Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „som” v Slovníku slovenského jazyka

som 1. os. j. č. prít. času slovesa byť

sóma, -y, sóm žen. r. biol. ľudské telo (na rozdiel od psychiky);

somatický príd.: biol. s-é bunky s normálnym počtom chromozómov, nepohlavné;
s. vek telesný, podľa stavby tela (na rozdiel od kalendárneho);
lek. s-é nervové príznaky;
s-é vyšetrenie
;

somaticky prísl.

somár, -a muž. r.

1. (mn. č. -e) domáce zviera z radu kopytníkov, podobné koňovi, lenže menšie, používa sa na nosenie tovaru, jazdenie al. do záprahu (v Európe najmä na juhu a na východe), osol: nosiť sa na s-ovi;
híka ako s.
(Krno);
sprostý, hlúpy ako s.;
zool. s. domáci (Equus asinus);
s. africký [E. (asinus) africanus]
žije divoko v Afrike;

2. (mn. č. -i) pejor. hlúpy, sprostý človek, hlupák (obyč. nadávka): (ty) s. sprostý, (ty) starý s., (ty) s. somársky;
ty korunovaný s.
(Zel.) nadávky;
Hovädo sprosté, somár, kôň — reval mu do ucha mená všetkých domácich zvierat. (Urb.) Ja, somár starý, som mu naletel. (Zúb.) My sme niesli ako somári i naše i jeho, on si šiel naprázdno (Záb.) ako hlúpi, hlúpo.

hovor. robiť z komára somára zveličovať niečo;
Keď je somárovi dobre, ide tancovať na ľad prísl. človek si niekedy vlastnou vinou, ľahkomyseľnosťou spôsobí ťažkosti, nepríjemnosti;

somári, -ia, -ie príd. m. k 1 : s-ie mláďa, s-ia koza;

somárik, -a, mn. č. -y muž. r.

1. zdrob. malý somár, obyč. mláďa;

2. expr. oslab. (mn. č. -ci/-kovia) zmiernená nadávka človekovi;

somárisko, -a, -risk stred. i muž. r. zvel. pejor.

somárčina, -y, -čin (niž. hovor. i somarina, -y, -rín) žen. r. hovor. expr. hlúposť, sprostosť, pochabosť, somárstvo, hlúpy, nerozumný, pochabý čin ap., pochabá, zbytočná vec: hovoriť, rozprávať s-y;
Somárčinu si urobil, Martin!
(Skal.) S fanatizmom dokazoval, aká zbytočná somárčina sú náušnice, prstene, náramky. (Urb.) Taká somarina! (Skal.)

somarica, -e, -ríc žen. r.

1. zried. samica somára: To boli somarice, na ktorých sa obyčajne nosievajú sedliačky. (Fel.)

2. pejor. hlúpa, sprostá žena;
nadávka: Čože ziapeš, ty somarica? (Ráz.)

somárik p. somár

somarina p. somárčina

somársky príd. m.

1. ako u somára: s-a trpezlivosť (Záb.);
ľud. s. kašeľ čierny kašeľ, nákazlivá detská choroba so záchvatmi kŕčovitého a dusivého kašľa

s-e uši a) dlhé (obyč. ako symbol hlúposti);
b) pren. žart. o odstávajúcich rohoch na stránkach kníh, zošitov ap.;
robiť na niekoho, ukazovať niekomu s-e uši rukou naznačovať dlhé uši na znak posmechu;

2. expr. hlúpy, sprostý, pochabý: somár s. nadávka;
hovoriť, viesť s-e reči

s-a lavica posledná lavica v triede, v ktorej sedávali zaostalí žiaci al. kam si museli sadnúť žiaci z trestu, pre posmech;
s. kút (Švant.) v triede, kde museli stáť žiaci z trestu, pre posmech;

somársky prísl.

somárstvo, -a, -tiev stred. expr. hlúposť, sprostosť, pochabosť, somárčina;
hlúpy, sprostý, pochabý čin ap.: Netáraj somárstva! (Urbk.) Sú v nej [knihe] vraj somárstva. (Bedn.) Nerob somárstvo! (Ráz.)

somatický p. sóma

somatológia, -ie žen. r. náuka o ľudskom tele, teloveda

sombrero, -a, 6. p. -e, mn. č. -á, -rer stred. (špan.) klobúk so širokou strechou, ktorý sa nosí najmä v Latinskej Amerike

somík, -a muž. r. nár. priečna časť na ráme dvier, priečnik: Praští hlavou o somík. (Ráz.)

somnambulizmus, -mu muž. r. námesačnosť, námesačníctvo;

somnambulista, -u, mn. č. -i i somnambul, -a, mn. č. -i muž. r. námesačník;

somnambulistka, -y, -tiek, zried. i Somnambulka, -y, -liek žen. r. námesačnica;

somnambulistický, zried. i somnambulný príd. m.;

somnambulisticky, zried. i somnambulne prísl.

somnolencia, -ie žen. r.

1. lek. chorobná ospalosť, spavosť;

2. psych. prvé štádium hypnotického spánku;

somnolentný príd. m.: s. stav;

somnolentne prísl.

šomrák, -a, mn. č. -ci i šomráč, -a muž. r. pejor. zried. človek, ktorý veľa šomre, hundrák, dudroš (Jes-á, Vaj.)

šomrať, -e, -ú, -úci/-ajúci nedok. expr.

1. (na čo, na koho, proti čomu, bezpredm., nár. i nad čím) nahlas prejavovať nespokojnosť, reptať, hundrať, dudrať: Šomral na výmysly, o ktorých nikto nikdy neslýchal. (Jégé) Betlista šomral na kibica. (Vaj.) Ľudia šomrali nad takým náhlením. (Kuk.)

2. (bezpredm. i čo) potichu, nezrozumiteľne hovoriť, mrmlať: š. si pod (popod) nos, pod (popod) fúzy;
Terentij si šomral do hustej brady.
(Jes-á) [Jano] šomral čosi nezrozumiteľného pomedzi zuby. (Kuk.);
pren. Vietor šomre v korunách smrečiny (Švant.) šumí.

3. zried. (s kým) potichu sa zhovárať, šepkať si, šuškať si: Jeden s druhým šomre čosi. (Sládk.);

opak. šomrávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 zašomrať

šomravý príd. m. ktorý veľa šomre, hundravý, šomrajúci: š. dedko (Al.);
š-á povaha (Fig.);

šomravo prísl.;

šomravosť, -ti žen. r.

šomroš, -a muž. r. pejor. zried. šomrák (Ráz.)

šomrot, -u muž. r. zried. šomranie, hundranie: Zo zástupu nespokojných Chaldejcov vychodil šomrot. (Fig.)

Naposledy hľadané výrazy

1. som v Slovníku slov. jazyka