Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „sna��i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

sňať sa, sníme, snímu, sňal, sňatý, rozk. sním dok.

1. kniž. spojiť sa, splynúť: Jej očí sňali sa s jeho úprimným pohľadom. (Kuk.) Ľahké tóny so zvukmi piesne sňali sa. (Jes-á)

2. kniž. zosobášiť sa, zobrať sa: S mojím vedomím sňal sa môj syn s tvojou dievkou. (Kuk.)

3. nár. stretnúť sa: Čo som vám tú vlnu predal, uz sme sa viac nesňali. (Kuk.);

nedok. k 3 snímať sa

snažiť sa, -í, -ia nedok. (o čo i s neurč.) usilovať sa o niečo, chcieť niečo docieliť: s. sa o riešenie niečoho;
Snažil sa ju upokojiť.
(Taj.) Snažil sa o úsmev. (Jil.) Všemožne som sa snažil naučiť sa niečomu. (Al.);

opak. snažievať sa, -a, -ajú

snáď čast. vyjadruje neistotu, možnosť. pripúšťanie;
možno, hádam, vari, azda: Úbohá, snáďtiež zvedela niečo. (Hviezd.) Snáď je Jaroš veľmi múdry. Veď uvidíme. (Vaj.) Vy snáď viete veštiť? (J. Chal.)

snadný príd. m. trochu zastar. nevyžadujúci osobitnú námahu, šikovnosť, osobitné znalosti, ľahký: s-á reč (J. Chal.);
Pre snadnejší prístup k našim povestiam udáme si napred obsah. (Dobš.);

snadno prísl. ľahko: s. pochopiť niečo;

snadnosť, -ti žen. r. ľahkosť

sňah p. sneh

snaha, -y, snáh žen. r. úsilie vykonať niečo, dosiahnuť niečo, dospieť k nejakému cieľu: Snaha dostať sa domov držala ich spolu. (Tat.) Všetka ich snaha vychodí na márnosť. (Hor.)

šnajdra, -y, -dier žen. r. nár. prak: Každý člen družiny mal prak čiže šnajdru. (Zúb.)

snajper, -a, mn. č. -i muž. r. (angl.) voj. presný strelec vynikajúco ovládajúci streľbu, maskovanie a pozorovanie, ostreľovač

šnaps1, -u muž. r. niž. hovor. pálenka, liehovina: (Flórika) vyložila šnapsy a zákusky. (Jégé) Potuzovali sa šnapsami a smäd hasili pivom. (Fr. Kráľ);

šnapsový príd. m.

šnaps2 cit. zried. len v spojení šnips, šnaps, šnip šnaps vyjadruje prudké, rázne odrezanie, odstrihnutie niečoho, šmyk: A potom šnips, šnaps, ostrihal Samka. (Vans.) Nožnice sa len tak mihali, „šnip šnaps“ šniapali. (Vans.)

šnapser, -sera, 6. p. -seri i šnapsel, -sla, 6. p. -sli muž. r. kart. slang. druh hry v karty: A hrali sa v karty: šnapser, jedenadvadsať. (Gráf)

šnapsový p. šnaps1

šnapsputika, -y, -tik žen. r. niž. hovor. pejor. krčma, v ktorej sa predávajú len liehoviny (Vaj., Fab.)

snár, -a, 6. p. -i mn. č. -e muž. r. v starých časoch kniha obsahujúca výklady snov pre poverčivých ľudí: egyptský, chaldejský s.

sňať, sníme, snímu, sňal, sňatý, rozk. sním dok.

1. (čo, zried. i koho) niečo na niečom umiestnené, pripevnené dať dolu, zložiť: s. klobúk, čapicu z hlavy, s. okuliare z nosa, s. putá z rúk;
Otec sňal z police šlabikár.
(Kuk.) Marka sníme z klina šechtár. (Heč.) Otec sňal synka z pece. (Ráz.-Mart.);
pren. kniž. s. zrak, oči z niekoho, z niečoho prestať hľadieť na niekoho, na niečo;

2. (čo) zbaviť niekoho niečoho, obyč. nepríjemného, oslobodiť niekoho od niečoho: s. kliatbu z niekoho;
I jemu by sňala z pliec tlačiaci dlh.
(Tim.)

3. (čo, koho) urobiť fotografickú, filmovú al. televíznu snímku: s. krajinu;
Zabudol, že sa dal sňať, keď postúpil na kaprála.
(Kuk.);
pren. Sňal ju štetcom básnickým (Záb.) vyobrazil;

nedok. snímať

sňatok, -tku muž. r. kniž. zastar. uzavretie manželstva, sobáš: uzavrieť s.;
Pokladám svoj sňatok za problematický.
(Jégé);

sňatkový príd. m.

snaženie, -ia stred. kniž. snaha, úsilie: literárne, kultúrne s-ia;
Vytvoril aj iné diela. ale hlavné snaženie venoval tomuto oltáru.
(Zúb.)

snaživec, -vca, mn. č. -vci muž. r. snaživý človek: literárny s. (Mráz);
Snaživec písal články i ďalej. (Škult)

snaživý príd. m. snažiaci sa, usilujúci sa o niečo, usilovný, pilný, príčinlivý: s. človek, s. pracovnik, ziak;
s. národ
(Kuk.);

snaživo prísl.;

snaživost, -ti žen. r.

snažný príd. m. zried. úpenlivý, naliehavý: s-á prosba;

snažne prísl.: s. prosiť;

snažnosť, -ti žen. r. zried. snaha, úsilie

sňažný p. snežný

šnip(s),šnaps cit. zried. len v spojení šnip(s), šnaps vyjadruje prudké, rázne odrezanie, odstrihnutie niečoho (Vans.)

Naposledy hľadané výrazy

1. sna��i�� v Slovníku slov. jazyka