Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „slab��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

slabičný príd. m. týkajúci sa slabiky;
poet. s. verš ktorého rytmická organizácia je založená na počte slabík;
s. predel;
lingv. s-á spoluhláska slabikotvorná;

slabičnosť, -ti žen. r. schopnosť vytvárať slabiku, slabikotvornosť

slabika, -y, -bík žen. r. lingv., metr. rytmická jednotka, na ktorú sa delí slovo pri vyslovovaní, obsahujúca samohlásku, dvojhlásku al. slabikotvorné l, r: otvorená, zatvorená s.;
prízvučná, neprízvučná s.;
Po slabikách som jej zopakoval, že som si prišiel po ňu
(Fig.) slabikujúc;

slabikový príd. m.: s-á krížovka

šlabikár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. učebnica pre žiakov prvého ročníka, z ktorej sa učia čítať;

šlabikárový príd. m.

slabikotvorný príd. m. lingv. majúci schopnosť byť nositeľom slabiky: s-á hláska;

slabikotvornosť, -ti žen. r. slabičnosť

slabikovať, -uje, -ujú nedok. (čo i bezpredm.) vyslovovať al. čítať osobitne každú slabiku: Slabikovali staré švabachové písmená. (Hor.) Keď bol plagát prilepený, chalani začali slabikovať. (Zgur.)

šlabikovať, -uje, -ujú nedok. hovor. slabikovať Dra-hý Miš-ko, začal šlabikovať hrubý hlas (Kuk.) V kúte pri stole malý Jožko si šlabikuje a píše. (Al.)

slabikovka, -y, -viek žen. r. druh hádanky

slabikový p. slabika

slabina, -y, -bín žen. r.

1. citlivé a mäkké miesto po stranách trupu medzi rebrami a stehnom: Ovady sadali na slabiny zvierat. (Ondr.) Terezu zabolelo v pravej slabine. (Gab.)

2. expr. slabé miesto, slabá stránka, chyba, nedostatok: Nehotovosť a improvizovanosť formy sú slabinou Matory. (Škult.) Som si vedomý vlastných pedagogických slabín. (Gab.);

slabinový príd. m. k 1 : s-á oblasť;

slabinka, -y, -niek žen. r. zdrob. expr.

slabinger, -a muž. r. níž. hovor. pejor.

1. slaboch;

2. človek, ktorý sa nevyzná vo svojom odbore;
slabý žiak;

slabingerský príd. m.: s. charakter (Jes-á);

slabingerstvo, -a stred. slabošstvo

slabnúť, -ne, -nú, -bol nedok. stávať sa slabým, strácať sily, ochabovať: Anna cítila, ze jej slabnú oči. (Vaj.) Zbadal, že kôň pod ním slabne. (Jégé);

dok. zoslabnúť

slabo prísl.

1. málo, trochu, nepatrne: s. sa zasmiať;
s. prešedivelé vlasy
(Krno);

2. nevyhovujúcim spôsobom, nedostatočne: s. platiť, s. spievať, s. plávať;
So slabo zakrytým podráždením sa opýtal.
(Urb.)

3. s malou intenzitou, málo výdatne: Lampy veľmi slabo svietia. (Vaj.) Dýcha, ale veľmi slabo. (Min.) Hlas mu slabo kvíkal. (Bedn.)

4. málo účinne, s malým výsledkom: Obchod šiel veľmi slabo. (Jil.)

5. zle, nevoľno (obyč. so sponovým slovesom byť): Bolo jej tak slabo. (Jil.)

slabobelasý príd. m. zried. bledobelasý, bledomodrý, svetlomodrý, slabomodrý: s. škripec na nose (Vaj.)

slabočervený príd. m. zried. bledočervený, svetločervený: s-é pery;
s-é svetlo
(Mor.)

slaboch, -a, mn. č. -si muž. r.

1. trochu pejor. človek slabej vôle, nerozhodný, podliehajúci ľahko cudziemu vplyvu: Nebol zlý človek, len veľký slaboch. (Al.);

2. fyzicky slabý človek;

slaboška, -y, -šiek žen. r.

slaboduchý príd. m. duševne slabý, obmedzený: s. človek (Jégé, Vaj., Jil.);

slaboduchosť i slabodušnosť, -ti žen. r.

slabofialový príd. m. zried. bledofialový, svetlofialový: s-é kvety

slabomodrý príd. m. zried. svetlomodrý, bledomodrý, bledobelasý, slabobelasý: s-é šaty

slabomyseľný príd. m. majúci slabý rozum, duševne menejcenný: s. človek;
Žena umrela a zostal po nej slabomyseľný chlapec.
(Heč.);

slabomyseľnosť, -ti žen. r.

slaboprúdový príd.: el. tech. s-á elektrotechnika ktorá používa prúd s nízkou intenzitou

slaboružový príd. m. zried. bledoružový, svetloružový: s. kvietok (Lask.)

slaboška p. slaboch

slabošský príd. m. pejor. trpiaci nedostatkom vôle, podliehajúci cudzím vplyvom, neenergický: s-á povaha;
Mátožilo ma slabošské mámenie zriecť sa zodpovedného poverenia.
(Gab.);

slabošsky prísl.;

slabošstvo, -a stred. nedostatok vôle, podliehanie cudzím vplyvom

slabosť, -ti žen. r.

1. telesná skleslosť, úbytok síl: Zima pominula, ale jej kašeľ a slabosť neminuli. (Tim.) Maco sa musel od slabosti oprieť. (Taj.)

2. povahová chyba, slabá stránka: Nepáčilo sa jej vyvyšovanie nad slabosti ľudské. (Tim.) Skorej dáku druhú slabosť, ale zlodejstvo mi ešte nik nevyčítal. (Jes-á)

3. nepodnikavosť, nedostatok duševných síl, nemohúcnosť: Zaujal ho hnev nad vlastnou malomocou, slabosťou. (Kuk.);

slabôstka, -y, -tok žen. r. zdrob. expr. povahová chyba, slabá stránka: Všetci máme maličkú slabôstku trošku sa vždy šetriť. (Jes-á)

slabôstka p. slabosť

slabota, -y, -bôt žen. r.

1. telesná skleslosť, slabosť: Slabotou zvládnutý Vuk nerozumel. (Hor.)

2. expr. nedostatočná, slabá vec: So svojím som nepochodila. Uznala som: darmo, slabota. (Urb.)

Naposledy hľadané výrazy

1. slab�� v Slovníku slov. jazyka