Význam slova „spoj” v Slovníku slovenského jazyka

spoj, -a muž. r.

1. odb. miesto, v ktorom sa uskutočňuje spojenie vecí, predmetov ap.;
predmet, vec, spájajúca niečo dovedna: tech. nitovaný, zváraný s.;
anat. miazgové, nervové spoje;
psych. asociačné, podmienené spoje;

pren. to, čo spája, zlučuje, spojivo: Tu je Votruba živým spojom, živou reťazou, ktorá nás spája s tým najrýdzejším z našej minulosti. (A. Mat.)

2. (obyč. v mn. č.) doprav. dopravné spojenie, dopravná linka, komunikácia: cestné, železničné, autobusové, letecké spoje;
dopravné, komunikačné spoje;

3. doprav. pravidelná cesta verejného dopravného prostriedku z miesta na miesto: nočný s., s. číslo 4;

4. spoje, -ov muž. r. odvetvie národného hospodárstva obstarávajúce premiestňovanie zpráv, zásielok a rozhlasového a televízneho vysielania: Ústredná správa spojov celoštátny riadiaci orgán spojov;

spojový príd. m.: s-é služby

spojovať,spojovať sa p. spájať, spájať sa

spojár, -a muž. r.

1. hovor. zamestnanec spojov;

2. voj. príslušník armády pridelený na obsluhu posty, telefónnych, telegrafných a rádiových prístrojov;

spojárka, -y, -rok žen. r.

spojenec, -nca muž. r.

1. kto sa s niekým spojí, uzavrie dohodu, združí sa proti niekomu al. niečomu al. s cieľom navzájom si pomáhať, dosiahnuť spoločný cieľ ap.: získať si s-a, mať niekoho, niečo za s-a;
[Guľka] dôverne pozrel na Stanislava, v ktorom tušil mocného spojenca. (Vaj.)

2. štát, ktorý je partnerom iného štátu vo vojne: vojenský s.;
hist. Spojenci v prvej svetovej vojne státy Dohody;
v druhej svetovej vojne spojené národy na čele so Sovietskym sväzom, Veľkou Britániou a Spojenými štátmi, ktoré bojovali proti fašistickým štátom;

spojenecký príd. m.: s-á zmluva;
s-é vojská, s-é štáty;

spojenecky prísl.: pren. s. žmurkne dôverne;

spojenectvo, -a, -tiev stred. spojenie sa, spolčenie sa proti niekomu al. niečomu al. s cieľom vzájomne si pomáhať, dosiahnuť spoločný cieľ ap.: uzavrieť s. s niekým, s niečím;
naše s. so Sovietskym sväzom;
duchovné s. (Mráz);
či neboli už v Pešti pospolu, lebo šípil v pozadí nejaké tajné spojenectvo (Letz)

spojenie, -ia stred.

1. zlúčenie niečoho do jedného celku, dovedna, tesný zväzok: pevné, tesné, nerozlučiteľné s.;
s. časti v celok, do celku;
s. teórie s praxou;
Kostra našiel svoje osudové spojenie s bojom a úsilím más. (Mráz);
el. tech. : krátke s. náhle poruchové prerušenie elektrického prúdu, skrat;
s. vedľa seba, za sebou, do hviezdy, do trojuholníka ap. spôsoby pripájania do obvodu elektrického prúdu;
biol. pohlavné s.;
anat. kĺbové, chrupkové s. (kostí);
stoi. zubové, rámové s. spôsoby pripájania jednotlivých častí nábytku ap.;
lingv. predložkové s.;
slovné s.;
ustálené (slovné) s. s ustáleným významom;

2. styk, kontakt: byť v stálom, priamom s-í s niekým, s niečím;
nadviazať, udržiavať, stratiť, pretrhnúť s. s niekým, s niečím, medzi niekým, niečím;
s. s ľudom, s masami;
s. so životom (Jes.);
Bartákovci si umienili, že pretrhnú s Milou všetko spojenie. (Jégé) Spojenie s vonkajším svetom bolo prerušené. (Zúb.) Zolo mal známosti, styky, spojenia, konexie (Bedn.) styky s vplyvnými ľuďmi;
fin. bankové s. spôsob platby prostredníctvom banky;

3. možnosť výhodne použiť verejný dopravný prostriedok, spoj, komunikáciu al. prostriedok poštového al. telegrafného styku: dopravné s.;
železničné, vlakové, rýchlikové, letecké s.;
mať priame s. bez prestupovania na iný dopravný prostriedok;
telefonické s.;
hovor. dostať s. t. j. telefonické;
s. je prerušené napr. telefonické, vlakové ap.;

4. súvis, súvislosť, spojitosť: Všetko, čo sa jej prihodilo, donášala s ním do spojenia. (Jégé) Má podať vysvetlenie o akcii proti hladu, čo bolo v spojení s hladovou deputáciou. (Jes.)

5. kniž. zväzok medzi mužom a ženou utvorený sobášom, manželstvo: Kde by sme našli svedomie dovoliť spojenie mladého mužského so slepou a chorou? (Vaj.);
deň spojenia Černoka so sestrou mojou Žofiou (Kal.);
manželské s. (Jégé)

spojenstvo, -a, -tiev stred. zastar. spojenectvo: družné s. (Hviezd.)

spojený príd. m.

