdý, nemilosrdný;
človek bez s-a tvrdý, nemilosrdný;
mať s. na (pravom) mieste byť správnym človekom;
hovor. už má s. na mieste už je spokojný;
mať ťažké (horké) s. na niekoho hnevať sa na niekoho, zazlievať niekomu niečo;
vraziť niekomu nôž do s-a spôsobiť mu veľkú duševnú bolesť;
trhať niekomu s. spôsobovať mu duševnú bolesť;
s ťažkým s-om (odísť) nerád, s ľahkým s-om bez starosti;
je mu ťažko na s-i (okolo s-a) je smutný, má starosti, je mu ľahko na s-i (okolo s-a) je veselý, bezstarostný;
má, čo len s. žiada (ráči) všetko;
nosí (má) s. na dlani je priamy, otvorený;
nosí dieťa pod s-om je tehotná;
klásť niekomu niečo na s. zdôrazňovať, prikazovať;
čo na s-i, to na jazyku (úsl.) o úprimnom, pravdovravnom človeku;
má na jazyku med a v s-i jed (úsl.) o pokryteckom, falošnom človeku;
hovor. expr. spadlo mu s. do nohavíc stratil odvahu, dostal strach;
mať s. v sáre (Mor.) mať strach;
žart. zabudol, nechal si s. u niekoho (Ráz.) zaľúbil sa;
oženiť sa podľa s-la z lásky;
vytisnúť, vyhodiť niekoho zo s-a prestať mať rád, prestať ľúbiť niekoho;
zraniť, zlomiť s. niekomu spôsobiť žiaľ;
počúvať hlas svojho s-a, ísť za hlasom s-a riadiť sa citom;
mať s. dokorán otvorené byť prístupný citom;
vrylo sa mu to do s-a zapamätal si to;
vidieť až do s-a niekomu poznať najtajnejšie myšlienky niekoho;
s. mu krváca prežíva veľkú duševnú bolesť;

2. (fam.) oslovenie milej, dôverne známej osoby: Ira moja, srdce zlaté, čo prikážeš robiť? (Vaj.) Srdce moje, už sa i obliekam. (Al.)

3. niečo, čo sa tvarom al. inými vlastnosťami podobá srdcu: s. zvona;
kovové srdce vo zvonici
(Fig.);
perníkové srdce;
V štíte strechy od ulice je do dosák vyrezané srdce.
(Gab.);

kart. druh karty červenej farby;

4. bás. stred niečoho, najdôležitejšia časť niečoho, stredisko;
s. Európy stát v strede Európy;
Engelschalk išiel úfajúc, že sa bez prekážky dostane až do srdca opevnení. (Jégé) Čím ďalej, tým viac sa blížili k srdcu lesa. (Hor.);

srdcový príd. m. k 1 : s. sval, s-á komora, s-échlopne, s-á dutina, s. tep, s-á činnosť, s. kŕč, s-á choroba, chyba, s-á porážka;
k 3 : srdcové červené stopy, ktoré zostali po rúži (Štef.) podoby srdca;
kart. s-é eso červené so znakom srdca

srdcelomný príd. m. svedčiaci o veľkej bolesti, pôsobiaci veľmi bolestne, dojemne žalostný, srdcervúci: s. plač, nárek, vzdych, vzlyk, výkrik;
s-á pieseň
(Hviezd.);
s-é zúfalstvo (Heč.);
s. škrek (Urb.);

srdcelomne prísl.: s. plakať, vzdychať

srdcervúci, -a, -e príd. m. svedčiaci o veľkej bolesti, pôsobiaci veľmi bolestne, srdcelomný, bolestný, žalostný: s. plač, výkrik, vzlyk;
s-a zvesť, s-a dráma., s-a prosba;
s-e stenanie;
s-e scény
(Heč.);

srdcervúco prísl.

Naposledy hľadané výrazy

1. srdce v Slovníku slov. jazyka