Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „spolo��ensky” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

spolobývajúci, -eho muž. r. kto býva s niekým v spoločnom byte (ako nájomník), v spoločnej izbe (napr. v internáte ap.): [Galko] hľadá spolubývajúceho. (Urb.);

spolubývajúca, -ej žen. r.;

spolubývajúci, -a, -e príd. m. zried. ktorý býva spolu s niekým v jednom byte, v jednej izbe ap.: povzbudil štyroch spolubývajúcich spolužiakov (Jégé)

spoločensko-ekonomický príd. m. týkajúci sa spoločnosti a jej ekonomiky, spoločensko-hospodársky: spoločensko-ekonomické vzťahy;
spoločensko-ekonomická formácia
stupeň vo vývine ľudskej spoločnosti, daný spôsobom výroby, výrobnými vzťahmi, závislý od úrovne rozvoja výrobných síl;
socialistická spoločensko-ekonomická formácia

spoločensko-historický príd. m. týkajúci sa vývoja spoločnosti, historicko-spoločenský: spoločensko-historické hľadisko, spoločensko-historický vývin človeka

spoločensko-hospodársky príd. m. týkajúci sa spoločnosti a jej hospodárskych pomerov, spoločensko-ekonomický: spoločensko-hospodárske postavenie ľudí;
spoločenskohospodárske formácie

spoločensko-politický príd. m. týkajúci sa spoločnosti z hľadiska politiky, spoločenský a politický: spoločensko-politický život, spoločensko-politická situácia, spoločensko-politické zmeny

spoločensko-triedny príd. m. týkajúci sa spoločnosti z hľadiska tried: spoločensko-triedne hľadisko;
spoločensko-triedna podstata jánošíkovskej tradície

spoločenskovedný príd. m. týkajúci sa spoločenských vied: s-é odbory;
s-é pracoviská;
s-í pracovníci
v spoločenských vedách

spoločenskovýrobný príd. m. týkajúci sa spoločenskej stránky výroby, výrobných vzťahov: s-é vzťahy

spoločenský príd. m.

1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti v jej historickom vývine, vzájomných vzťahov ľudí, vzájomného styku ľudí, sociálny: s-é javy, pomery, problémy, otázky;
s-é premeny;
s-é triedy;
produkty spoločenskej práce;
s-á podmienenosť;
s. význam, s-é poslanie (napr. literatúry, umenia);
s. pokrok;
nový, lepší s. poriadok, nové, lepšie s-é zriadenie;
socialistický, kapitalistický s. poriadok, socialistické, kapitalistické s-é zriadenie;
s-é vlastníctvo (výrobných prostriedkov);
s-é vzťahy
utvárajúce sa medzi ľuďmi v procese ich spoločnej činnosti;
s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a charakterizovaná vzťahmi pracovných síl a výrobných prostriedkov;
zákonitosti s-ého vývinu;
s-é bytie
podmienky materiálneho života spoločnosti (spôsob výroby, ekonomické zriadenie spoločnosti);
s-é vedomie filozofické, politické, náboženské, umelecké názory;
s-é vedomie je určované s-ým bytím (Marx);
s-é vedy humanistické (na rozdiel od matematických a prírodných);
práv. s-á zmluva zmluva, ktorou sa dve osoby al. viac osôb zaväzuje, že urči tým spôsobom prispejú na dosiahnutie určitého spoločného cieľa;

2. týkajúci sa ľudí v ich vzájomnom styku v každodennom živote, pri práci, zábave ap.;
v buržoáznej spoločnosti týkajúci sa jednotlivých vrstiev spoločnosti podľa sociálneho zaradenia, najmä tzv. vyšších, bohatých a vládnúcej triedy: s. život;
s. úspech;
s-á mienka, s-á konvencia;
s-á udalosť
napr. ples, sobáš- ap.;
s-á miestnosť obyč. väčšia, slúžiaca na oddych, napr. v chate, v hoteli ap.;
keď sa stal ministrom a keď prišli s tým postavením spojené spoločenské povinnosti (Urb.);
s-é uplatnenie;
s-é poklesky
(Karv.);
s-é hry spoločné, kolektívne;
mať (vysoké) s-é postavenie;
s-é rozdiely;
udávať s. tón;
s-á smotánka
príslušníci vládnúcej triedy;
s. škandál;
s-á loz, pretvárka
;
pren. stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru;
lit.: s. román zachycujúci život spoločnosti v širšej historickej súvislosti;
s-é piesne umelého pôvodu, spievané obyč. v mestských vrstvách (na rozdiel od ľudových);

3. vhodný, primeraný do spoločnosti, bežný, zaužívaný v spoločnosti: s-é správanie, vystupovanie;
pravidlá s-ého správania;
s-á výchova;
s-é šaty, topánky
určené do spoločnosti, slávnostné, napr. do divadla ap.;
s. takt;
ľahký s. hovor
(Tat.) konverzačný;

