sprostredkovať dok. i nedok. byť prostredníkom; umožniť, umožňovať, obstar(áv)ať: s. kúpu, zamestnanie;
s-nie informácií;
sprostredkovateľ -a mn. -ia m. kto, čo niečo sprostredkuje, prostredník: s. kúpy, spolupráce;
sprostredkovateľka -y -liek ž.;
sprostredkovateľňa -e ž. ustanovizeň určená na sprostredkúvanie: s. práce, realít
sprostredkovateľský príd.: s-á kancelária, s-á zmluva;
sprostredkovateľstvo -a s.