Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „slovo” v Slovníku slovenského jazyka

slovo, -a, slov stred.

1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: domáce, cudzie s.;
význam s-a;
Slovo láska v mladých vyvolalo túžbu.
(Urb.) Všade sme tisli slovo „veľmi“. (Kuk.);
6 strán, slovom šesť strán;
gram. vybrané s-á ktoré si treba pamätať (najmä pre spôsob písania, napr. y)

urobiť niečo bez s-a bez protestu;
odísť bez s-a s mlčaním;
dívať sa bez s-a nemo;
nepovedať ani (pol) s-a mlčať, byť ticho;
(hovoriť, odriekať niečo) od s-a do s-a doslovne, doslova, nič nevynechajúc;
nevyberať s-á hovoriť otvorene, obyč. ostro;
hľadať s-á nevedieť sa rýchlo vyjadriť;
to sú len s-á to sa nikdy neuskutoční;
poslúchať, poslúchnuť na s. ihneď;
niet na to slov o nejakej výnimočnej skutočnosti;
v pravom zmysle s-a v skutočnosti, skutočne;
na s. vzatý (novšie pís. i naslovovzatý) odborník vynikajúci;
Portrét stál za slovo (Jégé) bol niečo hodný.

2. reč, hovor, hovorenie: úvodné, záverečné s.;
krivé, zlé s.;
sladké s-á;
vážne, smelé, kritické, vďačné s-á;
prázdne s-á
bezobsažné hovorenie;
otvorené, úprimné s-á;
surové s-á
(Urb.);
sloboda s-a;
pren. tlačené s. písomný jazykový prejav;
majster s-a o spisovateľovi;
umelec s-a o hercovi al. recitátorovi;
kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie, jazyková kultúra;
cirk. s. božie o biblii

mať s. a) hovoriť, b) rozhodovať;
dostať (nedostať) sa k s-u a) môcť (nemôcť) prehovoriť, b) môcť (nemôcť) rozhodovať;
dať, udeliť niekomu s. vyzvať ho, aby hovoril;
ujať sa s-a začať hovoriť;
nepustiť niekoho k s-u a) nedať mu hovoriť, b) expr. prekaziť už v zárodku nejaký čin niekoho;
dostať s. získať možnosť hovoriť;
chytať, chytiť niekoho za s. využívať, využiť prerieknutie niekoho;
brať niekoho za s. vyžadovať splnenie sľubu;
škoda slov je zbytočné hovoriť;
povedať posledné s. zaujať k niečomu definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec;
povedať veľké s. vysloviť niečo závažné;
nevie prísť k s-u je veľmi prekvapený al. pohnutý;
to je s. do bitky to je vážna reč;
to je chlapské s. to je vážne rozhodnutie;
s. dalo s. a) rozhovorili sa, b) povadili sa;
dať na s-á niekoho vážiť si názor niekoho;
nemá sa k s-u mlčí, nehovorí;
stratiť s niekým s. prehovoriť s ním;
Slovo medzi nimi nepadlo (Jaš.) nič si nepovedali;
arch. byť na s-e s niekým hovoriť s niekým: Záborský už dávno nebol na slove s mladými Slovákmi. (Kuk.)

3. sľub, záväzok: dať (svoje) s.;
dodržať s., zrušiť s.;
Jakub bol muž slova
(Ráz.) vedel dodržať sľub.

stáť si za s-om (v s-e) dodržiavať sľub;
s. robí muža (úsl.) čestný muž dodržiava sľub;
čestné s. zaverenie;
vrátiť niekomu s. zrušiť sľub;
arch. ostať s niekým na s-e dohodnúť sa: Tak sme zostali na slove, že sobáš bude týždeň pred Všechsvätými. (Kuk.);

slovko, -a -viek stred. zdrob. expr. k 1 : Slovka nevypovie. (Rúf.) Odchádzali bez slovka. (Hor.) Ako kyj ho ovalilo slovko „majster“. (Mor.);

slovíčko, -a, -čok stred. zdrob. expr. jednotlivé slovo: Janko nevypovie slovíčka (Ráz.-Mart.) mlčí. Neujde jej ani slovíčko (Heč.) všetko počuje. Prečo ste nenapísali ani slovíčka, že prídete? (Jégé) Keď videl známeho, zastavil sa na slovíčko (Zgur.) na malý rozhovor;
škol. slang. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, ruské, anglické s-a

slovohra, -y, -hier žen. r. zried. slovná hra, hra so slovami (Smrek, Zúb.)

slovom čast. proste, jednoducho, skrátka: Slovom, stalo sa i tu, čo sa obyčajne stáva. (Kuk.) Robíme v lese alebo rúbeme ľad, slovom, pracujeme tam, kde sa dá. (Zúb.)

slovosled, -u muž. r. gram. poriadok slov vo vete;

slovosledný príd. m.: s-á inverzia

slovotvorný príd. m. týkajúci sa tvorenia slov: s. prostriedok, s-á prípona;
s-á sústava slovenčiny

Naposledy hľadané výrazy

1. slovo v Slovníku slov. jazyka