Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „skon��i��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

skončiť sa i skončiť2, -í, -ia, rozk. -nč/-nči dok. dospieť ku koncu, dovŕšiť sa, ukončiť sa: vojna sa skončila;
vyučovanie sa skončilo;
prázdniny sa skončili;
predstavenie sa. skončilo;
zápas sa skončil;
Obed sa skončil.
(Kuk.) Dávno skončila vojna. (Jil.) Mohlo by to všelijako skončiť. (Urb.)

skonsolidovať sa, -uje, -ujú dok. upevniť sa, ustáliť sa, usporiadať sa: pomery sa skonsolidovali;
Slovenská buržoázia sa ako-tak skonsolidovala.
(Mráz)

|| skonsolidovať (čo) uviesť, priviesť do poriadku, ustáliť, upevniť

skon, -u muž. r. skončenie života, skonanie, smrť: tragický, smutný s.;
predčasný, blízky s.;
Ľahko hľadela na svoj skon.
(Jégé)

skonanie, -ia stred.

1. kniž. smrť: Nesmieš sa na. skonanie tvojho muža dívať. (Kal.) Budem milovať až do skonania. (Vaj.)

2. v spojení do s-ia sveta do konca, do skončenia

skon, -á, -ajú dok. kniž. zomrieť: Podvečer otec ticho skonal. (Hor.);
pren. Zhováral sao láske večnej, čo nikdy neskoná (Tim.) nepominie;

nedok. skonávať, -a, -ajú

skoncentrovať, -uje, -ujú dok. -(čo) vykonať. koncentráciu, sústrediť: s. výrobu;
s. myšlienky;
s. pozornosť na niečo;
Skoncentrovala všetku silu na svoje ruky.
(Bod.)

|| skoncentrovať sa sústrediť sa: Kalnický sa chcel skoncentrovať. (Urb.);
s. sa na prácu

skoncipovať, -uje, -ujú dok. (čo) zostaviť náčrt listu, spisu, vedeckého al. umeleckého diela a pod-: s. list, reč, žiadosť, štúdiu, článok

skončiť1, -í, -ia, rozk. -nč/-nči dok.

1. (čo) doviesť do konca, urobiť s niečím koniec, dokončiť, ukončiť, dovŕšiť: s. prácu, dielo, stavbu, operáciu;
s. štúdiá, školu, vojenskú službu;
s. rozhovor, reč;
s. návštevu;
s. obed, večeru
;

2. (s čím, s kým i bezpredm.) ukončiť niečo prerušením činnosti, urobiť koniec niečomu: Skončil so životom. (Smrek);
expr. s tebou (s vami) som skončil nehovorím viac s tebou (s vami);

3. (čím, ako) zakončiť, ukončiť, zavŕšiť niečo istým spôsobom: Začali clivou piesňou a skončili pijatikou. (Tat.);
s. tragicky zahynúť;

4. (kde) ocitnúť sa niekde v dôsledku istej činnosti: Skončil vo väzení (Taj.) dostal sa do väzenia. Skončíš na šibenici (červ.) obesia ťa;
s. na prvom (druhom, piatom) mieste byť v istej súťaži al. na pretekoch na prvom (druhom, piatom) mieste

skoncovať, -uje, -ujú dok. expr. (čo, s čím) urobiť s niečím koniec, priviesť ku koncu, ukončiť, skončiť: Alina sa rozhodla, že tú vec skoncuje. (Jégé) Revolúcia skoncovala s cárizmom. (Pláv.)

skondenzovať, -uje, -ujú dok. tech. (čo) zhustiť, stlačiť: s. paru;
pren. Kalinčiak videl v štúrovcoch skondenzovanú všetku prefíkanosť. (Mráz)

skonfiškovať, -uje, -ujú dok. (čo)

1. zhabať majetok v prospech štátu: s. veľkostatok, pôdu;

2. zhabať noviny al. knihu;
zakázať predaj novín al. knihy

skonfrontovať, -uje, -ujú dok. (čo s čím) vykonať konfrontáciu, porovnať: s. román so skutočnosťou (Mňač.)

skonfundovať, -uje, -ujú dok. kniž. (koho) zmiasť, popliesť, priviesť do pomykova: Po Mudroňovej reči, ktorá skonfundovala žalobníka, mal ešte obžalovaný slovo. (Škult)

|| skonfundovať sa zmiasť sa, popliesť sa: Jola sa naľakala, skonfundovala. (Tim.)

skonkretizovať, -uje, -ujú dok. (čo) urobiť konkrétnym, realizovať, uskutočniť, zhmotniť: s. myšlienky, program, návrh;
Teoretické tézy článkov možno skonkretizovať.
(Brez.)

skonkrétniť, -i, -ia dok. (čo) urobiť konkrétnym, realizovať, uskutočniť, zhmotniť;
skonkretizovať: s. ideu;
Stano nám chcel myšlienky skonkrétniť na plátne.
(Vaj.);

nedok. skonkrétňovať, -uje, -ujú

skonkurovať, -uje, -ujú dok. zastar. (koho) uviesť do konkurzu, úpadku (konkurenciou): Mňa neskonkurujete. (Ráz.)

skonštatovať, -uje, -ujú dok. (čo) zistiť, usúdiť, konštatovať: Poriadne ti hlavu prevrátili, skonštatuje Mikula. (Heč.)

skonštruovať, -uje, -ujú dok. (čo) zostrojiť, zostaviť: s. motor, prístroj, stroj;
pren. Romantizmus skonštruoval si idealistické predstavy. (Mráz)

skonto, -a, skont stred. fin. zrážka z ceny tovaru, ktorú povoľuje predávajúci odberateľovi platiacemu v hotovosti

skontro, -a, 6. p. -e, mn. č. 2. p. -tier stred. fin. kontrola a prieskum zápisov v pokladničnej hotovosti, zásob cenných papierov ap.

skontrolovať, -uje, -ujú dok. (čo) vykonať kontrolu niečoho, preskúmať: Skontroloval obsah kufríka. (Pláv.) Skontrolovali, v akom stave sú ovocné stromy. (Zúb.)

skontrovať, -uje, -ujú dok. i nedok. fin. (čo) urobiť, robiť skontro

skonzervovať, -uje, -ujú dok. (čo) spracovať na konzervy: s. mäso, ovocie, zeleninu

skonzumovať, -uje, -ujú dok. (čo) spotrebovať, stroviť;
zjesť, pojesť: s. potraviny;
Po skonzumovaní sumčeka celá spoločnosť sa pobrala na kopček.
(Al.)

Naposledy hľadané výrazy

1. skon��i�� v Slovníku slov. jazyka