Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „spod” v Slovníku slovenského jazyka

spod predl. s 2. p. vyjadruje smerovanie von z priestoru pod niečím, spopod: vytiahnuť niečo spod stola;
Sotva som trčal spod lavice.
(Žáry);
hľadieť, pozerať na niekoho spod obočia nie priamo a obyč. nevľúdne;
Všetko také, ako vyšlo spod tesárskej sekery (Tat.) ako to tesári vyrobili;
vyslobodiť sa spod nadvlády niekoho, niečoho zbaviť sa jej;
postavy, ktoré sa spod jeho rúk rodili (Zúb.) ktoré utváral, modeloval;
že starnú, že im svet uteká spod nôh a že už všeličomu nemôžu rozumieť (Švant.) strácajú styk so súčasnosťou;
Spod šibenice ho vyslobodil iba list Jelačiča (Vlč.) zachránil ho od popravy;
bás. národ spod Tatier Slováci

vymykať sa niekomu spod rúk, spod vedenia byť samostatný, nedať sa ovládať;
expr. niečo spod zeme vydupať získať, dosiahnuť i vtedy, keď nie sú predpoklady, za každú cenu;
hovor. pejor. ten by aj spod seba zjedol je lakomý, pažravý, chamtivý

spodívať sa, -a, -ajú dok. kraj. (na koho, na čo) podívať sa, pozrieť sa: Na to sa ešte spodívam, pani moja. (Hor.)

spodliačiť sa, -i, -ia dok. expr. zried. stať sa podlým, zlým: spodliačený richtár (Vaj.)

spodliť sa, -í, -ia, rozk. spodli i spodlieť, -ie, -ejú, rozk. spodlej dok. expr. stať sa podlým, zlým: Aké v tom spodlenie sa, keď kto vrahovi svojho národa volá na slávu! (Šolt.) Ako ľahko by sa dal človek strhnúť, ako ľahko by sa spodlil. (Fig.);
[Veľkomyseľnosť] spodlie v hriech. (Hviezd.)

|| spodliť zried. (koho, čo) urobiť podlým, zlým: Beda ti, ak osud tvoj zvrhne — spodlí ťa. (Hviezd.)

spodobať sa, -á, -ajú dok.

1. (čomu, komu, na koho, na čo) dosiahnuť rovnakú podobu s niekým, s niečím, stať sa podobným niekomu, niečomu, pripodobniť sa: Zatúžil spodobať sa vzoru onomu. (Hviezd.) (Baran) v pochabosti sa sotva spodobá inému zvieraťu. (Ondr.);
keď sa sedliak s robotníkom hmotne i duchovne vyrovnajú, keď sa jeden na druhého spodobajú (Heč.);

2. nár. (komu) zapáčiť sa, zaľúbiť sa: Adria sa striasla nepokojom tajným, Balt sa jej spodobal svojím šumom bájnym. (Vaj.) Ak sa ti niektorý [muž] jednak len spodobá? (Ráz.)

3. nár. (komu) zazdať sa: Spodobalo sa mu, akoby jej len včera bol poslal šatku spiatky. (Kuk.)

spoďalej prísl. kniž. zastar. Z istej, obyč. menšej vzdialenosti: Spoďalej sme pozerali Eiffelovu vežu. (Kuk.) Veci a pomery ukazujú sa vždy krajšie spoďalej, než sú zblízka. (Kuk.)

spodina, -y, -dín žen. r.

1. spodná, dolná časť, vrstva niečoho, to, čo je naspodku niečoho;

poľnohosp. neúrodná vrstva pôdy pod ornicou, mŕtvina: pôdna s.;
priepustná, nepriepustná s.
;
anat. lebečná s., s. mozgu;

2. spoločenská vrstva s nízkou mravnou úrovňou, deklasované živly, lumpenproletariát (obyč. vo veľkomestskom prostredí v kapitalistických štátoch): mestská, veľkomestská s.;
osoba pochádzajúca zo spodiny periférie veľkého mesta
(Jégé);

spodinový príd. m. k 1

spódium, -ia stred. chem. uhlie získané rozkladnou destiláciou kostí, živočíšne uhlie;

spódiový príd. m.: s. filter

špódium, -ia stred. chem. uhlie získané pálením kostí za neprítomnosti vzduchu

spodivnieť, -ie, -ejú dok. zried. stať sa podivným, podivínskym: Zostarel som i spodivnel. (Hviezd.)

spoďkať, -á, -ajú dok. hovor. expr. (koho) prehovoriť, zvábiť niekoho, aby niekam išiel: Synov mi už vzali a ešte mi jedinú dcéru idú spoďkať tí modrokošeliari. (Tat.)

|| spoďkať sa navzájom sa prehovoriť, zvábiť na odchod niekam: Odprevadil Margitku na stanicu, ale na stanici spoďkali sa domov na dedinu. (Tat.)

spodkom prísl. po spodnej časti, na spodnej strane niečoho (op. vrchom): voda odtekala spodkom;
Poďme spodkom, bľabotal.
(Hor.)

spodkový p. spodok

spodky, -ov muž. r. pomn. mužské spodné nohavice: krátke, dlhé s., plátenné, trikotínové s.