4. ktorýrád spoločnosť, družný;
skúsene, obratne sa pohybujúci v spoločnosti: Človek je tvor spoločenský. — Pani Jarošová je veľmi milá, spoločenská dáma. (Ráz.) Vlček bol spoločenský a zhovorčivý. (Mráz);
včel. s-é včely žijúce v rojoch;

5. zastar. spoločný, kolektívny: Ako prezívala tieto spoločenské bolesti! (Podj.);

spoločensky prísl.: s. žiť, s. sa stýkať s niekým pestovať spoločenské styky;
byť s. činný, užitočný;
s. podmienený jav;
s. sa vyšvihnúť;
Albín bol neobyčajne spoločensky založený
(Urb.) rád sa pohyboval v spoločnosti. To nie je podklad, aby sa spoločensky rozlišovali. (Jes.);

spoločenskosť, -ti žen. r. záľuba v spoločenskom živote, zmysel pre spoločnosť: (Matka) usilovala sa vyhovieť všetkým z vrodenej spoločenskosti. (Jes-á)

spoločenstvo, -a, -tiev žen. r.

1. organizované spojenie väčšieho počtu osôb, príp. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami;
zväzok, spolok: Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) zoskupenie niektorých kapitalistických európskych štátov;
rehoľné s.;

práv. zastar. záujmová svojpomocná organizácia, ktorej cieľom je podporovať svojich členov: živnostenské, hospodárske, svojpomocné, pašienkové s.;
hist. chotárne s. kolektívna držba pôdy (za feudalizmu);

2. (len v j. č.) spoločnosť (ľudská): ľudské s.;
dnešné, do tried rozsekané spoločenstvo
(Jégé);
Bol to strašný náboj, ktorý Adam Hlavaj doniesol z bojišťa, aby nabil ním živé delá a vystrelil do zbahneného, hnijúceho spoločenstva. (Urb.) Prislúcha do spoločenstva tohto domu (Švant.) medzi jeho príslušníkov;
naše rekreačné spoločenstvo (Karv.);

3. spojenectvo, spojenie, zväzok s niekým, s niečím, zhoda, súhlasnosť: s. cieľov;
vojnové s.;
jazykové, rečové s. (ľudí, národa)
spoločný jazyk, spoločná reč;
Obžalovaný si z odbojnosti proti kráľovi, zo spoločenstva s odbojným Tökölim. (Kal.) Núti nás obapolná výhoda k spoločenstvu. (Vaj.) Týmto skutkom aktívne prihlásili sa Slováci do spoločenstva európskych národov. (Mráz);
práv. s. sporu, sporové s. keď je v spore viac žalobníkov al. žalovaných;

4. spoločnosť, spoločný život, spoločná existencia: životné s. muža a ženy;
Spoločenstvo týchto dvoch ľudí sa mu ešte menej páčilo.
(Hor.);
bot.: rastlinné s., s. organizmov;
prirodzené, umelé rastlinné s.;
lesné s.
spoločný výskyt a život rozličných rastlín na jednom mieste (napr. v lese ap.);

5. trochu zastar. život v spoločnosti, spoločenský život: Tiež stvorení k spoločenstvu [starší ľudia], nie div, že sa hrnú po nedeliach do krčiem. (Taj.);

spoločenstevný príd. m. k 1 trochu zastar. : s. poľovný revír poľovné pozemky v obvode jednej obce;
s. poplatok za členstvo v spoločenstve (napr. živnostenskom)

spoločne p. spoločný

spoločníctvo, -a stred. zried. postavenie spoločníka;
spoločný život, spolužitie, spoločenstvo: Domnievala som sa, že sa jej uľútilo syna, ktorý si na mňa zvykol po ročnom spoločníctve. (Zel.)

spoločník, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. človek, ktorý spoločne s niekým niečo robí, na niečom sa zúčastňuje, niekoho sprevádza ap., druh: Karol a Samo Chalupka sa mu (Štúrovi) stali najmilšími spoločníkmi. (Vlč.) Po jej ľavici stál jej sprievodca, tichý spoločník. (Tat.) Rád by som mal takých spoločníkov do cesty. (Kuk.) Harant robieval cisárovi pri obede spoločníka. (Zúb.) Učil sa s vami a po škole bol spoločníkom vo vašich hrách. (Letz);
expr. čertov s. (Skal.) o zlom, podlom človeku;
práv. s. v spore, sporový s. keď bola žaloba podaná na vymáhajúceho veriteľa i dlžníka;

2. v kapit. hosp. kto má finančnú al. inú účasť v obchodnom al. priemyselnom podniku: s. firmy;
tichý s.
zúčastňujúci sa na podniku iba vkladom;

3. človek, ktorý sa obratne a rád pohybuje v spoločnosti, napr. pri zábave a pod.: byť príjemným, zábavným s-om (niekomu);
Banti bol duchaplný človek, znamenitý spoločník.
(Jégé);

spoločnica, -e, -níc i spoločníčka, -y, -čok žen. r.