1. zlúčený dovedna, do celku, tesne spiaty: byť s niekým, s niečím pevne, tesne, úzko, nerozlučne s.;
s-ými silami (niečo vykonať, dosiahnuť ap.) spoločným úsilím, spoločne;
spojený útok vnuka s dedom (Heč.);
kruhy, s ktorými bola spojená pani Melánia (Vaj.) s ktorými udržovala styky;
fyz. s-é nádoby v ktorých môže tekutina voľne pretekať z jednej nádoby do iných a pritom sa hladina tekutiny udržuje vo všetkých v rovnakej výške;

pren. o javoch, veciach, ktoré spolu úzko súvisia, jedny podmieňujú druhé;
Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty USA;
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, hovor. i Spojené kráľovstvo britské impérium;
Organizácia Spojených národov (OSN) vznikla po druhej svetovej vojne s cieľom chrániť záujmy svetového mieru a medzinárodnej bezpečnosti;

2. (s čím) sprevádzaný niečím, tesne súvisiaci s niečím: práca s tým spojená;
to je s-é s ťažkosťami;
Oslavy sú spojené s výdavkami. (Krno);
lesná samota a s ňou spojená možnosť väčšieho nebezpečenstva (Jégé);
driemoty, spojené s mdlobou (Krno);
To bol obdiv, spojený so závisťou. (Vaj.) Naša roľa spojená je s príhodou. (Fig.)

spojidlo, -a, -diel stred. zastar. spojivo, spoj

spojiť, -í, -a dok.

1. (čo, čo čím, s čím) urobiť z viacerých častí jeden celok, dať dovedna, pripojiť, zlúčiť do celku: s. čiastky (dovedna, do celku);
s. murivo maltou;
Konce drôtov spojil. (Jaš.);
roztrhané spojí struny (Hviezd.);
čakáreň spojená s reštauráciou (Sev.);
s. ruky (nad hlavou);
mat. s. body úsečkou;
pevne s. reťaz s povrazom;

2. (čo, čo s čím) dať dovedna, zlúčiť, združiť: s. sily, úsilie;
s. slová do vety;
s. teóriu s praxou;
s. príjemné s užitočným;
Sládkovič spojil vo svojej skladbe prvky osobné s národnými. (A. Mat.);
pren. Veď sa povrávalo, že Bučan a Klema spoja životy (Fig.) uzavrú manželstvo.

3. (koho; class="sc" /> koho, čo s kým, s čím) úzko zblížiť, zviazať: pevne, tesne, nerozlučne s. niekoho s niekým, niečo s niečím;
spojilo ich priateľstvo, spojil ich spoločný cieľ, spojili ich spoločné záujmy;
aby nás spojila bratská láska (Barč);
s. svoj osud s niekým, s niečím, s osudom niekoho, niečoho;
deň, ktorý vás spojí s osudom národa (Min.);

4. (koho, čo s kým, s čím, čo čím) sprostredkovať, umožniť spojenie, styk, kontakt: izby spojené dverami;
s. rieky prieplavom;
s. dediny cestou, s. brehy rieky mostom;
hovor. Musel čakať, kým ho spoja s Bratislavou (Min.) kým dostane telefonické spojenie;
hovor. Spojte ma s číslom 51 826, s riaditeľom ap. umožnite mi telefonický rozhovor;

nedok. spájať i spojovať

|| spojiť sa

1. zlúčiť sa dovedna, do celku, splynúť: farby, hlasy, zvuky sa spojili;
Keby sa jeho pole s našim spojilo, bol by to hodný kus zeme. (Tim.);
ich pery sa spojili bozkali sa;

2. (s kým, s čím) nadviazať styk, kontakt: Bude v horách, spoji sa s prvými partizánmi. (Krno) Hneď sa spojí s ním telefonicky. (Jes.) Na papier k machorke musel som sa spojiť s bývalým čašníkom. (Jes.);
hovor. Ohromený touto zprávou, spojil sa s hlavným veliteľstvom (Urb.) zatelefonoval.

3. (proti komu, proti čomu, s kým, s čím, bezpredm., zried. i čím) uzavrieť spojenectvo, spolčiť sa: s. sa proti spoločnému nepriateľovi;
Urobil tak pre istotu, aby sa proti nemu nespojili. (Tat.);
Šuhajci sa spojili zriedkavým priateľstvom. (Vaj.) Ak Kossuth nezmení svoje stanovisko, pôjdeme proti nemu a spojíme sa hoci aj s čertom. (Zúb.) Proletári všetkých krajín, spojte sa! heslo medzinárodného proletariátu.

4. (s kým, s čím) dostať sa do súvislosti, spojitosti: [Deva] spojila sa mu v mysli s mestom. (Ondr.)

