spev -u m.
1. prirodzený hud. prejav človeka pomocou hlasu, spievanie: dvojhlasný, zborový s., chodiť na s. odb. sa učiť spievať
2. lahodné zvuky, kt. vydávajú vtáky, hud. nástroje ap.: s. slávika;
kniž. s. husieľ
3. lit. básnický útvar; časť epickej skladby: bohatierske s-y;
S-y Jána Bottu (názov zbierky);
prvý s. básne
● nie je mu do s-u je smutný
speváčik -a mn. -ovia m. zdrob.
speváčka -y -čok ž.;
spevavo prísl.: hovoriť s.;
spevavosť -i ž.
spevne prísl.: s. znieť;
spevníček -čka m.
spevníkový príd.;
// spevniť sa stať sa pevnejším, pevným, zosilnieť: svaly sa mu s-li cvičením;
spevnosť -i ž.: s. reči
spevňovací príd. určený na spevňovanie: s. stavebný materiál, s-ia hrádza, s. násyp;
text. s-ia niť
nedok. spevňovať
nedok. spevňovať sa
spevoherný príd.: s. žáner, súbor