Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „smr��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

smrad1, -u muž. r.

1. nepríjemný, odporný zápach: sírny, olejový s.;
Z domov vychodí smrad.
(Kuk.)

Stratil sa ako smrad rýchlo a nenápadne.

2. expr. smradľavá vec: Mok beží hrdlom. Potom zamračenie a odkašlanie: Prekliaty smrad! (Vaj.);

smradík, -a muž. r. zdrob. expr. oslab.

smrad2, -a, mn. č. -i muž. r. pejor. (v nadávkach) špinavec: Chyť sa, smrad! — zasyčal mu do ucha. (Hor.)

smradiť, -í, -ia nedok. spôsobovať smrad;

pren. pejor. fajčiť: Pozapaľovali si zmotky a začali smradiť. (Záb.);

opak. smradievať, -a, -ajú

smradľavec, -vca, mn. č. -vci muž. r. pejor. (v nadávkach) špinavec (Heč.)

smradľavica, -e, -víc žen. r. hovor. pejor. pálenka (Gab.)

smradľavka, -y, -viek žen. r. expr. zried. minerálna voda, ktorá zapácha (Smrek)

smradľavý príd. m. silno, nepríjemne zapáchajúci: s-é vajce, s-é mäso;
s. dym, s-á fajka;
s. špiritus

smradliak, -a, mn. č. -ci muž. r. pejor. zapáchajúci tvor, obyč. v nadávkach: Zahrozil päsťou a zakričal: Smradliak! (Min.)

smradnúť, -ne, -nú, -dol nedok. zried. stávať sa smradľavým: Mäso zavesené na hákoch smradlo. (Zgur.)

smradoch, -a, mn. č. -y i smradoš, -a, mn. č. -e muž. r. zool. zastar. skunk

smradúch, -a, mn. č. -si muž. r. expr. zapáchajúci tvor, obyč. v nadávkach: Poď sem, ty smradúch! (Fr. Kráľ)

smrčina, -y, -čín žen. r. nár. smrečina: Prešiel po dúbravinách, smrčinách a kosodrevine (Fab.) Haluze smrčín viseli nad chodníkom. (Tomašč.)

šmrcnúť, -ne, -nú, -col dok. niž. hovor. expr. (koho) hodiť, vrhnúť, šmariť: Aj pána šmrcnem do Volgy. (Jes-á)

smrčok, -čka muž. r. druh jedlej huby;
bot. s. jedlý (Marchella esculenta)

smrďatý príd. m. expr. zried. smradľavý: s-é bahno (Jégé);
s. špiritus (Švant.)

smrdieť, -í, -ia nedok.

1. nepríjemne zapáchať: Smrdeli ani psie zdochliny. (Jégé) Smrdíte pálenkou. (Taj.) Skríkol: Človečina smrdí. (Bedn.);
pren. Trochu to smrdí pohanstvom (Fel.) je v tom pohanstvo. Hosť a ryba na tretí deň smrdí. (prísl.); class="sc" /> pren. samochvála smrdí je nepríjemná

Ryba od hlavy smrdí prísl. chyba je v riadiacich orgánoch;
hovor. expr. s. grošom nemaž peňazí;

2. hovor. expr. (komu) byť nepríjemný, nemilý: práca, robota mu smrdí;
Šlabikár mi smrdí
(Šolt.) nerád sa učím. Do mlyna vkročiť, to ti smrdí. (Al.)

3. hovor. expr. (čím) prezrádzať blízkosť niečoho nepríjemného, hroziť: Ženy vynosia všetko, čo smrdí trestom. (Heč.) Smrdí to tam škandálom. (Karv.);

opak. smrdievať, -a, -ajú

šmrdkať, -á, -ajú nedok. hovor. expr. (čím) hýbať, kývať: pes šmrdká chvostíkom;
Krava šmrdká kýptikom.
(Hor.) [Trabala] vykladal, šmrdkajúc palicou v povetrí. (Hor.)

smrdľavý príd. m. zastar. smradľavý (Kuk., Rys., Vám.)

smrdutý príd. m. zastar. smradľavý (Záb., Vaj.)

smrečie, -ia stred. hromad. smrekový porast, les;
smrečina: Kradli sa smrečím na Poľanu. (Tat.)

smrečina, -y, -čín žen. r. smrekový porast, les: Zašiel do hustej smrečiny. (Hor.) Stráň bola zarastená mladými smrečinami. (Tomašč.);

smrečinový príd. m.: s. les (Hviezd.)

smrečinec, -nca muž. r. bledozelená rastlina s dlhým plazivým pakoreňom rastúca v tmavých ihličnatých lesoch;
bot. s. plazivý (Goodyera repens)

smrek, -a muž. r.

1. lesný ihličnatý strom;
bot. s. obyčajný (Picea excelsa);

2. zastar. červený s. smrekovec;

smrekový príd. m.: s-é drevo, s. les, porast;

smriečok, -čka i smriečik, -a muž. r. zdrob. : smrečisko, -a stred. i muž. r. zvel. expr. : storočné s-á

smrekovec, -vca muž. r. lesný ihličnatý strom, ktorému na zimu opadáva ihličie;
bot. s. opadavý (Larix decidua);

smrekovcový príd. m.: s-é drevo

smrekovica, -e, -víc z. zried. palica zo smrekového dreva (Skal.)

smrekovina, -y, -vín žen. r. zried. smrečina (Ondr.)

Naposledy hľadané výrazy

1. smr�� v Slovníku slov. jazyka