5. kniž. uzavrieť manželstvo: Či sme sa spojili tam pred Liliným oltárikom len pre šťastie? (Vaj.);
keď sa v dome otca sobášom spolu spoja (Dobš.);
s. sa manželstvom;

nedok. k 1, 3, 4 spájať sa i spojovať sa

spojiteľný príd. m. odb. ktorý možno spojiť, pripojiť: pevne s-é súčiastky

spojitosť, -ti žen. r.

1. vnútorná súvislosť, súvis, úzky vzťah: byť v tesnej, úzkej, priamej s-i s niekým, s niečím;
uviesť, dať niekoho, niečo do s-i s niekým, s niečím;
posudzovať, robiť niečo v s-i s niečím;
Horunkuľa v sebe hľadala spojitosť medzi Maťom z r. 1914 a Maťom z roku 1919. (Jil.) V spojitosti s knihami prezerali sme si v kredenci porcelánový kalendár. (Fig.);

2. odb. kompaktnosť, súdržnosť: vlákna dreva strácajú svoju s.

spojitý príd. m. odb. súvislý, plynulý, neprerušovaný: s. pohyb, s-á čiara;
mat. s-á funkcia meniaca sa bez prerušenia, nepretržitá;
tech. s-á výroba plynulá;
fyz. s-é nádoby, novšie spojené nádoby;

spojite/-o prísl.

spojivka, -y, -viek žen. r. anat. sliznica na očnej guli a na očnej mihalnici, novšie spojovka

spojivo, -a, -jív stred.

1. to, čo niekoho, niečo spája, zlučuje, zbližuje s niekým, s niečím, puto: mocné, tesné s.;
citové s.;
Bujnela ľahostajnosť k životu, trhali sa spojivá s ľuďmi. (Heč.) Potešilo ho, že sa našlo spojivo medzi ním a ňou. (Jes.)

2. hmota, látka, ktorá spája dovedna iné látky;

anat. medzibunková hmota, tkanivo, ktoré viaže, vyplňuje al. podopiera — iné tkanivá;

spojivový príd.: anat. s-é tkanivo

spojka, -y, -jok žen. r.

1. vec, predmet, jav, ktorý niečo spája, sprostredkuje spojenie;

text. malý koberec, ktorý sa dáva na prechode medzi dvoma miestnosťami;

tech. zariadenie al. súčasť zariadenia slúžiaca(-e) na spájanie jednotlivých častí stroja al. zariadenia, napr. v motorovom vozidle, na koľajniciach ap.: koľajnicová s.;

gram. neohybné slovo, ktoré spája slová al. vety do vyšších jednotiek a naznačuje spravidla aj ich syntaktický vzťah: priraďovacie, podraďovacie s-y;
odporovacie, stupňovacie ap. s-y;
anat. s. šliach, predná s. mozgu;

2. kto obstaráva styk, spojenie, sprostredkovateľ: Zúčastňuje sa osobne na filmovaní a je spojkou medzi riaditeľom a režisérom. (Mor.);

voj. vojak určený na prenášanie zpráv, hlásení, rozkazov ap. od jedného veliteľa k druhému: robiť s-u;

šport. vo futbale hráč útoku, ktorý spája stredného útočníka s krídlom: pravá, ľavá s.;

3. spojenie, spojivo: s. oboch tuhšia (Hviezd.);
spojka s minulosťou (Urb.);
literát, ktorý bol spojkou medzi dobou meštiackou a robotníckou (Chorv.);

spojkový príd.: tech. s. hriadeľ ktorý privádza hnací moment od spojky;
s. pedál na motorovom vozidle;
gram. s-á väzba;
vedľajšia veta spojková ktorá sa pripája k riadiacej vete spojkou

spojkovanie, -ia stred. záhr. spôsob štepenia: anglické s., s. na klin;
štepiť s-ím

spojkovka, -y, -viek žen. r. druh hádanky, ktorá sa rozlúšti pridávaním určitých spojok

spojkový p. spojka

spojnica, -e, -níc žen. r.

1. geom. úsečka ohraničená dvoma bodmi al. priamka idúca týmito bodmi;

2. tech. zariadenie spájajúce časti strojov al. zariadení, obyč. vo forme tyče: s. koľajníc;

spojnicový príd.: tech. s-é ložisko

spojnička, -y, -čiek žen. r. v rýchlopise tenká čiara spájajúca znaky

spojný príd.: tel. stoj s. s pätami a špičkami pri sebe

spojovací, -ia, -ie príd. m. ktorý niečo spája, slúži na spojenie, spájací: s. článok. s-ie zariadenie;
s-ia chodba, s-ie dvere;
s-ia cesta ktorá sprostredkuje spojenie hlavných ciest;
voj.: s-ia služba;
s. dôstojník poverený spojovacou službou;
lingv.: s-ia morféma;
zried. s. spôsob konjunktív;
anat. s-ie tkanivo

spojovadlo, -a, -diel stred. zried. čo al. kto niečo spája, spojuje, dáva dovedna, spájadlo: Bol spojovadlom veľkých más s mohutnou organizáciou štátu. (Chorv.)

spojovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. pracovník v telefónnej ústredni obstarávajúci spájanie účastníkov;

spojovateľka, -y, -liek žen. r.