Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „smiech” v Slovníku slovenského jazyka

smiech, -u muž. r.

1. vonkajší prejav radosti, veselosti vyznačujúci sa zvláštnym stiahnutím tvárových svalov a sprevádzaný charakteristickým zvukom: zvonivý s.;
dať sa, pustiť sa do s-u;
zdržať sa s-u;
dusiť s.;
Zahryzli sa do pier, aby nevypukli v smiech.
(Tim.) Úradníci zachodili sa od smiechu. (Kuk.) Nikomu nebolo do smiechu. (Jégé) Spoločnosť sa pučila od smiechu. (Krno) Po smiechu býva plač. prísl.

2. (často v mn. č.) posmech: Zo žien si len smiechy robí. (Ráz.) Chceš byť ľuďom na smiech? (Laz.)

3. (obyč. v mn. č.) žarty: Vystrája smiechy pánom za chrbtom. (Janč.)

smiechot, -u muž. r. expr. smiech: Smiechotu okolo točovky viac ako oceľových stružlín. (Gab.)

smiechota, -y, mn. č. obyč. v smiechoty, -chot žen. r. vtipy, žarty: Hľadela smiechotami zamedziť rozhovor. (Kuk.) Robil si z toho smiechoty. (Vans.)

smiechotár i smiechotkár, -a muž. r. zried. vtipkár (Dobš., Jes-á)

Naposledy hľadané výrazy

1. smiech v Slovníku slov. jazyka