Význam slova „spis” v Slovníku slovenského jazyka

spis, -u muž. r.

1. listina al. listiny s písomným úradným záznamom: úradné, obchodné, súdne s-y;
vybaviť s., s-y;
hŕba nevybavených spisov (Fr. Kráľ);
práv. obžalovací s. písomné podanie obžaloby;

2. literárne dielo, obyč. náučné;
o beletristických dielach mn. č. obyč. v spisy: chcem posvätením Vám môjho spisu položiť pamätník (Štúr);
zobrané spisy Janka Jesenského;
básnické spisy Andreja Sládkoviča;

spisový príd. m. k 1 : s. materiál;

spisok, -sku muž. r. zdrob. spis, dielo menšieho rozsahu: krátky, ale dôležitý spisok o geológii (Chorv.)

Spiš, -a muž. r. kraj, býv. župa, stolica na východnom Slovensku;

spišský príd. m.: s-é nárečia;
Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula obce na Spiši;
hist. Spišská stolica bývalá uhorská stolica;

Spišiak, -a, mn. č. -ci muž. r. obyvateľ Spiša;

Spišiačka, -y, -čok žen. r.

spiš, -a muž. r. hovor. žart. len v spojení ísť do spiša ísť spať, zried. i byť v spiši spať: Tak, a ide sa do spiša, aby sme zajtra boli ako rybka. (Karv.)

spísať, spíše, spíšu, rozk. spíš dok.

1. (čo, koho) zapísať do zoznamu, do súpisu: s. inventár, s. pôdu;
s. pozostalosť;
Spísali nás, kdejakého Slováka v meste, na hárok. (Taj.)

2. (čo) zostaviť a písomne zaznamenať, napísať: s. protokol, zápisnicu, zprávu;
Žela si spísala lekciu. (Tim.)

3. trochu zastar. (čo) zostaviť, skoncipovať literárnym spôsobom, napísať: dejepis tohoto kraja, spísaný neobyčajne zaujímavým spôsobom (Jil.);
Nieto dosť papiera, aby som všetko spísal. (Smrek) Knihy, ktoré spísal, sú plagiát. (A. Mat.);

nedok. spisovať, -uje, -ujú

spisba, -y, -sieb [vysl. -z-] žen. r.

1. súhrn vedeckých al. umeleckých diel, písomníctvo, literatúra: vedecká, umelecká s. (Mráz);
dramatická s. (Mňač.);
socialistická s. (Chorv.);

2. zastar. spisovanie, súpis: Gajdoš pri tejto spisbe nebol. (Taj.) spískať, -a, -ajú dok. hovor. expr. (čo) vymyslieť, zosnovať, pripraviť a nastrojiť, byť pôvodcom niečoho, obyč. nie celkom korektného: Veď si to len ty všetko spískal, že človek sa musí kradnúť ako zlodej. (Hor.) Krčili plecami, akoby chceli povedať: „My nič, my muzikanti — to spískal ktosi iný.“ (Mor.)

spísknuť, -ne, -nu, -kol dok. zried. vydať krátky, piskľavý zvuk, skríknuť, pisknúť;
zapískať: Spískla a ušla preč. (Dobš.)

spiskotať, -oce, -ocú dok. expr. zried. zapískať, zapísknuť: spiskotal tenký hlas (Kuk.)

spisok p. spis

spisovať p. spísať

spisovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto tvorí, píše beletristické literárne diela (obyč. prozaické): slovenský s. František Hečko;
súčasný, moderný, pokrokový, populárny, obľúbený, čítaný, významný, vynikajúci s.;
svetoví s-ia všeobecne známi, ktorých diela sa prekladajú do mnohých jazykov;
plodný s. ktorý veľa produkuje;
začínajúci s.;
hovor. detský s. píšúci pre deti;
Sväz slovenských spisovateľov;

spisovateľka, -y, -liek žen. r.;

spisovateľský príd. m.: s-á činnosť, práca, s-é majstrovstvo;
s. talent;

spisovateľsky prísl.;

spisovateľstvo, -a stred.

1. činnosť, povolanie spisovateľa;

2. hromad. zried. spisovatelia: [Ústav] je spisovateľstvu kolbišťom znamenitých zápasov duševných. (Vlč.);

spisovatelík, -a, mn. č. -ci muž. r. zdrob. iron. bezvýznamný spisovateľ

spisovateľčiť, -í, -ia nedok. hovor. obyč. pejor. byť spisovateľom, účinkovať ako spisovateľ, literárčiť: spisovateľčenie je krutá práca (Votr.)

spisovňa, -ne, -ní žen. r. úradná miestnosť, kancelária, kde sa uschovávajú a evidujú spisy

spisovný príd. m.

1. s. jazyk (zried. i s-á reč) ustálený a kodifikovaný útvar národného jazyka používaný v literatúre, v školách, v úradoch, vo verejných prejavoch ap. v istom období jazykového vývinu;
s-á slovenčina, čeština;
s-á výslovnosť;
súčasná s-á norma;

2. zastar. literárny: spisovné plody novšieho veku (Vaj.);

spisovne prísl. k 1 : hovoriť, vyjadrovať sa s.;

spisovnosť, -ti žen. r.

spisový p. spis

spišťať, -tí, -tia dok. expr. vydať piskľavý zvuk, zapišťať: Dieťa spišťalo a rozplakalo sa. (Zel.) Hanka spišťala od ľaku. (Krno);
spišťal sokol sivý (J. Kráľ);
pren. „A čo si vy myslíte, pán fiškál?“ spišťal [Žúrik] svojím krikľavým hlasom (Vaj.) zakričal, piskľavo povedal.