Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „sp��sob” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

spachtiť sa, -í, -ia dok. zried. uhriať a udychčať sa behom, upachtiť sa: Spachtený kôň odfrkoval. (Gráf)

špacírovať,špacírovať si i špacírovať sa, -uje, -ujú nedok. hovor. zastar. prechádzať sa: Špacíruješ ako na promenáde. (Vaj.) Roboty žiadnej nemáme, špacírujeme si po uliciach. (Laz.);
iron. V najväčšom úpeku môže pešo domov špacírovať (Jégé) ísť, kráčať. spaček1, správ. škorec

spáčiť sa, -i, -ia dok. nár. (komu) zapáčiť sa: Hájnikovi veľmi sa to spáčilo. (Kuk.) Nespáčilo sa ti u mňa niečo? (Kuk.) zneľúbilo-

spaberkovať, -uje, -ujú dok. zried. (čo) paberkovaním zobrať, pozbierať: ich spaberkovať do žilky (Hviezd.)

spáč, -a muž. r.

1. kto spí, spiaci človek, tvor: Ozvena vzbudí spáčov zo sna. (Ráz.-Mart.);
zimní spáči o zvieratách spiacich zimným spánkom;

pren. kto zotrváva v nečinnosti, nevšímavosti, pasivite: Aj najtvrdší spáči saprebudia, lebo naši sú takí, že sa nedajú od druhých zahanbiť (Taj.)

2. expr. kto rád a veľa, dlho spáva, spachtoš;
nadávka takému človekovi: Najväčší spáč v rodineotvoril oči bez pričinenia druhého. (Heč.) Ty leňoch, ty spáč! (Kuk.);

spáčka, -y, -čok žen. r.

špaček2, -čka muž. r. niž. hovor. ohorok: Pomohol nádoby poumývať, ak mu dajú špačky. (Laz.)

spáchať, -a, -ajú dok.

1. (čo, čo na kom, na čom, proti komu, proti čomu) vykonať, urobiť, obyč. niečo zlé, nedovolené, dopustiť sa niečoho zlého: s. priestupok, trestný čin, zločin;
s. samovraždu;
s. krádež
(Kuk.);
s. škodu;
s. vinu
(Tim.);
žena, ktorá túto chybu spáchala (Šolt.);
s. ťažký omyl (Urb.);
Mal pocit, že ho otec capne ako v detstve, keď čosi spáchal. (Gráf);
nespravodlivosť, ktorú na nej spáchal (Jes.);
bezuzdnosť krivdy, spáchanej na jej bezbrannosti (Gráf);
V návale hnevu spáchal proti svojej žene surový prečin. (Vaj.) S kýmže si to spáchala? (Ráz.);
cirk. s. hriech;

2. hovor. expr. (čo) urobiť, vykonať, vytvoriť: Naši páni pritom spáchali niekoľko nevinných vtipov. (Vans.) To isté spáchal i s druhým liečivom. (Kuk.) Na slávnostnej hostine spáchal zdravicu. (Vans.);
s. hlúposť;
Ako som len mohol takú koninu spáchať?!
(Urb.)

spachta, -y, spácht žen. r. pejor. žena, ktorá rada a veľa, dlho spí (i ako nadávka): Aspoň si už ľahnite, vy spachta! (Vans.)

špachtľa, -tle, -tlí žen. r. maliarsky nôž;
modelovací sochársky nôž

spachtoš, -a muž. r. pejor. kto rád a veľa, dlho spí;
ospalý človek, ospalec;
nadávka takému človekovi: Zobudil sa malý spachtoš. Zívol mocne. (Šteinh.) Vstávajte, chlapci, veď je už biely deň, spachtoši nenaspatí! (Horov)

spací, -ia, -ie príd. m. určený, slúžiaci na spanie: s. vak, mech, s-ie vrece určené (-ý) na spanie v prírode, pod voľným nebom;
s. vozeň železničný vozeň s lôžkami;
s-ia pohovka;
s-ie nohavičky
pre dojčatá;
behal nočnou hodinou, oblečený v dlhej spacej košeli (Zúb.) nočnej

spacifikovať, -uje, -ujú dok. zried. (čo) obnoviť, nastoliť pokoj, mier;
utíšiť, pacifikovať

špacír, -u, 6. p. -e muž. r. i špacírka, -y, -rok žen. r. ho. vor. zastar. prechádzka: Pôjdeš na špacír do mesta. (Kuk.) Oni si po špacírkach chodia. (Urbk.)

hovor. ide, kráča ako (ani) na š. (š-u) pomaly, pohodlne;
Autíčko pôjde ako na špacírku (Min.) ľahko, bez námahy;
niž. hovor. pustil si hubu (ústa) na š. (š-u) zbytočne veľa hovorí, frfle

spáčiť, -i, -ia dok. nár. (koho, čo) zazrieť, zbadať, uvidieť: V obloku som spáčil tvár našej Zoši. (Kuk.)

spáčka p. spáč

spackať, -á, -ajú dok. hovor. expr. (čo) nešikovne, nepodarene urobiť, pokaziť, zbabrať: Všetko som spackal ja svojím telegramom. (Žáry)

spad, -u muž. r. nár. svah, jama: cez dedinu kdeaký priechod, spady, uličky (Hviezd.) spád, -u muž. r.

