Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „spojiť” v Slovníku slovenského jazyka

spojiť, -í, -a dok.

1. (čo, čo čím, s čím) urobiť z viacerých častí jeden celok, dať dovedna, pripojiť, zlúčiť do celku: s. čiastky (dovedna, do celku);
s. murivo maltou;
Konce drôtov spojil.
(Jaš.);
roztrhané spojí struny (Hviezd.);
čakáreň spojená s reštauráciou (Sev.);
s. ruky (nad hlavou);
mat. s. body úsečkou;
pevne s. reťaz s povrazom
;

2. (čo, čo s čím) dať dovedna, zlúčiť, združiť: s. sily, úsilie;
s. slová do vety;
s. teóriu s praxou;
s. príjemné s užitočným;
Sládkovič spojil vo svojej skladbe prvky osobné s národnými.
(A. Mat.);
pren. Veď sa povrávalo, že Bučan a Klema spoja životy (Fig.) uzavrú manželstvo.

3. (koho; class="sc" /> koho, čo s kým, s čím) úzko zblížiť, zviazať: pevne, tesne, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím;
spojilo ich priateľstvo, spojil ich spoločný cieľ, spojili ich spoločné záujmy;
aby nás spojila bratská láska
(Barč);
s. svoj osud s niekým, s niečím, s osudom niekoho, niečoho;
deň, ktorý vás spojí s osudom národa
(Min.);

4. (koho, čo s kým, s čím, čo čím) sprostredkovať, umožniť spojenie, styk, kontakt: izby spojené dverami;
s. rieky prieplavom;
s. dediny cestou, s. brehy rieky mostom
;
hovor. Musel čakať, kým ho spoja s Bratislavou (Min.) kým dostane telefonické spojenie;
hovor. Spojte ma s číslom 51 826, s riaditeľom ap. umožnite mi telefonický rozhovor;

nedok. spájať i spojovať

|| spojiť sa

1. zlúčiť sa dovedna, do celku, splynúť: farby, hlasy, zvuky sa spojili;
Keby sa jeho pole s našim spojilo, bol by to hodný kus zeme.
(Tim.);
ich pery sa spojili bozkali sa;

2. (s kým, s čím) nadviazať styk, kontakt: Bude v horách, spoji sa s prvými partizánmi. (Krno) Hneď sa spojí s ním telefonicky. (Jes.) Na papier k machorke musel som sa spojiť s bývalým čašníkom. (Jes.);
hovor. Ohromený touto zprávou, spojil sa s hlavným veliteľstvom (Urb.) zatelefonoval.

3. (proti komu, proti čomu, s kým, s čím, bezpredm., zried. i čím) uzavrieť spojenectvo, spolčiť sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi;
Urobil tak pre istotu, aby sa proti nemu nespojili.
(Tat.);
Šuhajci sa spojili zriedkavým priateľstvom. (Vaj.) Ak Kossuth nezmení svoje stanovisko, pôjdeme proti nemu a spojíme sa hoci aj s čertom. (Zúb.) Proletári všetkých krajín, spojte sa! heslo medzinárodného proletariátu.

4. (s kým, s čím) dostať sa do súvislosti, spojitosti: [Deva] spojila sa mu v mysli s mestom. (Ondr.)

5. kniž. uzavrieť manželstvo: Či sme sa spojili tam pred Liliným oltárikom len pre šťastie? (Vaj.);
keď sa v dome otca sobášom spolu spoja (Dobš.);
s. sa manželstvom;

nedok. k 1, 3, 4 spájať sa i spojovať sa

spojiteľný príd. m. odb. ktorý možno spojiť, pripojiť: pevne s-é súčiastky

spojitosť, -ti žen. r.

1. vnútorná súvislosť, súvis, úzky vzťah: byť v tesnej, úzkej, priamej s-i s niekým, s niečím;
uviesť, dať niekoho, niečo do s-i s niekým, s niečím;
posudzovať, robiť niečo v s-i s niečím;
Horunkuľa v sebe hľadala spojitosť medzi Maťom z r. 1914 a Maťom z roku 1919.
(Jil.) V spojitosti s knihami prezerali sme si v kredenci porcelánový kalendár. (Fig.);

2. odb. kompaktnosť, súdržnosť: vlákna dreva strácajú svoju s.

spojitý príd. m. odb. súvislý, plynulý, neprerušovaný: s. pohyb, s-á čiara;
mat. s-á funkcia meniaca sa bez prerušenia, nepretržitá;
tech. s-á výroba plynulá;
fyz. s-é nádoby, novšie spojené nádoby;

spojite/-o prísl.

Naposledy hľadané výrazy

1. spojiť v Slovníku slov. jazyka