Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „slabo” v Slovníku slovenského jazyka

slabo prísl.

1. málo, trochu, nepatrne: s. sa zasmiať;
s. prešedivelé vlasy
(Krno);

2. nevyhovujúcim spôsobom, nedostatočne: s. platiť, s. spievať, s. plávať;
So slabo zakrytým podráždením sa opýtal.
(Urb.)

3. s malou intenzitou, málo výdatne: Lampy veľmi slabo svietia. (Vaj.) Dýcha, ale veľmi slabo. (Min.) Hlas mu slabo kvíkal. (Bedn.)

4. málo účinne, s malým výsledkom: Obchod šiel veľmi slabo. (Jil.)

5. zle, nevoľno (obyč. so sponovým slovesom byť): Bolo jej tak slabo. (Jil.)

slabobelasý príd. m. zried. bledobelasý, bledomodrý, svetlomodrý, slabomodrý: s. škripec na nose (Vaj.)

slabočervený príd. m. zried. bledočervený, svetločervený: s-é pery;
s-é svetlo
(Mor.)

slaboch, -a, mn. č. -si muž. r.

1. trochu pejor. človek slabej vôle, nerozhodný, podliehajúci ľahko cudziemu vplyvu: Nebol zlý človek, len veľký slaboch. (Al.);

2. fyzicky slabý človek;

slaboška, -y, -šiek žen. r.

slaboduchý príd. m. duševne slabý, obmedzený: s. človek (Jégé, Vaj., Jil.);

slaboduchosť i slabodušnosť, -ti žen. r.

slabofialový príd. m. zried. bledofialový, svetlofialový: s-é kvety

slabomodrý príd. m. zried. svetlomodrý, bledomodrý, bledobelasý, slabobelasý: s-é šaty

slabomyseľný príd. m. majúci slabý rozum, duševne menejcenný: s. človek;
Žena umrela a zostal po nej slabomyseľný chlapec.
(Heč.);

slabomyseľnosť, -ti žen. r.

slaboprúdový príd.: el. tech. s-á elektrotechnika ktorá používa prúd s nízkou intenzitou

slaboružový príd. m. zried. bledoružový, svetloružový: s. kvietok (Lask.)

slaboška p. slaboch

slabošský príd. m. pejor. trpiaci nedostatkom vôle, podliehajúci cudzím vplyvom, neenergický: s-á povaha;
Mátožilo ma slabošské mámenie zriecť sa zodpovedného poverenia.
(Gab.);

slabošsky prísl.;

slabošstvo, -a stred. nedostatok vôle, podliehanie cudzím vplyvom

slabo, -ti žen. r.

1. telesná skleslosť, úbytok síl: Zima pominula, ale jej kašeľ a slabo neminuli. (Tim.) Maco sa musel od slabosti oprieť. (Taj.)

2. povahová chyba, slabá stránka: Nepáčilo sa jej vyvyšovanie nad slabosti ľudské. (Tim.) Skorej dáku druhú slabo, ale zlodejstvo mi ešte nik nevyčítal. (Jes-á)

3. nepodnikavosť, nedostatok duševných síl, nemohúcnosť: Zaujal ho hnev nad vlastnou malomocou, slabosťou. (Kuk.);

slabôstka, -y, -tok žen. r. zdrob. expr. povahová chyba, slabá stránka: Všetci máme maličkú slabôstku trošku sa vždy šetriť. (Jes-á)

slabôstka p. slabosť

slabota, -y, -bôt žen. r.

1. telesná skleslosť, slabosť: Slabotou zvládnutý Vuk nerozumel. (Hor.)

2. expr. nedostatočná, slabá vec: So svojím som nepochodila. Uznala som: darmo, slabota. (Urb.)

slabozelený príd. m. zried. bledozelený, svetlozelený: s-é listy;
s-á lampa
(Karv.)

slabožltý príd. m. bledožltý, svetložltý: s-é vlasy

slabozraký príd. m. majúci slabý zrak;

slabozrakosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. slabo v Slovníku slov. jazyka