1-3. p. spoločník;

4. zastar. žena, ktorá za plat robila družku, sprievodkyňu staršej žene z tzv. vyššej spoločnosti: [Marína] zberá sa až do tretej stolice za spoločnicu. (Tim.) Našiel Martuške miesto pri staršej panej. Bude jej trocha spoločnicou, trocha slúžkou. (Vám.)

spoločnosť, -ti žen. r.

1. filoz. súhrn ľudských vzťahov charakterizovaných určitým spôsobom výroby materiálnych prostriedkov a výrobnými vzťahmi na určitom stupni spoločenského vývinu: feudálna, kapitalistická, socialistická s.;
budovanie novej, komunistickej s-i;
triedna s., beztriedna s.;
hospodárske zriadenie s-i
;

2. (bez mn. č.) súhrn združene žijúcich ľudských bytostí, ľudstvo;
súhrn ľudských bytostí žijúcich združene na istom priestore, za istých (sociálnych) podmienok, spoločenská skupina: ľudská s.;
sovietska s.;
mestská, vidiecka s.;
aristokratická s.;
dostať sa, upadnúť do zlej s-i;
Vaňo sľúbil, že nás zoznámi s ruskou spoločnosťou.
(Jes.)

3. viac ľudí pohromade, vyskytujúcich sa na tom istom mieste (často náhodne), napr. na kultúrnych podujatiach, pri zábave ap.;
väčšia al. menšia skupina ľudí (obyč. známych), schádzajúcich sa obyčajne na posedenie, pre zábavu ap.: Spoločnosť, čo cestovala za Prahu, spala. (Hor.);
veľká, hlučná s.;
pestrá
, miešaná s.;
chodiť do s-i, vyhýbať sa, strániť sa s-i;
stolová s.
(Jes.) ľudia sediaci pri jednom stole, napr. v kaviarni ap.;
Obdivovaná imponovala som celej spoločnosti. (Tim.);
hovor. trhať, kaziť s.;
šaty do s-i
spoločenské;
nedeľná kávová s. (Zúb.);
„Na zdravie!“ ozve sa celá spoločnosť a brnká pohárikmi. (Kal.);
hovor. zastar. Dáva spoločnosti, vedie pohostinský dom (Vaj.) usporadúva zábavy, večierky ap.

4. organizované združenie ľudí, inštitúcií ap., ktorí (-é) majú rovnaké záujmy (napr. obchodné, vedecké ap.), spoločné potreby pre dosiahnutie určitého cieľa, spoločenstvo, druh organizácie, združenie: Československá spoločnosť pre šírenie politických a vedeckých poznatkov;
(kočujúca) divadelná s.
;

obch. združenie viacerých osôb pod spoločnou firmou: akciová, účastinárska s.;
letecká, paroplavebná s.;
založiť s.
;
hist.: Slovenská muzeálna spoločnosť;
Slovenská učená spoločnosť;
Spoločnosť národov (SN)
medzinárodné združenie štátov po prvej svetovej vojne, ktoré sa malo starať o zachovanie mieru vo svete;

5. (bez mn. č.) blízkosť, prítomnosť, spoluúčasť niekoho, styk, spoločný výskyt s niekým, s niečím: byť, žiť, ísť, prechádzať sa v s-i niekoho;
vyhľadávať s. niekoho;
jeho s. mi je príjemná, nepríjemná, vítaná;
žena je v pánskej, mužskej s-i, muž je v dámskej, ženskej s-i;
(Dvojčatá) museli robiť spoločnosť tete Vindobóne.
(Hruš.);
ako sa mu [človekovi] pred vekmi žilo v tesnej spoločnosti so zvieratmi (Tat.) v spolužití;

6. vo feudálnom a buržoáznom zriadení sociálne vyššie postavené vrstvy, úzky kruh ľudí z tzv. vyšších vrstiev, napr. aristokratov, buržoázie: dáma zo s-i;
uviesť niekoho do s-i;
vybraná s.;
Len parfumy a bundy prezrádzali, že ide naozaj o takzvanú „lepšiu spoločnosť“.
(Urb.)

7. zastar. rovnakosť, súladnosť, zhoda, súlad, spoločenstvo: s. cieľov (Jégé)

spoločný príd. m.

