Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „sotva��e” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

sotva, zdôraznené sotvaže (nár. i sotvy, zdôraznené sotvyže)

I. čast.

1. skoro nie, takmer nie, ledva, len-len že: Zašli do hospody, kde sa sotva pomestili. (Záb.) Mater sotva nohy za sebou vláčila. (Švant.) Sotva sa na ňom držali handry. (Min.);
sotva badateľný úsmev (Čaj.);
sotva viditeľný chodníček (Zúb.);
dievčina sotva dvadsaťročná (Kuk.);

2. vyjadruje pochybnosť, mierny zápor, pravdepodobne nie: Pre [Agnešku] sotva budem môcť niečo usporiť. (Záb.) Hostina a muzika išla tak, ako sotva na ktorom veselí. (Kuk.) V meste ak bolo včelárov päť, aj to sotva. (Jes.) Povie. Dobre sa majte — ale sotvy i to. (J. Kráľ) Vnímala a cítila to tak aj Adelka? Sotva. (Zúb.)

II. spoj. podraď. časová (obyč. s min.) uvádza vedľajšiu vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety, hneď ako, len čo: Sotva to. dopovedal, v sieni sa ozvali kroky. (Urb.) Sotva stačila prečítať pár riadkov, keď tu už dobehol Jaroš. (Vaj.) Sotvaže usalašil sa v hoteli, už našiel na stole vizitku. (Vaj.) Sotvy pritvorila dvere za sebou, už otec obrátil k nej slová. (Škult) Sotvyže zjajkla, už letel koč s ňou. (Dobš.)

sotvaaký (star. pís. sotva aký) zám. neurč. zried. sotva nejaký: s. človek

sotvačo (star. pís. sotva čo), -čoho zám. neurč. hovor. sotva niečo, asi nič;
máločo, málo: Ten sotvačo počul. (Tat.) Z ďalšieho sotva čo vyrozumeli. (Taj.)

sotvakde (star. pís. sotva kde) prísl. zried. asi nikde;
málokde: Sotvakde a sotvakedy tak očakávali hosťa. (Janč.)

sotvakedy (star. pís. sotva kedy) prísl. asi nikdy;
zriedkakedy, málokedy: Sotvakedy videla takú honbu. (Švant.) Sotvakde a sotvakedy tak očakávali hosťa. (Janč.) Tu sotvakedy začnú spomínať, že to bolo miesto, pre človeka. (Jil.)

sotvakto (star. pís. sotva kto), -koho zám. neurč. hovor. asi nikto;
málokto: Sotvakto zažil takú búrku ako on. (Bedn.) Sotvakomu povie, aký svet vo mne videla. (Mih.) Na moju účasť vo vzbure si už sotva kto spomenie. (Zúb.)

sotvaktorý (star. pís. sotva ktorý) zám. neurč. asi žiaden;
máloktorý: Sotvaktorá knižkatoľme skundolila prach ako Chalupkove divadelné kusy. (Vlč.) Sotva ktorá ohláška. prekvapila obec tak ako táto. (Kuk.)

sotvaže p. sotva

Naposledy hľadané výrazy

1. sotva��e v Slovníku slov. jazyka