Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „spev” v Slovníku slovenského jazyka

spev, -u muž. r.

1. hudobný prejav uskutočňovaný ľudským hlasom, spievanie;
melodické zvuky vydávané niektorými vtákmi;

hud. výkon speváka al. speváckeho súboru: dievčenský, detský s.;
vtáčí s., s. slávika;
s. kohútov
(Fig.)veselý, smutný, monotónny s.;
sólový, sborový s., dvojhlasný s.;
dať sa do spevu;
ísť, pochodovať so spevom
;
hovor. chodí na s. učí sa umeleckému prednesu piesní;
Izba len tak hučala od spevu (Jégé) hlasno spievali. Sbor zaspieval chorál, ktorý sa zdal Pompíliovi sladším ako spev anjelov. (Hruš.);
pren.: spev nočných vatier (Mih.) príjemné hučanie;
spev bagrov a miešačiek (Ráz.-Mart.) hrmot;
s. krvi (Letz) rozbúrené city a vášne;
On počúva už rajské spevy (Jes.) je mŕtvy.

nie je mu do spevu má zlú vôľu, je smutný;
hovor. expr. to je (pre neho) anjelský s. to rád počuje, je mu to príjemné: Že [Julka] volá na obed, to je anjelský spev, lebo som hladný ako vlk. (Vaj.)

2. lit. básnický útvar, báseň, pieseň;
časť rozsiahlejšej epickej skladby: Spevy Jána Bottu názov básnickej zbierky;
juhoslovanské junácke spevy;
bohatierske spevy;
Andrej Bagar zarecitoval spev o dvanástich zbojníkoch.
(Mih.);
vianočné, cirkevné spevy;

3. škol. zastar. vyučovací predmet, hudobná výchova

spevácko-tanečný príd. m. spevácky a tanečný: spevácko-tanečný krúžok

spevák, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. kto spieva;
kto sa venuje spevu z povolania, ako výkonný umelec: operný, operetný s., koncertný s.;
Barabáš bol výtečným spevákom, lebo neraz zobudil starú Katru zo spania.
(Ondr.);
potulný hradný s. (Ráz.) v stredoveku;
jarmočny s. ktorý remeselne spieval na jarmokoch;
púťový s. ktorý spieval na púťach;
pouličný s. živiaci sa spevom na uliciach;

2. zool. (mn. č. -ky) s. mnohohlasý (Minus polyglottus) vták žijúci v Amerike;

3. (mn. č. -ky) v zoologickej nomenklatúre oddelenie vtákov (Oscines);

speváčka, -y, -čok žen. r.;

spevácky príd. m. týkajúci sa speváka, spevákov: s. krúžok, s. sbor, súbor, s-e preteky: s. výkon;

spevácky prísl. čo sa týka spevu: s. nadaný človek;

speváctvo, -a stred. zried. činnosť, zamestnanie speváka;

speváčik, -a/-čka, mn. č. -ovia/-čkovia muž. r. zdrob. expr. malý spevák (obyč. o dešoch al. o spevavých vtákoch): žiačik-speváčik (Vans.);
hniezda lesných speváčkov (Mor.);
vtáčiky-speváčiky (Šteinh.)

v rozprávkach obyč. v spojení nikde nechyrovať, nevídať (nevidieť) ani vtáčika-speváčika (vtáčka-speváčka) niet známky života;
nikde ani vtáčika ani speváčika (Gab.)

spevár, -a muž. r. zastar. spevák

spevavý príd. m.

1. ktorý často a rád spieva, ktorý vie dobre spievať: s. ľud (Pal.);
[Anička] je vždy veselá, spevavá. (Vans.) Je spevavá ako vtáča. (Tim.);
zool. spevavé vtáky veľká skupina vtákov;
pren.: s-á rieka (Heč.) žblnkotajúca, šumiaca;
veselé spevavé lúčiny (Taj.) na ktorých často spievajú;
včel. s. roj ktorý stratil starú matku a vyletí s novou matkou a pritom vydáva zvláštny vysoký bzukot;

2. podobný spevu, znejúci ako spev: s. hlas;
s-á otázka
(Urb.);
Taliančina je lahodná a spevavá. (Zúb.);

spevavo prísl. na spôsob spevu, ako pri speve;

spevavosť, -ti žen. r.

spevec, -vca muž. r. kniž.