1. vlastný, prináležiaci, patriaci dvom al. viacerým al. všetkým jednotlivcom: s. cieľ;
s. majetok;
s-é vlastníctvo (pôdy);
s. priateľ, nepriateľ;
ČSSR je spoločný štát Čechov a Slovákov;
s. byt;
žiť v s-ej domácnosti, pod s-ou strechou;
s-é meno (manželov);
s-é hranice (štátov);
Pracoval som v spoločnom záujme našom.
(Hviezd.);
ekon. s. trh;
Európsky spoločný trh
hospodársko-politické zoskupenie niektorých západoeurópskych kapitalistických štátov;

2. vyskytujúci sa u dvoch al. u viacerých al. u všetkých jednotlivcov, rovnaký, zhodný: s-é znaky rodu, druhu;
mať s-é spomienky s niekým;
majú mnoho s-ého;
nemajú nič s-ého;
s tým nemám nič s-ého
a) je mi to vzdialené, cudzie;
b) to sa ma netýka, do toho ma nič;
mat. s. menovateľ výraz, v ktorom sa jednotlivé menovatele nachádzajú bez zvyšku;
pren. previesť niečo na s-ého menovateľa nájsť rovnaký základ, niečo zhodné;
pren. Spoločná krv koluje nám v žilách (Fr. Kráľ) sme si blízki.

nájsť s-ú reč dohodnúť sa;

3. vykonaný, konaný za účasti, prítomnosti dvoch al. viacerých al. všetkých jednotlivcov, robený spolu: vykonať, dosiahnuť niečo s-ou prácou, s-ým úsilím;
s. boj;
s. život, s-á smrť;
s-é prechádzky;
s-á cesta;
s-é stravovanie
(napr. v závodných jedálňach);
s-é ubytovanie (napr. v nocľahárňach);
s-é obhospodarovanie pôdy;
s. osev, chov (dobytka)
v družstvách;
Začal sa spoločný tanec. (Urb.) Manžel po pár rokoch spoločného života umrel. (Vám.);
práv. ručenie rukou spoločnou a nerozdielnou solidárne;

spoločne prísl. spolu, vedno, dovedna (s niekým): s. pracovať, tešiť sa, trpieť;
s. sa stravovať;
Spoločne!
hovorí sa ako odpoveď, poďakovanie na prianie dobrej chuti pred jedlom.

spolok, -lku muž. r.

1. organizované združenie viacerých osôb s istým cieľom, určením, podľa úradne schválených stanov (dnes obyč. spoločnosť, sväz, združenie ap.): Spolok pre chov drobného hospodárskeho zvieratstva;
Spolok sv. Vojtecha
;
zastar. čitateľské, spevácke, divadelné, literárne, študentské, telocvičné, samovzdelávacie s-y;
hasičský, rybársky s.;
potravný s.;
s-y miernosti, triezvosti;
dobročinné, náboženské s-y;
s. pre ochranu zvierat
(napr. proti týraniu zvierat ap.);
predseda s-u, stanovy s-u;
zaloziť s.;
pracovať v s-u, v s-och
;

2. mn. č. obyč. v spolky expr. spolčovanie, obyč. nie čestné;
obcovanie, styky: dať, dávať sa s niekým do s-u;
Máš spolky s Puchalom. Ty ani nevieš, ako si škodíš.
(Skal.) Baba Dorabyť striga. Má s ňou tajné spolky. (Taj.) Starý sklenár bráni Katrene mať spolky s Janom (Kuk.) bráni im schádzať sa. Tie tvoje obchody, spolky neslúžia ti na spokojnosť. (Tat.)

hovor. spolky — čertove volky (porek.) Z mnohých stykov, kamarátstiev vznikajú nepríjemnosti, nečestné činy;

3. zastar. združenie ľudí, spoločnosť, skupina, spoločenstvo: Vyprosí si každý takú druž, z takého spolku naveky sa vzdiali. (Hviezd.);
vdova, ktorú svet do svojho spolku prijať nechce (Kal.);
Mesiačku, ty si môj súdruh pravý;
tretí vo spolku, je kocúr plavý.
(Vaj.) My dvaja, Ivan a ja do spolku, napísali sme lístok (Šolt.) spolu Nedalo sa určiť, či topoľ, či vagón nástojí pridŕžať sa v spolku (Gab.) držať pospolu;

spolček, -a muž. r. zdrob. expr. obyč. iron.

spolovice prísl.

1. na polovicu, napoly, z polovice: Zeme naše obrábali oni spolovice. (Vans.);
stánok komunálneho pohostinstva, ktorý bol spolovice reštauráciou, spolovice bufetom (Karv.);

2. nie úplne, nie celkom, čiastočne, napolo;
skoro: v zatemnenom a spolovice vyľudnenom meste (Urb.);
spolovice v zemi zapadnuté príbytky (Jégé)

Naposledy hľadané výrazy

1. spolo��ensky v Slovníku slov. jazyka