1. padanie, klesanie z vyššej roviny na nižšiu: Večer bol rušný, strhujúci ako prúd vody pred spádom. (Švant.);

tel. náhle klesnutie telom: s. do hlbokého predklonu;
fyz. tlakový s. klesanie tlaku;

2. rozdiel medzi vyššou a nižšou rovinou, klesajúci povrch niečoho, sklon: prudký, mierny s. rieky, toku, svahu;
prirodzený s.;
Bralo malo vysoký, úplne kolmý spád.
(Jégé) Cesta púšťa sa do doliny strmým spádom. (Kuk.) Roľa má spád. (Vaj.)

3. priebeh, postup niečoho (obyč. rýchly): rýchly, prudký spád deja, udalostí;
Hra dostala iné tempo, iný spád.
(Letz) Život krásny je, lez prudký máva spád. (Kost.) Predstavenie nemalo spád (Karv.) nebolo dosť dynamické.

4. mn. č. spády expr. úskoky, triky, fígle, sklony;
tajné plány, cestičky: Husi zajímať, to nie žart. No Ondráš zná všetky spády svojho povolania. (Kuk.) Naraz ho len schmatol z celej sily. Valach mával také spády. (Tat.) Všetky doterajšie tajné spády sú mu známe. (Ráz.) Pri úrade priučil sa všakovým spádom. (Kuk.);

spádový príd. m. k 2: odb. s-é pomery terénu;
s-é koryto
majúce spád, so spádom;
ekon.: s-é línie myslené čiary smerujúce k významným hospodárskym strediskám;
s-á obec do ktorej smerujú spádové línie z okolia;
s-á nemocnica ku ktorej patria okolité obce;
geom.: s. uhol ktorý tvorí priamka al. rovina s horizontálou;
s. trojuholník;
s-á priamka
znázorňujúca najväčší spád

spadaný príd. m. ktorý spadol, spadnutý, opadaný, popadaný: s-é ovocie, lístie

spadať1, -á, -ajú nedok.

1. voľne dolu visieť: voľne spadajúce rukávy;

2. zvažovať sa: svah spadá príkro do doliny;

3. kniž. zaraďovať sa niekam, patriť niekam: s. do právomoci, pod právomoc niekoho, niečoho;
doba, do ktorej spadá jeho hlavné tvorivé úsilie
(A. Mat.);
Práca na „Detvanovi“ spadá do najšťastnejšieho obdobia Sládkovičovho. (Chorv.)

spadať2, -á, -ajú dok. zried. postupne spadnúť, padnúť, popadať: Čnie clivo smútok lesov v tvrdosť večera a v údolinu hmla už spadala. (Kras.)

spadávať, zried. i spadúvať, -a, -ajú nedok(z koho. z čoho) postupne sa uvoľňovať zo svojho miesta a klesať dolu, padať: Spadávala z neho akási umelá škrupina. (Urb.) Vlasy spadúvali mu spod širáka až na ramená. (Jil.);
pren. Stretávaš sa s takými ľuďmi, pred ktorými spadávajú z teba nesmelosť a neistota (Pláv.) uvoľňujú sa, miznú. Len veľmi pozvoľna spadávali mu z vnímacích orgánov flajstre (Fr. Kráľ) začínal jasnejšie vnímať.

spádnica, -e, -nic žen. r. geod. myslená čiara v smere najväčšieho spádu, sklonu

spadnúť, -ne, -nú, -dol, spadnutý dok.

1. následkom gravitácie, voľným pádom, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť z vyššej polohy do nižšej, na zem, dolu, padnúť: kniha spadla zo stola na zem;
dieťa spadlo do mláky;
jablko spadlo zo stromu;
klobúk mu spadol až na oči;
s. z rebríka, s. z koňa;
Spadol dolu tvárou.
(Bedn.);
s. na rovné nohy;
Musela sa opierať o stenu, aby nespadla z nôh, ktoré už boli celé boľavé.
(Tomašč.) Vezme zo stola rezanec, čo spadol z vidličky. (Tim.);
opona spadla spustili ju na konci dejstva, predstavenia;
sadza mi spadla do oka;
hovor. s. na nos dolu tvárou;
pren. putá, okovy spadli prišlo oslobodenie z útlaku;
Dobre nespadla od ľaku. (Tim.);
skoro z nôh spadol, dobre (že) z nôh nespadol (napr. od veľkého ľaku, údivu, prekvapenia) veľmi sa zľakol, zadivil, prekvapil;
únava na spadnutie (Tat.) veľká

Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne prísl. zlomyseľnosť a úklady sa často obrátia proti svojmu pôvodcovi. Jablko nespadne ďaleko od stromu prísl. deti mávajú vlastnosti rodičov. Učený nikto z neba nespadol prísl. každý sa musí učiť, získavať skúsenosti. Hore hľadel, spadol do jamy prísl. o pýche a jej páde. Na Červenom námestí nemá kde jablko spadnúť (Jes-á) je tam veľa ľudí;
niž. hovor. spadlo mu srdce do nohavíc (za sáru) stratil odvahu, dostal strach;
Mal malú dušičku, ale teraz mu aj ten kúsok spadol do nohavíc. (Hor.);
spadla z neho, spadla mu z. krku, z pliec ťarcha, starosť, tieseň, spadol mu kameň so srdca, akoby mu bol kameň, balvan zo srdca spadol veľmi sa mu uľavilo, uľahčilo, zbavil sa tiesne, starostí ap.;
spadlo mu beľmo z očí, spadli mu šupiny z oči prestal byť zaslepený, vidí veci reálne;
Detstvo z neho spadlo (Heč.) razom prestal byť dieťaťom;
hovor. expr. Čo si z neba (z mesiaca, z hrušky, z buka, z duba, z klina) spadol? Čo si hlúpy? Taký si nevedomý, neinformovaný? Mne je, ako čo by z duba spadol, ja vám nerozumiem. (Kal.) Čo ma učíš? Nepoznám tamojšie zvyky? Čo som z mesiaca spadla? (Laz.) myslíš, že som hlúpa, že nič neviem?;
hovor. expr. Akoby bol z neba spadol neočakávane, nečakane sa objavil. Oddýchol si, ako čo by bol z duba spadol (Kal.) zhlboka a nahlas;
hovor. expr. Čo si na hlavu spadol? si taký hlúpy? Bojí sa, že mu koruna z hlavy spadne že stratí vážnosť, že sa poníži. Nič nespadne samo z neba (do lona) všetko si treba zaslúžiť, vybojovať ap., nič nie je bez námahy. Nielen čakať, že nám táto budúcnosť z neba spadne — treba sa usilovať i pomáhať trošku. (Pláv.) Bojoval za bohatstvo, ktoré mu nečakane spadlo do lona (Min.) ktoré získal ľahko, bez námahy.

2. (o daždi, o rose, o snehu) spŕchnuť, napadať: Spadli dažde na dolinu. (J. Kráľ) Rosa ešte nespadla. (Min.) Prechodili dni i týždne, spadol prvý sniežik. (Hor.);
množstvo spadnutých zrážok;

3. dostať sa do nižšej polohy, poklesnúť, klesnúť, ovisnúť: Brada mu spadla na kravatu. (Jes.) Telo sa zakolísalo, hlava spadla na prsia a bolo po všetkom. (Min.) Všetci mali ústa rozďavené, pretože mali sánky spadnuté. (Záb.);
hovor. spadli mu mandle (Jégé) opuchli, zdurili sa;
Tento [vôl] má chvost spadnutý (Kuk.) nepekne mu visí. Zakľaje studni so spadnutou vodou (Heč.) nefungujúcej, nemajúcej dostatočný vztlak;
hovor. očko na pančuche mi spadlo pustilo sa po porušení pleteniny;

4. zrútiť sa, rozsypať sa, popadať na hromadu: dom na spadnutie starý, ktorý sa skoro zrúti;
Chalupa mi spadnúť ide. (Tim.) Čo, keď taká strecha spadne? (Bedn.);
pren. Starý svet dozrel, zhnil a spadol na hŕbu (Mor.) prestal existovať, zanikol.

5. zastar. (z čoho, na čom) stratiť na hodnote, na váhe, na intenzite: s. z váhy, na váhe schudnúť;
Moja Marka spadla z váhy od hladu. (Greg.) Už spadla tá Mara z tej podivnej krásy. (J. Kráľ);
tovar spadol na cene zlacnel, stratil hodnotu;

6. zried. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou);
zahynúť, padnúť (v boji, vo vojne): Spadol vám [syn] vo vojne? (Jil.) Spadne ti statok, nevládzeš poplatiť (Taj.) pohynie, zdochne;

nedok. k 1-4 padať

spádny príd. m.

1. nár. strmý, príkry: Pustili sme sa veľmi spádnym chodníčkom na pílu. (Taj.)

2. zastar. padací: s. most (Šolt., Kub.);
s-e dvere (Šolt.) zavesené na hornej strane, nie na bočnej a zavierajúce sa svojou váhou

špadón, -a/-u muž. r. zastar. meč, kord: Utekali sme k Milošovi, ktorý mal špadóny a masky. (Jégé)

Naposledy hľadané výrazy

1. sp��sob v Slovníku slov. jazyka