1. spevák (človek i vták): Všetko spí, iba mocný spevec búri nočné ticho. (Vaj.) Spevci, spevkyne vydvihnú hlas veľký. (J. Kráľ) [Vták] spieva si medzi sto spevcami. (J. Kráľ)

2. básnik: Noví spevci zaspievali, neznámi novelisti sa ohlásili. (Vlč.) Mocní spevci mlčia v hrobe alebo v žitia ťažkej porobe. (Vaj.);

spevkyňa, -ne, -kýň žen. r.

spevne p. spevný

spevníček p. spevník

spevnieť, -ie, -ejú dok. stať sa pevným, pevnejším, zosilnieť. zmocnieť: Spevnie ešte kvádrov tvrdá rula. (Bedn.);
hlas jej spevnel (Bod.);
Pri práci nezahynieme, ale spevnieme. (Štúr)

spevník, -a muž. r. zbierka piesní, obsahujúca texty a často i nápev;
zbierka cirkevných piesní (najmä evanjelických): modlitebné knižky, spevníky, kalendáre, snáre, pranostiky (Vlč.);
Antona mala modlitebnú knihu a spevník slovenský. (Vans.);
pesničky, ktoré neboli v nijakom ženskom spevníku (Jégé);

spevníkový príd. m.;

spevníček, -čka m zdrob. expr.

spevniť, -í, -ia. rozk. -ni dok. (čo) urobiť pevným, pevnejším, zosilniť: s. si svalstvo telocvikom;
s. látku podšívkou;
s. pôdu porastom;
spevnená cesta
technicky lepšie vybudovaná;
s. normy znížiť normy času al. zvýšiť normy výkonu;
s. priateľstvo;

nedok. spevňovať, -uje, -ujú

|| spevniť sa stať sa pevným, pevnejším, zosilnieť, spevnieť: jeho svaly sa spevnili;
jeho hlas sa spevnil
;

nedok. spevňovať sa

spevňovací, -ia, -ie príd. m. slúžiaci na spevňovanie, majúci schopnosť spevňovať: text- s-ia niť;
s. pristroj
;
stav. s. (stavebný) materiál

spev príd. m.

1. ktorý často a rád spieva, spevavý: s. ľud;
s-é vtáča
(Ráz.);
s-é ústka (Botto);
s-é Zagorie (Kuk.) kde sa veľa spieva;

2. majúci vlastnosti spevu, podobný spevu, spevavý: jasný, spev hlások (Vaj.);
s-é verše (Taj.);
hud. s-á melódia vhodná na spievanie;

3. týkajúci sa spevu, speváckeho výkonu, spevácky: hudobné a s-é číslo, s-é a tanečné vložky (programu);
text k jej prvým spevným pokusom
(Šolt.);
s. súboj (Vaj.);

spevne prísl. na spôsob spevu, melodicky: Jarok crkal zvučne, spevne. (Hviezd.);

spevnosť, -ti žen. r. spev ráz, hudobnosť, melodickosť

spevohra, -y, -hier žen. r. hudobné dramatické dielo;
opera: komická spevohra „Prodaná nevěsta“ (Vlč.);
ľudová s. divadelná hra so spevmi;

spevoherný príd. m.: s. súbor;
s-á tvorba

spevokol, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. trochu zastar- spevácky spolok, krúžok, ochotnícky súbor, spevácky sbor: matičné s-y;
Ženský spevokol spieval smútočnú pieseň.
(Urb.);

spevokolný príd. m.: s-é hodiny (Jes.) skúšky spevokolu

spevokolista, -u, mn. č. -ti muž. r. trochu zastar. člen spevokolu: Do školy začali sa schodiť chlapci z dediny — spevokolisti. (Tim.);

spevokolistický príd. m.: s-á vychádzka (Tim.) vychádzka spevokolistov

spevorečný príd. m. zried. ktorý sa vyjadruje, prejavuje spevom: duša jej spevorečná (Hviezd.)

spevot, -u muž. r. bás. spev, spievanie: Spevot čujem. (Hviezd.)

spevotvorný príd. m. zastar. ktorý tvorí, v ktorom sa tvorí spev: Spevotvorný čas i u nás Slovanov už prechodí, musíme na pole samostatných činov. (Štúr)

Naposledy hľadané výrazy

1. spev v Slovníku slov. jazyka