skladateľ -a mn. -ia m. tvorca hud. diel, komponista: s. piesní, opier;
skladateľka -y -liek ž.;
skladateľský príd.
nedok. skladať
● s. účty niekomu zodpovedať sa
skladbička -y -čiek ž. zdrob. k 2
skladnícky príd.
skladníčka -y -čok ž.;
skladovací príd. určený na skladovanie: s-ie priestory
skladovať nedok. mať na sklade, uskladňovať: s. potraviny, s-nie materiálu
sklamane prísl.: s. pozerať
sklamaný príd. kt. sa sklamal; svedčiaci o sklamaní: s. mladík;
s. hlas;
// sklamať sa zažiť pocit rozčarovania: s. sa v deťoch, v predpokladoch
sklenárka -y -rok ž.;
sklenársky príd.;
sklenárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. zamestnanie sklenára
2. podnik zasklievajúci obloky, obrazy ap.