Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „spôsob” v Slovníku slovenského jazyka

spôsob, -u muž. r.

1. postup, metóda, ako sa koná, uskutočňuje nejaký dej, ako sa prejavuje nejaký stav: s. práce, výroby;
s. myslenia, hry;
robiť niečo obvyklým, novým, ľubovoľným s-om, prejavovať sa rozličným s-om;
to je jediný možný s.;
usilovať sa o niečo všemožným s-om;
Tak ju zadržte, vy uz máte na to spôsob, ako.
(Tomašč.) Ostaneme vo všetkom pri starom spôsobe. (Šolt.);
na každý s. v každom prípade;
istým s-om, na istý s.;
Marka cítila, že starec všetko vie, že jej svojím spôsobom drzí palec.
(Min.);
gram. príslovka s-u, príslovkové určenie s-u;

gram. jedna zo základných gramatických kategórií slovesa: oznamovací, rozkazovací, podmieňovací s.;
šport. voľný s. akýkoľvek štýl plávania odlišný od plávania naznak, motýľkom al. prsami (obyč. crawl);

2. podoba, ráz, druh niečoho: socialistický s. života;
americký s. života;
Dom strýkov zjavil sa jej v novom spôsobe.
(Kuk.) Pred krčmou našiel toho istého Markuša v tom istom spôsobe. (Kuk.) Na koľkoraký spôsob sa dajú zemiaky pripraviť. (Zúb.) Belasou slúžkou mala prepásané vlasy na spôsob čelenky. (Tat.) Potom ťa bolia kolená, lebo rád sedíš na turecký spôsob. (Voj.);
drevené, na jeden spôsob stavané chalúpky (Taj.) rovnako;
Pán slúžny bol vždy verným Slovákom, pravda, Slovákom celkom svojho spôsobu (Jégé) svojho druhu;
gram. s. slovesného deja jedna z gramaticko-lexikálnych kategórií slovanského slovesa;
cirk. prijímať pod s-om chleba a vína chlieb a víno;

3. mn. č. obyč. v spôsoby zvyklosti, zvyky, spoločenské správanie. mravy: spoločenské s-y (Jes.);
meštiacke s-y (Laz.);
vyberané dvorné spôsoby (Zúb.);
Mesto prišlo na chuť spôsobom veľkomesta. (Jaš.) Dodo ovládal svetácke spôsoby. (Jaš.);
jednoduchý baník bez vzdelania, bez spôsobov (Štítn.) bez spoločenskej uhladenosti;
Dieťa ako dieťa: spôsobu nemá (Jégé) nevie, ako sa má správať. Pozdravil po dedinskom spôsobe (Zúb.) ako je na dedine zvykom. Hodil veci pred matku na stôl. „Aký je to spôsob? Tak sa to má položiť?“ (Jégé) On (Mojžík) len pod spôsobom (pije): pol alebo jeden litrík denne (Tim.) ako pripúšťajú dobré mravy, zvyky;

spôsobový príd.: gram. s-á veta vedľajsia príslovková veta, ktorá vyjadruje spôsob hlavnej vety

spôsobilka, -y, -liek žen. r. škol. zastar. skúška kandidáta pred ustanovením za učiteľa

spôsobilý príd. m. (na čo, s neurč. i bezpredm., zried. i k čomu) majúci schopnosti na niečo, vyhovujúci určitým požiadavkám, vhodný, schopný, uspôsobený: dobytok s. na ďalší chov;
niečo je s -é na používanie;
budova s-á na bývanie;
je s. konať, pracovať;
zdravotne s. človek;
Ja som k ich obhajobe málo spôsobilý.
(Jil.);
práv. s-á osoba;

spôsobilosť, -ti žen. r. schopnosť vyhovieť určitým požiadavkám, vhodnosť;
schopnosť nadobudnutá obyč. výchovou al. učením: mať s. na vykonávanie nejakej činnosti;
telesná s. žiakov;
pracovná, odborná, politická s. občanov;
spôsobilosť [umenia] vychovávať ľudí
(Heč.);
práv. procesná, právna s.;
škol. zastar. skúška s-i skúška kandidáta pred ustanovením za učiteľa

spôsob, -í, -ia dok. (čo) stať sa pôvodcom, príčinou, podnetom niečoho, zapríčiniť: s. škodu;
s. niekomu radosť, bolesť, sklamanie, žiaľ, mrzutosti, smrť;
s. rozruch, prekvapenie, pohoršenie;
straty spôsobené vojnou;
Viedeň sa zotavovala z rán, ktoré jej spôsobili Turci.
(Zúb.);

nedok. spôsobovať, -uje, -ujú

spôsob príd. m.

1. ktorý sa vie dobre správať;
slušný, vychovaný: Takej dievky v celej dedine niet, ako je naša Anka. Krásna. spôsobná. (Tim.);
verné a spôsobné zviera (Fel.);
Bol spôsob a milý. (Chrob.) Je spôsobné mať misku aj pre náhlych hostí. (Fel.)

2. zastar. (na čo, k čomu, s neurč. i bezpredm.) schopný, spôsobilý: Bol spôsob remeselník. (Bodic.) Nie som spôsob viesť voľbu ďalej. (Jégé) Syn tento hoden je trónu a spôsob k panstvu. (Sládk.);

spôsobne prísl. slušne: Veľmi spôsobne jedli. (Jes.);

spôsobnosť, -ti žen. r. zastar. schopnosť, spôsobilosť: [Štúr] mal všetky svoje spôsobnosti zasvätiť celku. (Mráz);
spôsobnosť precítiť toľko dojmov (Vaj.);
Niet na založenie továrne spôsobnosti a peňazí. (Bodic.) Naše nárečie ukazuje spôsobnosť k poézii. (Štúr)

spôsobovať p. spôsobiť

spôsobový p. spôsob

Naposledy hľadané výrazy

1. spôsob v Slovníku slov. jazyka