Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „spolky” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

spolkár, -a muž. r. hovor.

1. človek, ktorý je zbehlý, ktorý má záľubu v spolkovej činnosti: náruživý s. (Urb.);
Spolkár rozhovoril sa o spolku. (Tim.);
Karas, okresný lekár, veľký spolkár a mravokárca (Jégé);

2. zastar. člen potravinárskeho družstva, potravného spolku: Vtisol učiteľa medzi spolkárov k stolu, za ktorým sedeli funkcionári miestneho potravného spolku. (Heč.);

spolkárka, -y, -rok žen. r.;

spolkársky príd. m. i prísl. : s-a činnosž;
s-a práca
(Mráz);

spolkárstvo, -a stred. účasť na spolkovom živote;
záľuba v spolkovej činnosti

spolkárčiť i spolkáriť, -i, -ia nedok. hovor. často pejor. byť s obľubou činný v spolkoch, vykonávať spolkovú činnosť, obyč. neužitočnú, prázdnu: plané spolkárčenie;
Nenávidela spolkárenie a vravela, že je to iba daromné mrhanie časom.
(Zgur.) (Žena) dovoľuje mužovi spolkáriť. (Heč.)

spolkovitosť, -ti žen. r. zastar. účasť na spolkovom živote, spolkárstvo: horlivé snahy spolkovitosti literárnej (Vlč.)

spolkový príd. m. týkajúci sa spolku, súvisiaci so spolkom (ako organizáciou): s-á činnosť, práca;
s-é stanovy, miestnosti;
s. život
práca v spolkoch;
s. ruch (Vlč.);
Nemecká spolková republika (NSR) jeden z dvoch nemeckých štátov, ktoré sa utvorili po druhej svetovej vojne, západné Nemecko;

spolkove prísl. zried. : s. sa združiť do spolku;

spolkovosť, -ti žen. r. združovanie sa do spolkov, tvorenie spolkov

Naposledy hľadané výrazy

1. spolky v Slovníku slov. jazyka