spodnica, -e, -níc i spodnička, -y, -čiek žen. r. sukňa, ktorá sa nosí pod vrchným odevom, spodná sukňa, súčasť ženskej bielizne: plátenná, čipková, silonová s., naškrobená s.

spodník, -a muž. r. kraj. košeľa bez rukávov, súčasť spodného ženského ľudového odevu, rubás: s. do kolien (Hviezd.);

spodníček, -čka muž. r. zdrob. expr.

spodnokarbónsky príd. m. geol. pochádzajúci zo spodného karbónu: s. útvar

spodnokriedový príd. m. geol. pochádzajúci zo spodnej kriedy

spodnotriasový príd. m. geol. pochádzajúci zo spodného triasu: s. kremenec

spod príd. m.

1. ležiaci, nachádzajúci sa v priestore pod niečím, naspodku (op. vrchný): s-á kôrka chleba;
s-á vrstva pôdy;
s-á sukňa
spodnica;
s-é nohavice spodky;
s-á bielizeň;
s-é šaty
(Kuk.) bielizeň;
krajč.: s-é zapínanie skryté;
s-á niť pri šití na stroji niť zachytávajúca sa na opaku látky;
s-á perina ktorá sa dáva na slamník al. priamo na slamu do postele pod plachtu;

2. nachádzajúci sa v dolnej, nižšie položenej časti niečoho, dolný (op. horný): s-á čeľusť sánka;
s-á pera;
s-é zuby;
s. okraj nádoby;
s-é konáre stromu, s-á časť rastliny;
s-á hranica niečoho;
s-á polovica, s-á časť tela
;
hovor. Ide do spodných susedov na priadky (Tim.) ktorí bývajú smerom na dolný koniec dediny;
s-á Dora (Tim.) ktorá býva na dolnom konci dediny;
pren. s-é vášne (Jaš.) nízke, zvrhlé, nemorálne;
šport. s. úder v boxe mierený odspodu;
tech. s. ventil umiestený na dolnej, najnižšej časti zariadenia;
geol.: s. karbón, trias, s-á krieda geologické útvary uložené pod karbónom, triasom, kriedou;
s-á voda ktorá prešla pôdou a zhromaždila sa na dolnej, nepriepustnej vrstve;
hud. klávesy s-ého radu na klavíri biele;

3. (o hlase, tóne, zvuku) nízky, hlboký: hud. s-á dominanta, medianta;
s. hlas
najnižší hlas viachlasnej skladby;

4. expr. skrytý, utajený: Pokojne, ale so spodným chvením v hlase povedal. (Min.) V hlbinách spieva už. Už počuť hukot spodný. (Kost.) Nostalgia hlodala v ňom ako spod prúd. (Tat.);
pren. zmysel i pre hudbu vecí, pre ich spodné pramene (A. Mat.) ich skryté zdroje, ich skrytý význam.

s. tón skrytý, utajený, len nepriamo sa prejavujúci sprievodný znak, zmysel niečoho, podfarbenie: Rozhovor, ktorého spodným tónom bola ešte nádej. (Zúb.) V spodnom tóne tejto vety nechýbal úmysel rafinovane zraniť. (Štef.);
rev so spodným tónom úzkosti (Min.)

spodoba, -y, -dôb žen. r. lingv. spodobenie, spodobovanie hlások, asimilácia

spodobenie i spodobnenie, -ia stred. lingv. zmena hlások vznikajúca prispôsobením sa hláskam susedným, asimilácia, spodobá: s. podľa znelosti;
postupné, spätné s.

spodobiť i spodobniť, -í, -ia, spodobený i spodobnený, rozk. spodob i spodobni dok.

1. (čo, koho) vytvoriť podobu niečoho, niekoho, zobraziť, stvárniť: literárne, výtvarné, umelecké spodobenie (spodobnenie) niečoho;
Gogoľ spodobnil kozáctvo v jeho životnej podobe.
(A. Mat.) Míťa — umelec verne spodobil telo plaza. (Zát.);
spodobniť svet, ktorý mal všetkých ľudí oblažiť šťastím (Švant.);

2. zried. (čo, koho, čo na čo, čo s čím, čo, koho čomu, komu) urobiť podobným, zhodným ako niečo, niekto: Neľza rozumu na pochop spodobiť. (Hviezd.) Prezerali si postavy prítomných a usilovali sa spodobniť ich s postavou zlodeja. (Mor.);
raju ťa nespodobnil (Hviezd.);

nedok. spodobovať i spodobňovať, -uje, -ujú

|| spodobiť sa i spodobniť sa stať sa podobným, prispôsobiť sa, asimilovať sa;

nedok. spodobovať sa i spodobňovať sa

spodobiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niečo spodobil, zobrazil, stvárnil, stvárňovateľ

spodobňovateľ i spodobovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zried. kto niečo spodobuje, spodobňuje, stvárňovateľ

spodobovanie, -ia stred. bot. prijímanie kysličníka uhličitého zo vzduchu u rastlín, asimilácia

Naposledy hľadané výrazy

1. spod v Slovníku slov. jazyka