spad -u m. odb. napadané a usadené čiastočky látky (obyč. škodlivín): rádioaktívny s., s. exhalátov
spadnúť -e -ú -dol dok.
1. padnúť (význ. 1): s. z rebríka, zo stromu, z koňa;
s. na rovné nohy;
hovor. s. na nos dolu tvárou
2. (o daždi, snehu ap.) napadnúť (význ. 1): s-l prvý sneh, s-té zrážky
3. klesnúť (význ. 1), padnúť: hlava mu s-la na plecia;
opona s-la i pren. je koniec;
očká na svetri s-li uvoľnili sa porušením úpletu
4. rozpadnúť sa, zrútiť sa: s-la nám strecha, chalupa na s-tie
● expr.: čo z neba, z duba, z hrušky, z mesiaca s-l? je taký nevedomý, neinformovaný? div že z → nôh nes-l, skoro z → nôh s-l;
srdce mu s-lo za → sáru;
s-l mu → kameň zo srdca;
koruna by mu nespadla z hlavy nestratil by vážnosť, dôstojnosť ap.;
ťarcha, únava, starosť mu s-la z pliec veľmi sa mu uľavilo;
nikto učený z neba nes-l každý sa musí učiť;
→ jablko nes-e ďaleko od stromu
spádovisko -a -vísk s. žel. naklonená plocha na spúšťanie vagónov