spravodlivý príd.
1. kt. objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; kto rešpektuje, zachováva právo;
náb. kto žije podľa Božieho zákona: s. sudca, učiteľ;
s. človek;
buď k nemu s.
2. zhodujúci sa so zásadami nestranného hodnotenia, práva: s. rozsudok, trest, boj za s-ú vec
3. podopretý dôvodmi, odôvodnený, oprávnený, správny, primeraný: s-á klasifikácia, s. hnev
4. hovor. expr. pravý (význ. 3), nefalšovaný, kvalitný: fľaša s-ej slivovice;
to je s-á pravda
● expr. → spať spánkom s-ých;