Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „sk��ma��” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

skaboniť sa, -í, -ia dok. bás. pokryť sa mrakmi, zamračiť sa: obloha sa skabonila, skabonené nebo (Hviezd.)

|| skaboniť (čo) zachmúriť, zachmúrením dodať niečomu pošmúrny al. hnevlivý vzhľad: skabonil brvy svoje (Hviezd.);
skabonený obličaj (Ráz.)

skabiózny príd. m. lek. svrabový, svrabovitý: s-a infekcia

skácať p. skákať

skackať, -á, -ajú nedok. expr. poskakovať, skákať: s. na jednej nohe, deti skackajú, vrabec skacká;
pren. Aj mne tak skackalo srdce, ako skacká jemu (Švant.) prudko bilo;

opak. skackávať, -a, -ajú

skackavý príd. m. expr. poskakujúci: s. vrabec;
pren. s-é plamene (Letz);
s. let (Gráf);

skackavo prísl. skackajúc: Ako bábka na nitiach obracia sa postava skackavo. (Karv.)

skackom prísl. bás. zried. skackavo, skackajúc (Hviezd.)

skade zám. prísl. odkiaľ, skadiaľ: Nemáte skade troviť. (Tim.)

skadekoľvek prísl. zried. odkiaľkoľvek

skaderavieť, -ie, -ejú dok. zried. stať sa kaderavým, kučeravým, skučeravieť, zvlniť sa: vlasy skaderavejú

skaderiť, -í, -ia dok. (čo) urobiť niečo kaderavým, kučeravým, urobiť kadere, kučery na niečom: s. vlasy

|| skaderiť sa stať sa kaderavým, kučeravým, zvlniť sa: vlasy sa skaderili;
prameň skaderených vlasov
(Jil.)

skaderuka-skadenoha (star. pís. skade ruka, skade noha) spodst. neskl. muž. r. i žen. r. pejor. človek neznámeho pôvodu, o ktorom sa nevie, odkiaľ prišiel, prišelec: Toľký groš strčiť do hrtana takému skaderuka-skadenoha. (Mor.) Ty skaderuka-skadenoha, niktoš! (Laz.)

skadiaľ zám. prísl. odkiaľ, odkade: Lutzky tušil, skadiaľ vietor duje. (Pláv.)

škádliť, -i, -ia nedok. kniž. (koho) žartovne dráždiť, hnevať, doberať: Drahotína škádlili, že škúli na Aničku. (Vans.)

|| škádliť sa zartovne sa dráždiť, hnevať sa, doberať sa navzájom: Bavia sa, škádlia, najmä veselý pár. (Fig.)

škádlivý príd. m. kniž. dobiedzavý, žartovne dráždiaci, doberajúci: Boli obidvaja v rozhovore škádlivom. (Vans.)

škadróna, -y, -rón žen. r. voj. zastar. jazdecký oddiel, eskadróna: Len čo som vstúpil do škadróny, spravil ma oficierom. (Kuk.)

skafander, -dra, 6. p. -dri, mn. č. -dre muž. r. vzduchotesný potápačský al. kozmonautický oblek: oceľový s.

skákať (kraj. i skácať), -če, -ču, rozk. skáč nedok.

1. odrazom nôh sa vymršťovať do výšky al. do diaľky: s. do výšky, s. do diaľky, s. dolu hlavou;
Keď nevieš plávať, neskáč do vody.
prísl.

2. prudko sa pohybovať;
pren. srdce skáče (Tat.) prudko bije;
oči mu skákali (Jes-á) zvedavo al. hnevlivo sem-tam pozeral;
s. okolo niekoho (Tomašč.) robiť mu po vôli, obsluhovať ho;
kyj skákal po chrbte (Dobš.) niekoho bili kyjom

hovor. vec skáče sama do očú (Kuk.) každý si ju hneď povšimne;
s. niekomu do reči prerušovať ho v reči, miešať sa mu do reči;
s. [v reči] z predmetu na predmet stále meniť tému, stále v reči odbočovať;

3. (do koho, do čoho) útočiť na niekoho, na niečo, napádať niekoho, niečo: pes skáče do človeka;

pren. expr. zadierať, dobiedzať do niekoho, do niečoho: Čože skáče do mňa? (Jégé) Žena do kmotra skákala. (Min.);

opak. skákavať, -ava, -ajú;

dok. skočiť

skákavý príd. m.

1. ktorý skáče, skáčúci;
pohybujúci sa v skokoch, skokovite: s. hmyz;
šport. s-á strela lopta striedavo sa odrážajúca od zeme;
pren. dievčina o skákavom očku (Kuk.) škuľavá;

2. vykonávaný skokmi: s-é kroky;

skákavo prísl. v skokoch, skokovite: s. sa pohybovať

skala, -y, skál žen. r.

1. kus kameňa, kameň, pevná hornina: tvrdá s., okrúhla s.;

2. súvislá masa kameňa (obyč. s prudkými svahmi), bralo: strmá, vysoká s.;
hradná s.
na ktorej je postavený hrad;
s-y lámať drobiť, krušiť

stvrdnúť na s-u stať sa veľmi tvrdým;
zem (tvrdá) ani s. veľmi tvrdá;
byť ako s. tvrdý, pevný, necitný;
ostať (chladný) ako s. bezcitný, nevšímavý, bezohľadný;
srdce (tvrdé) ako s. bezcitné;
stáť ako s. veľmi pevne, nehybne;
človek nie je s. cíti, má byť súcitný;
s. by nad tým (nad ním) zaplakala je to veľmi dojímavé;
je na poľutovanie;
To musí i skalu obmäkčiť (Tim.) na každého to zapôsobí. Každému odpadla skala zo srdca (Jégé) starosť sa pominula. Ako čo by skalu do vody hodil o márnej snahe. Neostala skala na skale (Vans.) všetko bolo zničené;

skalka, -y, -liek žen. r. zdrob. ;

skalôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr.

škála, -y, skál žen. r.

1. stupnica;
rozpätie;
rad prvkov chápaný v stupňovitom poriadku: tematická š., farebná š.;
Je tu celá škála literárnych diel.
(Mňač.) Blaškovičova citová škála bola ohraničená podobne ako detský klavír. (Krno);

hud. postupný rad tónov podľa relatívnych výšok: prehrávať š-y, pentatonická š.;

2. tech. tabuľka so stupnicou istých hodnôt, údajov: š. manometra, š. rádia;

škálový príd. m. zried.: tech. š-é váhy udávajúce váhu na stupnici

skalár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e muž. r. fyz. veličina úplne určená jediným číselným údajom (napr. hmota, energia ap.);

skalárny príd. m.: s. násobok;

skalárne prísl.: s. násobiť

skalavý príd. m. zried. posiaty skalami, skalnatý: cesta bola skalavá (Švant.)

skálčie i skalčie, -ia, 6. p.stred. hromad. nár. drobné kamenie, skálie: drobné skálčie, utlčené skálčie (Tim.);
úlomky skalčia (Ondr.)

skalcifikovať, -uje, -ujú dok. lek.

1. (čo) zvápenatiť: s. kavernu;

2. zvápenatieť: kaverna skalcifikovala

skald, -a, mn. č. -i/-ovia muž. r. lit. staroškandinávsky básnik

skalenoéder, -dra, 6. p. -dri, mn. č. -dre muž. r. kryšt. šestorcový kryštálový útvar omedzený 12 zhodnými rôznostrannými trojuholníkmi;

skalenoedrický príd. m. kryštalizujúci v skalenoédri: s. útvar

Naposledy hľadané výrazy

1. sk��ma�� v Slovníku slov. jazyka